Talianska literatúra

- poézia – najväčším básnikom bol Dante Alighieri (1265 – 1321)

- epika – najveľkolepejšie dielo – epická báseň Božská komédia (zač. 14. stor.) – má sto spevov a zobrazuje základné problémy stredovekého človeka. Básnikova duša putuje záhrobím. V pekle ho sprevádza básnik Vergílius. Tu trpia hriešnici pre svoje vášne i zločiny. Prechádzajú do Očistca, ktorý je prechodom k radosti z neba. Rajom sprevádza Danteho jeho milá Beatrice. Skladba má niekoľko významov. Danteho duša predstavuje zlé ľudstvo, Vergílius rozum a Beatrice náboženstvo, nadpozemskú dokonalosť. Dante kráča záhrobím ako vášnivý bojovník za právo a spravodlivosť.

- próza – zakladateľ talianskej renesančnej prózy bol Giovanni Boccaccio (1313 – 1375). Zbierka noviel Dekameron (1353) je vrcholným dielom európskej novelistiky. Obsahuje sto noviel, ktoré si rozpráva desať mladých ľudí počas desiatich dní na florentskom vidieku, kam ušli zo strachu pred vyčíňaním moru. Rozprávania sú väčšinou veselé, vyjadrujú radosť zo života a sú zakončené ponaučením. Autor kritizuje pokrytectvo, hlúposť, tmárstvo a do popredia stavia lásku k žene.

- lyrika – vzorom pre európsku lyriku sa stal Francesco Petrarca (1304 – 1374). Jeho Spevník (1307) obsahuje 366 básní, najmä ľúbostných sonetov, ktoré venoval milovanej Laure. Do veršov vložil smútok, melanchóliu a pocity únavy zo života. Lauru predstavuje nielen ako symbol, ale aj ako reálnu bytosť. Výber básní zo spevníka je u nás známy ako Sonety pre Lauru.

Anglická renesančná literatúra

- najvýznamnejší predstaviteľ William Shakespeare
- najvýznamnejší dramatik tohto obdobia. Písal komédie, tragédia a historické hry.

  1. komédie – hrdinovia tu bojujú o svoju lásku a dobré vzťahy medzi ľuďmi – Skrotenie zlej ženy, Sen noci svätojánskej, Mnoho kriku pre nič, Veselé panie z Windsoru – komédia, v ktorej dve panie dostanú rovnaký ľúbostný list od rovnakého záletníka a keď na to prídu tak sa ho rozhodnú zosmiešniť so svojim vtipom a prefíkanosťou.
  2. tragédieRómeo a Júlia – kde hynú dvaja mladí ľudia. Hamlet, Othello, škótska tragédia Macbeth a Kráľ Lear.
  3. historické hry – do popredia sa dostáva jeho vlastenectvo, napr. Henrich IV. a Richard III. Hrdinovia jeho hier sú silní jednotlivci, ktorí sa nevzdávajú svojich ideálov, i keď ich osud často končí tragicky.

Jazyk – vznešený, patetický, využíva hovorovú reč striedanú veršami.
V svojich hrách odsudzoval predsudky, zákernosť, pokrytectvo a krutosť.

Francúzska literatúra

Francois Villon – žil hýrivým životom a písal satirické prózy, najznámejšie: Malý testament (je ovplyvnený jeho odchodom z Paríža) a Veľký testament (spomienka na jeho mladosť, detstvo a lásku).

Francois Rabelais – bol veľmi vzdelaný a kritizoval zaostalé výchovno-vzdelávacie metódy, právo a medicínu. Najvýznamnejším je jeho román Gargantua a Pantagruel – hlavnými postavami románu sú obri, ktorí putujú po svete, stretávajú rôznych ľudí, ktorí sa dostávajú do rozličných situácií. Autor kritizuje teológov a sudcov, ktorí pôsobia v Sorbone. v tomto románe kritizuje tvorbu stredovekých eposov a rytierskych románov.

Španielska literatúra

Rozvíjala sa v 16. a 17. storočí. Najznámejší predstaviteľ Lope de Vega – písal náboženské hry, historické hry a komédie, napr. komédie Učiteľ tanca a Záhradníkov pes.

Ďalším predstaviteľom bol Miguel de Cervantes Saavedra – názov diela Dômyselný rytier Don Quiote de la Mancha (román) – hrdina románu sa pomätie z čítania hrdinských románov a rozhodne sa obnoviť rytiersku slávu. Putuje so svojim zbrojnošom Sanchom Panzom, ktorý ho sprevádza na oslovi. Hrdina chce pomáhať chudobným a naprávať krivdy. Bojuje s veternými mlynmi, ktorých považuje za obrov. Nakoniec sa vracia domov, ochorie a pred smrťou sa vzdáva svojho poblúznenia. Základom románu je konflikt dvoch svetov (ideálov a skutočnosti).

Nemecká literatúra

- predstaviteľ – Hans Sachs – písal hry a veršované anekdoty

Poľská literatúra

- predstaviteľ – Ján Kochanovski – diela: Frašky, zbierka básní Treny (elégie). Zbierka básní vyjadruje smútok a bolesť nad smrťou dcéry.

Česká literatúra

Daniel Adam – bol z Veleslavína. Jeho najvýznamnejšia práca Kalendář historický. Pokus o vytvorenie českej gramatiky.

Ján Blahoslav – (prvá verzia) dielo: Gramatika Česká – zaoberá sa frazeológiou, skladbou a zaradil tu aj úvahu o slovanských jazykoch. Jeho preklad Králická Biblie – jazyk, ktorý bol použitý pri tomto preklade Biblie bol uzákonený ako český jazyk a používal sa aj pri tvorbe literárnych diel, tzv. biblická čeština.