Od druhej polovice 16. storočia sa v európskom umení, najmä výtvarnom, začala rozvíjať tvorba, ktorej cieľom nebol bezprostredný obraz skutočnosti, ale usilovala sa zachytiť a zdôrazniť duchovné a prírodné princípy, ktoré stoja za poznávanou skutočnosťou a ovládajú ju. Išlo o nový, nielen umelecký, ale aj myšlienkový a kultúrny prúd, ktorý nazývame barok. Jeho kolískou bolo Španielsko a Taliansko. Renesančná jednostrannosť v presvedčení, že človek ovládne svojim rozumom umenie, prírodné vedy, spoločenské zákony, ba i náboženstvo, vrhala človeka do kritického štádia životnej krízy, ktorú musel barok riešiť. V tomto období osud Európy závisel od súperenia niekoľkých panovníckych rodov, ohrozovala ho turecká expanzia, živelné pohromy, krutosti tridsaťročnej vojny, náboženské boje medzi katolíkmi a protestantmi. v nepriaznivých životných podmienkach nadobúdalo platnosť presvedčenie o vanitas vanitatum (márnosť nad márnosť) všetkého pominuteľného.

Nanovo vzrástlo uvedomenie si kresťanskej viery. Umelci hľadali istotu, obracali sa do večnosti k nadosobným a nadpozemským hodnotám. Barok robil prehnanou až deformujúcou dekoratívnosťou (ozdobnosť), pompéznosťou (nádhera) a patetickosťou (nadnesenosťou), čím chcel ohúriť človeka a zapôsobiť na jeho zmysly. podobná situácia bola aj v literatúre. Pozemský svet ani zmyslová skúsenosť sa z nej nevytratili, ale strácali svoj pôvodný význam a zmysel. Poznávaná skutočnosť sa mení na znaky, symboly, na prostriedky, ktoré majú vyjadriť nevysloviteľné. Štylistika literárneho baroka vytvorila pompézny knižný štýl, najmä básnický, so zložitými trópmi a figúrkami a neohybnými, prekvapivými obrazmi. Antitéza a hyperbola patrili k najobľúbenejším barokovým trópom.

Talianska literatúra

Taliansky spisovateľ Tarquato Tasso (1544 – 1595). Narodil sa v Sorrente a mal pohnuté detstvo. Jeho otec bol politický vyhnanec. Na otcove želanie začal študovať právo, avšak vo voľnom čase sa venoval študovaniu literatúry, filozofie a písaniu. Jeho najvýznamnejšie dielo je Oslobodený Jeruzalem. Toto dielo nebolo priaznivo prijaté v tejto dobe, a preto sám autor upadal do pochybností a uvažoval o správnosti myšlienok, ktoré napísal. niekoľkokrát požiadal inkvizíciu o vysvetlenie a prešetrenie veršov. Inkvizícia toto dielo nezavrhla, avšak on upadal do chorobných depresií a jeho stav sa zhoršoval. Zomrel v Ríme a Pápež Kliment VIII. ho korunoval za kráľa básnikov. V diele sa preplieta mnoho epizód a využíva symboliku. Jeruzalem so Svätým hrobom – predstavuje duchovné absolútno, svetlo pravdy, moslimovia predstavujú temnotu, záporné stavy, z čoho vyplýva, že moslimom pomáha Lucifer s diablami a križiakom pomáha Boh a archanjel Michal.

Anglická literatúra

Medzi najvýznamnejších básnikov anglického baroku patrí John Milton (1608 – 1674). Bol synom právnika a ankára. Otcova láska k hudbe a umeniu sa preniesla ja na neho. Vynikal ako bystrý pozorovateľ politického diania. Keďže patril k prívržencom Cromwella, ktorého upútali Miltonove názory na politiku, menoval ho za zahraničného tajomníka. Milton písal hlavne diela o slobodnej demokracii a pedagogické spisy. preslávil sa duchovnými eposmi Stratený raj (1667) a Raj znovu nájdený (1671).

