Medzivojnová dramatická tvorba

– rozmach menší ako próza
– vďaka vzniku SND – 1919
Východoslovenského národného divadla v KE
Slov. ľud. divadla v NR
Komorného divadla v MT
– rozmach aj ochotnícke divadlo
– proesionálne divadlo – bez tradície – málo hercov, režisérov, dramaturgov, hier
– hrali sa starší autori – dedinská, malomestská, národno-historická tematika (Urbánek, Timrava, JGT, Kuučín)
– pomoc – českí divadelníci
– priekopníci divadla na Slovensku:
Andrej Bagar
Janko Borodáč – režisér, dramaturg, herec, zakladateľ realistickej tradície slovenského profesionálneho divadla

Continue reading “Medzivojnová dramatická tvorba”

Stredoveká literatúra

(5. – 15. stor. n. l.)

Rástlo feudálne zriadenie – rozdelenie spoločnosti (páni, poddaní); rastúci význam kresťanstva.

Ľudia si už v starších dobách uvedomovali, aký význam má slovo pri vzájomnom dorozumievaní a pôsobení človeka na okolie. Počas primitívnych obradových úkonov používali najprv jednoduché, neskôr pravidelne členené slovesné prejavy, ktoré nemali estetický ani poznávací zámer. Slovesnosť sa rozvinula až v stredoveku. Vo feudálnych vzťahoch medzi pánmi a poddanými sa s rastúcim významom kresťanstva prejavovali jednoliate vzťahy v hospodárskej, spoločenskej i kultúrnej oblasti. Hovoríme o univerzálnosti stredovekej európskej kultúry, čiže o jej spoločných vlastnostiach ktoré jednotne ovplyvnili oficiálnu umeleckú tvorbu vo všetkých krajinách. V kresťanstve malo základ aj myslenie a názory na umenie. Jedným z nich je teória o menlivosti poriadku sveta, o existencii trvalých právd a životných princípov. Bolo sa im treba podriaďovať a rovnako prijať i nemenné rozdelenie spoločnosti na tri stavy: na duchovných, pánov a poddaných. V cirkevných i svetských autoritách sa videla záruka istoty správneho napredovania životom a správneho zmýšľania.

Continue reading “Stredoveká literatúra”

Orientálna literatúra

(3. tisícročie pred n. l. – 5. storočie n. l.)

Za najstaršie literatúry pokladáme sumerskú, akkadskú a staroegyptskú literatúru. Sumeri sídlili v južnej Mezopotámii asi od začiatku 4. tisícročia do konca 3. tisícročia pred. n. l. Vtedy vznikla aj sumerská literatúra. Počas dejinného vývoja sa akkadčina rozčlenila na dva hlavné dialekty, na babylončinu a asýrčinu. Sumeri vynašli a podstatne zdokonalili klinové písmo, ktoré prijali a používali národy Blízkeho východu. Tieto literatúry boli takmer neznáme až do 19. storočia. Dodnes pokračuje veľmi zložitá práca na ich filologickom (jazykovednom) výklade.

Continue reading “Orientálna literatúra”

Stredoveká európska literatúra

(5. – 15. storočie)

Odrážala feudálny spôsob života a náboženský svetonázor čo vyplývalo z vlády cirkvi a šľachty. Základným dielom z ktorého sa vychádzalo bola Biblia. Základné krédo “Ora et labora” – modli sa a pracuj. Umenie zobrazovalo pozemský svet – motív večného života. využívala sa alegória, symbolika a obraznosť. Základnou funkciou literatúry bola poznávacia a náučná. Prevládal synkretizmus – splývanie umeleckej a vecnej literatúry. Najdôležitejšia bola forma básne, obsah bol menej dôležitý, využívala sa imitácia. Štýl tvorby bol rétorický, čiže kvetnatý, ozdobný a emocionálny. Využívala sa synonymia, personifikácia, hyperbola a prirovnanie.

Continue reading “Stredoveká európska literatúra”

Slovenská stredoveká literatúra

(800 – 1500 n. l.)

– delí sa na dva etapy:

  1. formovanie stredovekej literatúry (800 – 1000)
  2. literatúra písaná po latinsky (1000 – 1500), po česky a slovakizovanou češtinou (polovica 14. storočia)

Začiatky slovenskej stredovekej literatúry súvisia s príchodom kresťanstva na naše územie. Bohoslužobným jazykom v tomto období bola latinčina.

