Barok

(16. – 18. storočie)

Od druhej polovice 16. storočia sa v európskom umení, najmä výtvarnom, začala rozvíjať tvorba, ktorej cieľom nebol bezprostredný obraz skutočnosti, ale usilovala sa zachytiť a zdôrazniť duchovné a prírodné princípy, ktoré stoja za poznávanou skutočnosťou a ovládajú ju. Išlo o nový, nielen umelecký, ale aj myšlienkový a kultúrny prúd, ktorý nazývame barok. Jeho kolískou bolo Španielsko a Taliansko. Renesančná jednostrannosť v presvedčení, že človek ovládne svojim rozumom umenie, prírodné vedy, spoločenské zákony, ba i náboženstvo, vrhala človeka do kritického štádia životnej krízy, ktorú musel barok riešiť. V tomto období osud Európy závisel od súperenia niekoľkých panovníckych rodov, ohrozovala ho turecká expanzia, živelné pohromy, krutosti tridsaťročnej vojny, náboženské boje medzi katolíkmi a protestantmi. v nepriaznivých životných podmienkach nadobúdalo platnosť presvedčenie o vanitas vanitatum (márnosť nad márnosť) všetkého pominuteľného.

Čítať ďalej

(16. – 18. storočie)

Talianska literatúra

Taliansky spisovateľ Tarquato Tasso (1544 – 1595). Narodil sa v Sorrente a mal pohnuté detstvo. Jeho otec bol politický vyhnanec. Na otcove želanie začal študovať právo, avšak vo voľnom čase sa venoval študovaniu literatúry, filozofie a písaniu. Jeho najvýznamnejšie dielo je Oslobodený Jeruzalem. Toto dielo nebolo priaznivo prijaté v tejto dobe, a preto sám autor upadal do pochybností a uvažoval o správnosti myšlienok, ktoré napísal. niekoľkokrát požiadal inkvizíciu o vysvetlenie a prešetrenie veršov. Inkvizícia toto dielo nezavrhla, avšak on upadal do chorobných depresií a jeho stav sa zhoršoval. Zomrel v Ríme a Pápež Kliment VIII. ho korunoval za kráľa básnikov. V diele sa preplieta mnoho epizód a využíva symboliku. Jeruzalem so Svätým hrobom – predstavuje duchovné absolútno, svetlo pravdy, moslimovia predstavujú temnotu, záporné stavy, z čoho vyplýva, že moslimom pomáha Lucifer s diablami a križiakom pomáha Boh a archanjel Michal.

Čítať ďalej

(1650 – 1780)

Charakterizuje ukončenie 30 – ročnej vojny, tureckých vpádov, pokračovanie protihabsburských povstaní a náboženské boje, čo spôsobila hlad, mor a epidémiu. U človeka nastáva silný pocit ohrozenia a zároveň túžba dostať sa z krízy. Reformácia a protireformácia charakterizuje barok, zasiahla nielen náboženskú, ale politickú a kultúrnu oblasť. Strediská vzdelanosti pre evanjelikov: prešovské kolégiá a Bratislavské lýceum. Strediská vzdelanosti pre katolíkov: Univerzita v Trnave. Zakladateľom je arcibiskup Peter Pazmáň. Zásluhu na rozvoj školstva a osvety mali aj rehole: františkánska, jezuitská a piaristická. Zakladanie tlačiarní protestantmi, ktorí tlačili knihy v Levoči a katolíci v univerzitnej tlačiarni v Trnave.

Čítať ďalej