(polovica 19. stor. – začiatok 20. stor.)
Spoločenské podmienky:
priemyselná revolúcia
zánik feudalizmu, rozvoj kapitalizmu
rozvoj prírodných vied
Filozofia:
vplyv pozitivizmu – (zakladateľ fr. Auguste Comte) – dôraz na objektívne poznanie skutočnosti;
za skutočné považoval iba to, čo sa dalo zmyslami overiť, skúsenosťou a experimentami dokázať
Anglicko v 19. storočí – svetová mocnosť – najvýznamnejšia a najvyvinutejšia priemyselná krajina a najväčšia koloniálna mocnosť
prechod od romantizmu k realizmu predstavuje tvorba sestier Brőnteových:
Charlotte Brőnteová (1816 – 1855) – román Jana Eyrová
Emily Bronteová (1818 – 1848) – román Búrlivé výšiny
Continue reading “Anglická a francúzska realistická literatúra”
Pochádzal z chudobnej ukrajinskej rodiny. To sa odrazilo v jeho tvorbe.
Napísal:
zbierku poviedok: Večery na laze neďaleko Dikaňky.
cyklus poviedok : Peterburské poviedky. Zobrazil tu veľkomestské prostredie s jeho kontrastami. Zobrazuje tu mladých nenápadných ľudí (najmä úradníkov).
(1918 – 1945)
Spoločenská situácia:
1. svetová vojna
svetová hospodárska kríza
vznik socializmu – 1917 – VOSR (Veľká októbrová socialisktická revolúcia)
vznik fašizmu v Taliansku a Nemecku → hrozba vojny
Fifozofické vplyvy:
Pragmatizmus – uznáva všetko užitočné, osobný úspech, vznik USA
Vitalizmus – človek má životnú intuíciu a energiu, ktorú treba využiť, Bergson
Marxizmus – založený na materializme.
Continue reading “Svetová literatúra medzi dvoma svetovými vojnami”
(80 roky 19. storočia – 20 roky 20. storočia)
Termínom moderna označujeme umelecké smery z konca 19. storočia, ako sú symbolizmus, dekadencia, Impresionizmus. Do popredia sa v literárnej moderne dostáva zdôrazňovanie jedinečnosti autorského subjektu, čiže autor pôsobí ako osobnosť, ktorá až precitlivelo reaguje a vníma dramatickú prítomno(80 roky 19. storočia – 20 roky 20. storočia)
Termínom moderna označujeme umelecké smery z konca 19. storočia, ako sú symbolizmus, dekadencia, Impresionizmus. Do popredia sa v literárnej moderne dostáva zdôrazňovanie jedinečnosti autorského subjektu, čiže autor pôsobí ako osobnosť, ktorá až precitlivelo reaguje a vníma dramatickú prítomnosť, lebo sa dostala do neriešiteľného vnútorného sporu s nehumánnou spoločnosťou. Do popredia sa dostáva človek – samotár.
Napísal:
komédiu Bobrí kožuch, v ktorej zobrazil rôzne vrstvy pruskej spoločnosti.
novelu Apoštol
román Emanuel Quint, blázon v Kristu – v novele aj románe zobrazil túžbu prostých šudí po plnšom náboženskom živote
drámy Ifigénia v Aulide a Elektra – sú to drámy z antickej histórie
Roku 1912 mu udelili Nobelovu cenu.
Continue reading “Nemecká, Nórska, Poľská a Maďarská realistická literatúra”
Realizmus sa v tejto literatúre rozvíja v druhej polovici 19. storočia. Charakteristický je rozvojom priemyslu. Veľa českého obyvateľstva odchádzalo študovať do nemeckých miest, pričom ich stretávanie posilňovalo národné povedomie. Vznikli nové časopisy, napr. Květy, edície napr. Matice lidu, spolky, inštitúcie a v roku 1868 bol položený základný kameň Národného divadla v Prahe. Mladá generácia realistov vystúpila spoločenským almanachom pod názvom Máj s vyhraneným programom, čo znamenalo zachytiť realitu novej doby a nadviazať na odkaz Karla Hynka Máchu.
(koniec 18. a polovica 19. storočia)
Spoločenská situácia sa vyznačovala Veľkou francúzskou a buržoáznou revolúciou. Heslo Francúzskej revolúcie: Sloboda – Rovnosť – Bratstvo. Dané heslo vyvolávalo pocit voľnosti avšak realita bola iná. Rozpadol sa feudalizmus a vznikol kapitalizmus, pričom v kapitalizme sa do popredia dostáva spoločnosť a jednotlivec stráca istoty a dostáva sa do izolácie.
Filozofické myslenie charakteristické pre túto dobu, ktoré sa dostáva do popredia, je idealizmus. Hlavným predstaviteľom je nemecký filozof Hegel. Do popredia sa dostáva cit, ktorý prevláda nad rozumom. Idealizmus za prvotné považuje myšlienku, vedomie a ducha, za druhotné považuje bytie a hmotu. Hegel hlásal, že dejiny ľudstva predstavujú zákonitý vývoj k slobode a k poznaniu seba samého.
(1880 – 1918)
Spoločenské pomery
→ rozpad feudalizmu a nástup kapitalizmu
→ vplyv pozitivizmu → rozvoj vedy a techniky.
Slovenský realizmus vychádza z matičného obdobia. Centrom kultúrneho života sa stal Martin. Opieral sa o literárne tradície (Kolár, Sládkovič), európsku poéziu, v ktorej sa presadzovala myšlienka voľnosti a slobody. V realizme sa do popredia dostáva sociálna problematika, ktorá zatlačila do úzadia národnostnú otázku, zánik zemianstva. Roku 1871 bol vydaný literárny almanach (zborník) mladých autorov pod názvom Napred ktorý vydal P.O.Hviezdoslav spolu s Kolomanom Banšellom. Venovali ho otcom národa, no bol nimi odsúdený. Zobrazovali v ňom potrebu slobody násnikovej osobnosti, demokratizmus v cítení a myslení mladých autorov, túžbu po tématickej pestrosti a veršovej novosti. V 70. – 80. rokoch bolo obnovenie vydávania Slovenských pohľadov. Začal sa vydávať aj časopis Orol. Slovenský realizmus bol rozdelený na 2 vlny.
Popredným predstaviteľom šírenia nových spoločenských ideálov vo Francúzsku bol Jean Jacques Rousseau (1712 – 1778). Narodil sa v Ženeve, viedol tulácky život a vystriedal viaceré zamestania. Po príchode do Paríža sa usiloval dosiahnuť úspech ako hudobný skladateľ. Skutočný úspech však dosiahol v literatúre. V Rozprave o nerovnosti (1754) hlása návrat k neporušenosti prírody a útočí na súkromné vlastníctvo ako príčinu nerovnosti medzi ľuďmi. Otázkami výchovy sa zaoberá v pedagogickom románe Emil alebo O výchove, v ktorom zdôrazňoval výchovu detí v prírode, v priamom kontakte s vecami, o ktorých sa učia. Jeho román Júlia alebo Nová Heloisa je vrcholným dielom európskeho dentimentalizmu (melancholické postavy, pôsobivý opis prírody, kontrast medzi životom v prírode a v spoločnosti), zdôrazňuje čistotu citov prostých ľudí. Je to príbeh lásky šľachtického dievčaťa Júlie a jej učiteľa, napísaný vo forme listov.
Continue reading “Francúzska, Nemecká a Anglická romantická literatúra”