Realizmus v svetovej literatúre

(polovica 19. stor. – začiatok 20. stor.) Spoločenské podmienky: priemyselná revolúcia zánik feudalizmu, rozvoj kapitalizmu rozvoj prírodných vied Filozofia: vplyv pozitivizmu – (zakladateľ fr. Auguste Comte) – dôraz na objektívne poznanie skutočnosti; za skutočné považoval iba to, čo sa dalo zmyslami overiť, skúsenosťou a experimentami dokázať

Anglická a francúzska realistická literatúra

Anglická realistická literatúra Anglicko v 19. storočí – svetová mocnosť – najvýznamnejšia a najvyvinutejšia priemyselná krajina a najväčšia koloniálna mocnosť prechod od romantizmu k realizmu predstavuje tvorba sestier Brőnteových: Charlotte Brőnteová (1816 – 1855) – román Jana Eyrová Emily Bronteová (1818 – 1848) – román Búrlivé výšiny

Ruská realistická literatúra

Nikolaj Vasilievič Gogoľ (1809 – 1852) Pochádzal z chudobnej ukrajinskej rodiny. To sa odrazilo v jeho tvorbe. Napísal: zbierku poviedok: Večery na laze neďaleko Dikaňky. cyklus poviedok : Peterburské poviedky. Zobrazil tu veľkomestské prostredie s jeho kontrastami. Zobrazuje tu mladých nenápadných ľudí (najmä úradníkov).

Svetová literatúra medzi dvoma svetovými vojnami

(1918 – 1945) Spoločenská situácia: 1. svetová vojna svetová hospodárska kríza vznik socializmu – 1917 – VOSR (Veľká októbrová socialisktická revolúcia) vznik fašizmu v Taliansku a Nemecku → hrozba vojny Fifozofické vplyvy: Pragmatizmus – uznáva všetko užitočné, osobný úspech, vznik USA Vitalizmus – človek má životnú intuíciu a energiu, ktorú treba využiť, Bergson Marxizmus – založený na materializme.

Literárna moderna

(80 roky 19. storočia – 20 roky 20. storočia) Termínom moderna označujeme umelecké smery z konca 19. storočia, ako sú symbolizmus, dekadencia, Impresionizmus. Do popredia sa v literárnej moderne dostáva zdôrazňovanie jedinečnosti autorského subjektu, čiže autor pôsobí ako osobnosť, ktorá až precitlivelo reaguje a vníma dramatickú prítomno(80 roky 19. storočia – 20 roky 20. storočia) Termínom moderna označujeme […]

Nemecká, Nórska, Poľská a Maďarská realistická literatúra

Nemecká realistická literatúra Gerhart Hauptmann (1862 – 1946) Napísal: komédiu Bobrí kožuch, v ktorej zobrazil rôzne vrstvy pruskej spoločnosti. novelu Apoštol román Emanuel Quint, blázon v Kristu – v novele aj románe zobrazil túžbu prostých šudí po plnšom náboženskom živote drámy Ifigénia v Aulide a Elektra – sú to drámy z antickej histórie Roku 1912 mu udelili Nobelovu cenu.

Česká realistická literatúra

Realizmus sa v tejto literatúre rozvíja v druhej polovici 19. storočia. Charakteristický je rozvojom priemyslu. Veľa českého obyvateľstva odchádzalo študovať do nemeckých miest, pričom ich stretávanie posilňovalo národné povedomie. Vznikli nové časopisy, napr. Květy, edície napr. Matice lidu, spolky, inštitúcie a v roku 1868 bol položený základný kameň Národného divadla v Prahe. Mladá generácia realistov vystúpila spoločenským almanachom pod názvom […]

Preromantizmus a romantizmus

(koniec 18. a polovica 19. storočia) Spoločenská situácia sa vyznačovala Veľkou francúzskou a buržoáznou revolúciou. Heslo Francúzskej revolúcie: Sloboda – Rovnosť – Bratstvo. Dané heslo vyvolávalo pocit voľnosti avšak realita bola iná. Rozpadol sa feudalizmus a vznikol kapitalizmus, pričom v kapitalizme sa do popredia dostáva spoločnosť a jednotlivec stráca istoty a dostáva sa do izolácie. […]

Realizmus v slovenskej literatúre

(1880 – 1918) Spoločenské pomery → rozpad feudalizmu a nástup kapitalizmu → vplyv pozitivizmu → rozvoj vedy a techniky. Slovenský realizmus vychádza z matičného obdobia. Centrom kultúrneho života sa stal Martin. Opieral sa o literárne tradície (Kolár, Sládkovič), európsku poéziu, v ktorej sa presadzovala myšlienka voľnosti a slobody. V realizme sa do popredia dostáva sociálna problematika, ktorá zatlačila do úzadia národnostnú otázku, […]

Francúzska, Nemecká a Anglická romantická literatúra

Francúzska literatúra Popredným predstaviteľom šírenia nových spoločenských ideálov vo Francúzsku bol Jean Jacques Rousseau (1712 – 1778). Narodil sa v Ženeve, viedol tulácky život a vystriedal viaceré zamestania. Po príchode do Paríža sa usiloval dosiahnuť úspech ako hudobný skladateľ. Skutočný úspech však dosiahol v literatúre. V Rozprave o nerovnosti (1754) hlása návrat k neporušenosti prírody […]