Ján Kalinčiak (1822 – 1871)

Narodil sa v rodine evanjelického farára. Veľký vplyn na jeho tvorbu mala matka, ktorá pochádzala zo zemianskej vrstvy. Študoval v Kežmarku, kde bol aktívnym členom Spoločnosti Česko-Slovanskej. Vo svojich literárnych začiatkoch tvoril poéziu, prózu a drámu. Jeho vyjvýznamnejšie diela z jeho začiatkov sú báseň Bojovník a historická povesť Bozkovci. Roku 1843 študoval v Halle, kde sa stretol s Ľudovítom Štúrom. Na tejto univerzite sa s ním dostal do sporu, pretože Štúr ho odsudzoval za nedostatočne národne ?. Avšak neskôr sa zblížili.

Medzi najvýznamnejšie diela patria historické povesti, v ktorých nezobrazuje národné otázky, ale na pozadí histórie zobrazuje ľudskú vášeň a drámu ľudského života. Nedodržiava ani dobovú romantickú schému, v ktorej dobro víťazí nad zlom. Zobrazuje tu postavy kladné i záporné, ktoré rovnako hynú. Základný konflikt týchto povesí je konflikt jednotlivca so spoločnosťou, , krásy, lásky a povinnosti, srdca a rozumu.

Najvýznamnejšie povesti: Milkov hrob, Bratova ruka, Púť lásky, Mládenec slovenský, Knieža liptovský, Mních a Svätý duch. Pričom Mnich a Svätý duch sú miestne povesti (sú inšpirované určitým miestami). Púť lásky – najkrajšia romantická povesť, ktorá sa odohráva v okolí Myjavy v časoch tureckých vpádov. Hlavná postava je Janko Černok. Pán hradu chce získať najkrajšie dievča Myjavy Žofiu. Jeho protivník a sok v láske Osman ho počas svadby zajme. Žofia sa rozhodne nájsť milého a oslobodiť ho. Po mnohých útrapách sa dostane k Osmanovi, ktorý keď vidí, že si jej lásku nezíska, Černoka prepustí. Obaja sa vracajú domov, a keď sa zdá, že ich láske už nič nechýba, Janka zabijú sedliaci, pretože bol prevlečený za tureckého pána. Žofia zomiera od žiaľu. V závere povesti autor uvádza, že na hrob Žofie a Jána chodí Osman,, pričom autor sympatizuje s opusteným a osamelým Turkom. V postave Janka a Osmana vytvoril typ výnimočných ľudí, ktorí vystupujú ako silní jednotlivci a individualisti (titanizmus).

Venoval sa próze. Jeho najvýznamnejšou prózou je Reštavrácia. Je to humoristická próza so šťastným zakončením. Námetom je získavanie voličov pred voľbami župných úradníkov a boj dvoch rozvetvených rodín o miesto vicišpána. Dejová línia je veľmi jednoduchá. Sú tu príbehy z príprav na voľby a boj o zemianske hlasy medzi dvoma kandidátmi Bešeňovským a Jánom Potockým. Rodina Levických sa striedavo pridáva na stranu Bešeňovských a Potockých, pričom najvýznamnejšiu úlohu v tomto boji zohrávajú peniaze. Obaja kandidáti získavajú hlasy voličov hostinami, pijatikou a podplácaním. Na tomto základe sa odvíja aj ľúbostný vzťah medzi Aničkou Bešeňovskou a Štefanom Levickým. Autorovo majstrovstvo sa prejavilo v charakterizácií postáv, čiže na základe jednotlivých ľudí využíva príslovia, porekadlá a hovorovú reč. Zanikajúci svet zemanov tu zobrazuje s humorom a úsmevom, avšak kriticky a presvedčivo. Tento román má všetky znaky romanticej tvorby.