Realizmus sa v tejto literatúre rozvíja v druhej polovici 19. storočia. Charakteristický je rozvojom priemyslu. Veľa českého obyvateľstva odchádzalo študovať do nemeckých miest, pričom ich stretávanie posilňovalo národné povedomie. Vznikli nové časopisy, napr. Květy, edície napr. Matice lidu, spolky, inštitúcie a v roku 1868 bol položený základný kameň Národného divadla v Prahe. Mladá generácia realistov vystúpila spoločenským almanachom pod názvom Máj s vyhraneným programom, čo znamenalo zachytiť realitu novej doby a nadviazať na odkaz Karla Hynka Máchu.

Ján Neruda (1834 – 1891)

Najvýznamnejší básnik a prozaik. Detstvo prežil v Prahe na Malej strane, čo sa odrazilo aj v jeho tvorbe. Poézia:
jeho debut Hřbitovní kvítí – do popredia sa dostáva symbolika cintorína, ktorá predstavuje pochmúrnu spoločenskú situáciu v období Bachovho absolutizmu. Je typickým symbolom romantizmu
výber z jeho poézie vyšiel pod názvom Knihy veršu. Nadviazal tu na Ebenove sociálne balady. Do popredia sa tu dostáva intímna lyrika, obraz lásky k matke a milovanej deve. V poslednej časti tejto zbierky vyjadruje aj lásku k Slovensku a obavy o jeho osud.

ďalšie zbierky básni:
Písně kosmické – konfrontuje tu veľkosť vesmíru s fyzickou mladosťou človeka. Výsledkom konfrontácie je viera v ľudský rozum, pričom Neruda tvrdí, že tajomstvo vesmíru nie je večné a nepoznatelné..

Balady a romance – využíva tu ľudové , kresťanské a historické motívy, pričom poukazuje na význam súčasnosti.

Zpěvy páteční – sú to vlastenecké básne. Poukazuje na utrpenie národy cez Kristove muky na Kalvárii a bolesť jeho matky. Prirovnáva tu matku k vlasti (Mária = vlasť). Vyšla až po jeho smrti.

Prosté motívy – spoveď osamelého stárnuceho básnka. Je rozdelená podľa ročných období (Jarní, Letní, Podzimní, Zimní).
Próza: Písal krátke prózy z prostredia Malej strany v Prahe, ktoré vyšli pod názvom Povídky malostranské. Pražské prostredie zobrazil v zbierke Arabesky. Tieto poviedky vychádzajú z jeho životnej skúsenosti. Využíva humor a vykresľuje postavy s dobrými i zlými vlastnosťami, pričom najvýznamnejšie sú tieto príbehy:
Přivedla žebráka na mizinu
Hastrman
Jak si nakouřil na Vorek pěnovku

V poviedke kritizuje nadradenosť bohatých nad chudobnými a túžbu po peniazoch.

Alois Jirásek (1851 – 1930)

Písal hlavne romány. Je charakteristický tvorbou historických próz. Jeho prvý román Skaláci zobrazuje tu 18. storočie a vzburu ľudu proti cudziemu panstvu v okolí Náchoda.

Ďalšie romány :
Filosofská histórie z prostredia Litomyšle. Zobrazuje tu rokuy 1848 – 1849 (revolučné roky), pričom kontrast vytvára české vlastenectvo a ponemčené konzervatívne meštiactvo.

Psohlavci – vykresľuje boj Chodov za zdedené práva.

Vznik husitstva v Čechách zobrazil v trilógii Medzi proudy, Proti všem, Bratrstvo.
Medzi proudy – predstavuje vznik husitského hnutia a podstatu reformného hnutia v cirkvi.
Proti všem – zobrazuje obdobie, keď Ján Žižka spolu s ľudom vystupuje proti cudzej a domácej feudálnej moci a pápežom (15. stor.)
Bratrstvo – rozdelený do troch častí

  1. Bitva u Lučence – je obrazom spojenia Jiskrových vojsk-bratríkov so slovenskými bojovníkmi a ich veľké víťazstvo nad Huňadym v bitke pri Lučenci.
  2. Mária – šíri sa tu ešte sláva bratríkov, ale Ján Jiskra z Brandýsa sa rozhodol uzavrieť mier s Huňadym, s čím nesúhlasila časť bojovníkov na čele s Petrom Aksamitom. Pod jeho vedením boli bratrícke vojská ešte niekoľko rokov pánmi situácie na Slovensku. Postupne však dochádza k ich vnútornému rozkladu, menia sa na lúpežných žoldnierov a po prehratej bitke s kráľom Matejom dohrávajú svoju historickú úlohu.
  3. Žebráci – zobrazuje tu boj bratríkov, ktorí sa opevnili na Spišskom hrade proti Huňadymu. Maďari pomocou zrady hrad dobyli. Zvyšky bratríkov sa potulovali po kraji, preto boli pomenovaní žobrákmi.

Národné obrodenie zobrazil v päťdielnom románe – kronike F.L.Věk. Námet románu tvoria osudy študenta a neskôr dobrušského kupca F.L.Věka a jeho rodiny. V tomto románe vystupujú aj významné české osobnosti 19. storočia.
Národné oslobodenie zobrazil aj v štvordielnej kronike U nás, v ktorej kladie dôraz na sociálnu problematiku.
Protireformáciu zobrazil v historickom románe Temno.
Písal aj povesti, ktoré vyšli pod názvom Staré pověsti české. Námety čerpal z histórie a starých kroník. Vyjadril tu úctu k tradíciám, k vlastenectvu a k národnému hrdinstvu.
Písal aj drámu: →historické hry:
Jan Hus
Jan Žižka
Jan Roháč

→ rozprávková hra: Lucerna
Vidiecke prostredie zobrazil v hrách: VojnarkaOtec, v nich sa odráža sociálna problematika vidieckej spoločnosti.
Napísal 12 divadelných hier.