Continue reading “Slovenská stredoveká literatúra”

Stredoveká literatúra písaná po česky

Začiatok 10. storočia – zánik Veľkomoravskej ríše. Na území Slovenska vznikol feudálny Uhorský štát, ktorý založili maďarské kočovné kmene v oblasti Zadunajska. Maďarské kmene preberali od našich predkov spoločenské a kultúrne hodnoty ako aj slovnú zásobu.

Uhorský štát sa orientoval na používanie latinského jazyka v písomných prejavoch. Latinská literatúra a vzdelanie sa využívala v cirkevnej aj svetskej oblasti. Strediskami vzdelanosti boli kláštory, cirkevné a mestské školy a univerzity. V kláštoroch sa rozvíjala aj literarárna činnosť – odpisovanie rukopisov a zhotovovanie kódexov. Latinské cirkevné školy vzdelávali budúcich kňazov. Mestské školy poskytovali len základné vzdelanie – vznikali v 14. storočí.

Continue reading “Stredoveká literatúra písaná po česky”

Antická grécka literatúra

Delí sa na grécku a rímsku literatúru. jej trvanie: 700 p. n. l. – 5. stor. n. l.
Antická grécka literatúra trvala od 9. stor. pred. n. l. do 5. stor. n. l.
Najstaršie a najlepšie diela z antickej gréckej literatúry pochádzajú z obdobia rodového rozkladu => rozkladu rodového zriadenia a vlády gréckej aristokracie = otrokárska spoločnosť.

Najvýznamnejším predstaviteľom tohto obdobia je básnik Homér (9. stor. p. n. l.) – jeho eposy Illias a Odysea

Continue reading “Antická grécka literatúra”

Stredoveká literatúra na strednom, blízkom a ďalekom východe

Indická literatúra

– najvýznamnejšia literatúra na strednom východe. trvala od 5. do 15. storočia. Najväčší básnik starej Indie Kálidása, žil v období zlatých vekov indických dejín. Napísal dva cykly poézie Kruh ročných období a Oblak poslom.

Čínska literatúra

Bola najvýznamnejšia. Základom vzdelanosti bolo čínske znakové písmo, čínska filozofia a tradícia. Trvala od 5. do 15. storočia. Náboženstvo – indický budhizmus. Ovplyvnila celý ďaleký východ. Patrili tu dvaja básnici: Li Po a Tu Fu.

Li Pu – veľmi talentovaný a vzdelaný básnik. Jeho najznámejšie diela: Pijanské básne, Básne priateľom. Verše => básne proti vojne, v ktorých vyjadroval veľkú lásku k domovine.

Tu Fu – vo svojich básňach poukazoval na ťažký každodenný život a utrpenie ľudu. Zbierka básní: Perly a ruže.

Continue reading “Stredoveká literatúra na strednom, blízkom a ďalekom východe”

Antická literatúra rímska

(3. stor. pred n. l. – 5. stor. n. l.)
Rímska literatúra čerpala námety a formy z gréckej literatúry. V rámci rímskej literatúry sa tvorila dráma, poézia a próza (historická próza alebo satira).

Dráma – predstaviteľ Titus Maccius Plautus – autor, herec a režisér drámy. Tvoril komédie (zachovalo sa ich 21). Námety čerpal z bežného života, pričom zohavoval typicky rímske spoločenské prostredie avšak dej umiestňoval do Atén (grécky štát). Najvýznamnejšie diela: Komédia o hrnci, Pseuladolus a Chrastavý vojak.

Continue reading “Antická literatúra rímska”

Podstata a druhy umenia, krásna a vedecká literatúra, folklór

Umenie: Osobitná forma spoločenského vedomia. Je to poznanie a pretváranie skutočnosti. Umelec podľa zákonov krásy vytvára obraz skutočnosti. Umelecká tvorba je práca, ktorá si vyžaduje talent, fantáziu, nadanie a tvorivé majstrovstvo. Umenie plní tieto funkcie:

  1. umelecko – estetickú
  2. hodnotiacu
  3. výchovnú
  4. zábavnú, oddychovú, relaxačnú

Continue reading “Podstata a druhy umenia, krásna a vedecká literatúra, folklór”