(koniec 18. a polovica 19. storočia)
Spoločenská situácia sa vyznačovala Veľkou francúzskou a buržoáznou revolúciou. Heslo Francúzskej revolúcie: Sloboda – Rovnosť – Bratstvo. Dané heslo vyvolávalo pocit voľnosti avšak realita bola iná. Rozpadol sa feudalizmus a vznikol kapitalizmus, pričom v kapitalizme sa do popredia dostáva spoločnosť a jednotlivec stráca istoty a dostáva sa do izolácie.
Filozofické myslenie charakteristické pre túto dobu, ktoré sa dostáva do popredia, je idealizmus. Hlavným predstaviteľom je nemecký filozof Hegel. Do popredia sa dostáva cit, ktorý prevláda nad rozumom. Idealizmus za prvotné považuje myšlienku, vedomie a ducha, za druhotné považuje bytie a hmotu. Hegel hlásal, že dejiny ľudstva predstavujú zákonitý vývoj k slobode a k poznaniu seba samého.
Ďalšie filozofické myslenie je iracionalizmus – popieranie vedeckého, rozumového a logického myslenia, do popredia sa dostáva viera a inštinkt. Úlohu slovanských národov presadzoval nemecký filozof Herder, a to vo svojom diele Myšlienky k filozofii dejín ľudstva, v ktorom predpokladal, že na čelo humanistického vývoja sa dostanú slovanské národy a tým vlastne podporil národnooslobodzovacie hnutie slovanských národov.
Ďalšia filozofická myšlienka je individualizmus. v literárnej spoločnosti sa zdôrazňuje úloha jednotlivca. Vzniká kult silného jednotlivca, ktorý vzdoruje osudu a pomáha ľudstvu. Myslenie, v ktorom sa jednotlivec búri proti spoločenstvu sa nazýva titanizmus. V romantizme dochádza k rozporu medzi snom a skutočnosťou, čiže medzi reálnym svetom. Človek pociťuje osamelosť a upadá do pesimizmu.
Princípy romantizmu
Do popredia sa dostáva fantázia a to ako protest proti stiesňujúcej skutočnosti a túžba po krajšom živote. Vytvoril sa nový hrdina, ktorý je v ustavičnom rozpore medzi snom a skutočnosťou. Je to človek, ktorý túži po naplnenejšom živote a láske avšak v snahe o uskutočnenie svojho ideálu hynie. Autor sa so svojou postavou stotožňuje – autoštylizácia (postava má autobiografické črty). Základný konflikt romantizmu je rozpor medzi snom a skutočnosťou.
Diferencovanie žánrov v romantizme.
Dochádza k druhovému a žánrovému synkretizmu. Vznikajú lyricko-epické a lyrické útvary. Medzi tieto žánre patria balada, básnické poviedky, ale aj román. Svetový aj európsky romantizmus nachádza svoj zdroj v ľudovej slovesnosti a v historizme. Autori pri tvorbe svojich diel využívali prvky hovorovej reči.