Hlavný tvorca poézie v romantizme. Veril v dobro, pravdu a krásu. Vlastným menom Braxatoris. Narodil sa v Krupine v rodine učiteľa. Študoval na lýceu v Banskej Štiavnici a neskôr v Bratislave. V jeho poézii sa často vyskytuje nenaplnená láska k Márii Pištovej, ktorá sa vydala za bohatého obchodníka. Počas štúdii pracoval ako vychovávateľ a učiteľ. Neskôr odišiel na univerzitu v Hale, kde naň zapôsobila Heglova filozofia → čo ovplyvnilo jeho básnicku zbierku Sonety v rodine Dušanovej. Je to fylozoficko-reflexívna báseň rozdelená na 4 časti. Na týchto rozhovoroch sa zúčastňujú alegorické postavy, ktoré prekladajú Heglove tézy – rozum, pravda a túžba po slobode sú podmienkou oslávenia ľudského ducha. Kritizoval lakomstvo, pokrytectvo a hlúposť.

Neskôr pôsobil ako evanjelický farár. Na revolúcii 1848 – 1849 sa priamo nezúčastnil, no bol považovaný za prívrženca revolúcie → za to bol vo väzení, kde napísal báseň Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti. Jeho najvýznamnejšími dielami bol básnicke skladby: Marína a Detvan.

Básnicka skladba Marína
V tejto básnickej skladbe sa vyrovnáva so svojím ľúbostným citom. Je to lyricko-epická skladba, ktorá je rozdelená na 2 časti. Prvá časť zobrazuje nešťastnú lásku k Márii Pištovej. Táto časť je lyricko-epická. Druhá časť je reflexívno-symbolická. V tejto časti láska je nadosobná a má spoločenský charakter. V tejto básnickej skladbe zobrazuje svoj ideál krásy, čo je Marína. Postupne prelína lásku k žene s láskou k národu. Nešťastie vo svojej láske k Maríne zobrazuje cez pokušiteľa, ktorý vystupuje najprv v podobe motýľa a neskôr mátohy. Ľúbostný cit stotožňuje s mladosťou, kde nezobrazuje mladosť tela, ale mladosť ducha (duše), ktorým pomôže človeku uskutočniť jeho ideály. Záver skladby nie je tragický, je spomienkou na lásku, ktorá sa pre neho neskončí.
Kompozícia Maríny: každý spev má 10-veršové strofy. Jazyk obsahuje hovorové aj knižné prvky. Je narušená intonácia. Využíva poetizmy (krásnomladá, veľkocitná), antonymá, paradoxy, oxymorá (oheň-chladný), personifikácia, atď…

1 až 2 spev – prelínanie krajiny a Maríny, 41 spev opisuje Marínu a prečo sa jej nechce zrieknúť, 72 až 73 spev opisuje krásu slov. Prechádza od lásky k Maríne k láske k Slovensku. 184 až 185 spev opisuje mladosť, 291 spev spomína na lásku.

Básnicka skladba Detvan – je to lyricko-epická skladba. Má 5 spevov: Martin, Družina, Slatinský jarmok, Vohľady, Lapačka.

Martin je dedinský mládenec, spravodlivý, ľúbiaci, čestný, priamy, ktorý bojuje proti zlu a zastáva sa utláčaných. Autor stotožňuje Martina a Elenu so slovenským ľudom. Jednotlivé spevy na seba nadväzujú z hľadiska času. Uplatňuje sa tu 10-veršová stopa.
1.spev Martin – autor tu opisuje Poľanu, radosť ľudí a prírodu. Zoznamuje sa tu s Martinom Hudcom.
2.spev Družina – úvaha o ľudovom umení a o viere v lepšie časy (budúcnosť).
3.spev Slatinský jarmok – priznanie Martina kráľovi.
4.spev Vohľady – autor zobrazuje Elenu ako ideál slovenskej ženy.
5.spev Lapačka – Martin prisahá vernosť kráľovi. Verbuje na vojnu. Chce si nechať slovenské zvyky.

Napísal aj krátku:
lyrickú básen Nehaňte ľud môj – v tejto básni zobrazoval predrevolučnú dobu.
lyricko-epická báseň Milica – zastáva v nej slovanskú ideu
epickú báseň Gróf Mikuláš Šubič Zrínsky na Sihoti – s námetom srbsko-tureckých bojov.

Po revolučnom období sa odmlčal, do literatúry vstúpil až reakciou na Memorandové zhromaždenie roku 1867 básňami Svätomartiniáda, Lipa cyrilo-metodejská, Čo vy za nič nemáte nás – revolučná báseň.