Je najsubjektívnejší a najrevikzčbejší básnik štúrovského obdobia. Narodil sa v Liptovskom Mikuláši. Študoval v Levoči. Vo svojich básňach zobrazoval svoju osamelosť. Jeho prvou básňou bola báseň Orol, v ktorej opustil matku a rodný kraj, aby v šírom svete bojoval, kým nezahynie. Základom jeho ľudského a básnického osudu sa stáva boj a rozpor medzi snom a skutočnosťou. Venoval sa revolučnej činnosti (1848 – 1849). Roku 1848 vyzýva spolu so svojim priateľom Jánom Rotaridesom ľud, aby povstal proti pánom a so zbraňou v ruke si vydobyl práva. Z tohto obdobia je báseň Jarná pieseň. Je to báseň o slobode. Obracia sa tu ku všetkým slovanským národom, aby si vydobyli národnú slobodu.

Pod vplyvom neúspechu revolúcie napísal báseň Šahy, kde sa pozadí vlastného osudu revolucionára zobrazuje neúspech revolúcie a svoj pobyt vo väzení. Vidí tmavú budúcnosť a neočakáva lepší osud svojho národa. Vo svojich baladách zobrazoval mladých ľudí a ich pocity, ktorí sa postavili proti svetu a boli odhodlaní priniesť i tie najväčšie obete. Námety čerpal z ľudovej slovesnosti, podobne ako Kollár v Národných spievankách. Balady sú obrazom mravného zmýšľania a cítenia ľudu. Vyúžíva ľudový jazyk, prirovnania, gradáciu, príslovia a porekadlá. V baladách rieši mravný konflikt.

Najvýznamnejšie balady:
Zverbovaný
Povesť
Skamenelý – rozoberá tu neveru milého a porušenie prísahy
Kríž a čiapka
Bezbožné dietky – rozoberá tu používanie diabolskej moci a čarov, ktorými si dievky chceli získať ženíchov.

Najvýznamnejšie sociálne balady:
Pán v tŕni – v tejto balade kráľ vyjdruje obžalobu všetkým, čo zdierajú ľudí
Kvet – nárek dievčaťa, ktorého matka nasilu vydala za bohatého vdovca.

Jeho najvýznamnejšia balada:
Zakliata panna vo Váhu a divný Janko – rozdelená na 2 časti:
1. časť – zobrazuje lyrický obraz svojho vnútra, pričom nenachádza nikde pokoj. Vzniká tu kontrast medzi smútkom duše a idylickým obrazom prírody. V závere sa príroda stotožňuje s vnútrom básnika, pričom príroda vystupuje ako tajuplná a tmavá, z čoho vyplýva, že dej sa odohráva v noci. Lyrický hrdina je v prvej osobe, pričom vystupuje ako baladická postava divného Janka, ktorý sa rozhodne oslobodiť zakliatu pannu.
2. časť – lyricko-epická. Baladický príbeh. Janko sa vyberie z domu do temnej noci, uvidí zakliatu pannu uprostred Váhu a hodí sa za ňou do vody. Postava pastiera prináša správu o jeho smrti. Dielo pokračuje tancom víl s divným Jankom. Opis prírody je dynamický a využíva gradáciu. Ideovým zámerom balady je šľachetná obeť za blížneho. Janko je typický romantický hrdina, samotár, burič, hrdý mladý muž (človek), ktorý túži po plnosti svojho života, ale v zápase o jeho uskutočnenie hynie. Nechce sa z mieriť s danou situáciou. Popiera zaužívané normy, zápasí s prekážkami i za cenu sebaobetovania.

Jeho ďalšie diela:
Cyklus 70 básni – Dráma sveta – vyjadruje tu pesimistické nálady z minulosti a prítomnosti, ťažký život ľudu (Remeselník, Sedliak, Ovčiar). Tento cyklus obsahuje reflexívnu a filozofická lyriku.

Jánošikovskú tématiku spracoval v týchto dielach, ktoré vyšli pod spoločným názvom Výlomky z Jánošíka (Janko, Žobrák, Zbojnícka balada). Tieto básne napísal pred revolúciou. Verejne sa neangažoval. Napísal báseň Duma slovenská, ktorou reagoval na Memorandové zhromaždenie.

Posledné roky prežil v Zlatých Moravciach ako chudobný advokát.