Zapájala sa do spolku Živena. Články uverejňovala v časopise Denica. Začal prozaickou tvorbou krátkych próz:
poviedka – Na dedine
novely

  • Prvé previnenie
  • Popolka
  • Za letného večera

Zobrazuje tu spomienky zo svojho detstva a mladosti z okolia Novohradu.
Problematiku zemianstva rozhobrala v dvojzväzkovom románe Proti prúdu – v centre pozornosti je návrat najlepších príslušníkov zemianskej vrstvy k slov. národu. Na tomto podklade sa rozvíja láska a manželstvo Oľgy Láskavovej, ktorá je z národno uvedomelej rodiny s odrodilým zemanom Šavelským, z ktorého sa v manželstve stane horlivý národovec a svoju lásku k národu nevyjadruje len cez reči, ale stáva sa príkladom bojovníka za národné práva. V druhej časti opisuje Šavelského národnu činnosť zameranú proti vládnej politikek čiže proti prúdu. Nebol priaznivo prijatý , chýba mu dramatické napätie, logické vnútorné súvislosti. Dej je brzdený pisnými postupmi.

Ďalšie diela :
– dvojdielne zápisky Moje deti – dva životy od kolísky do hrobu. Má autobiografický charakter. Z pozície matky opisuje život svojich dvoch detí. Zameriava sa na opis vzťahu matky a dieťaťa a vzťah medzi súrodencami. Na konci druhej časti opisuje smútok nad stratou oboch svojich detí.
memoárová próza Sedemdesiat rokov života. Opisuje tu svojich sedemdesiat rokov života.