Stratený raj podáva spracovaný biblický príbeh o stvorení sveta cez pád anjelov, neposlušnosť človeka až po vyhnanie Adama a Evy z raja. Hlavnou postavou je Satan, ktorý proti Stvoriteľovi zosnuje plán pomsty tým, že zvedie prarodičov na hriech, a tí musia opustiť raj. Scénou je celý svet a vykreslením nádhery sveta, krásy raja a temnoty pekla.
V epose Raj znovu nájdený pokračuje Milton v biblickom námete pokúšania Krista v púšti.

Česká literatúra

Ján Amos Komenský (1592 – 1670) – bol evanjelickým farárom a venoval sa výchove a vzdelávaniu. Pôsobil vo viacerých mestách v Európe (Poľsko, Maďarsko). Posledné roky svojho života prežil v Holandsku a je pochovaný v Amsterdame. Stredobodom jeho tvorby je človek a príroda, čiže pozoroval a spájal človeka s prírodou. Venoval sa spoločenským, politickým, sociálnym a náboženským otázkam. Lit. dielo: Labyrint světa a ráj srdce, kde zobrazuje svet ako mesto, ktorým prechádza pútnik (sám autor) so svojimi dvomi priateľmi.
Prvý: Vězvěd Všudyhod – chcel poukázať na úsilie človeka všetko poznať, vzdelávať sa.
Druhý: Mámení – zobrazuje pohodlného človeka, ktorý sa spolieha na klamstvá. V diele zobrazuje trpkú pravdu a napáchané neprávosti vo svete. Nakoniec autor utečie z povrchného sveta do svojho vnútra a vo svojom vnútri nachádza Krista a pravý pokoj.
Labyrint světa – povrchný svet
Raj srdce – vnútro

Pedagogické spisy:
Didaktika magna (Veľká didaktika) – rozoberá všetky otázky výchovy a vzdelávania. Rozoberá cieľ výchovy, podmienky, zásady a prostriedky výchovy. Položil základy pedagogickej činnosti a utvoril ucelenú pedagogickú sústavu. Zdôrazňuje potrebu vyučovania v materinskom jazyku a nie v latinčine.
Brána jazykov otvorená (Janua lingua rium reserata) – učebnica
Svet v obrazoch (Orbis senzualizm pictus) – učebnica
Informatórium školy materskej – podal tu základy výchovy detí pre rodičov.
Všeobecne jeho dielo charakterizuje vševeda – pansofia. Veril, že sa mu podarí odstrániť rozpory medzi ľuďmi a dovedie ich k večnému mieru.

Španielska literatúra

Vytvoril sa v nej nový opozičný štýl (štýl tvorby) – gongonizmus. vytvoril ho básnik Luis de Góngor. Gongolizmus využíval symboliku, učenosť, obraznosť a rôzne efekty.

Nemecká literatúra

Hans Christoffel von Grimmelshausen – napísal román Dobrodružný Simplicius Simplicissimus. Zobrazuje v ňom osudy mladého chlapca počas 30 – ročnej vojny. Chlapec sa dostane medzi vojakov, zažijú dobrodružstvá až ho choroba a nešťastie prinesú naspäť k Bohu a stane sa pustovníkom na opustenom ostrove.

Charakterizuje ukončenie 30 – ročnej vojny, tureckých vpádov, pokračovanie protihabsburských povstaní a náboženské boje, čo spôsobila hlad, mor a epidémiu. U človeka nastáva silný pocit ohrozenia a zároveň túžba dostať sa z krízy. Reformácia a protireformácia charakterizuje barok, zasiahla nielen náboženskú, ale politickú a kultúrnu oblasť. Strediská vzdelanosti pre evanjelikov: prešovské kolégiá a Bratislavské lýceum. Strediská vzdelanosti pre katolíkov: Univerzita v Trnave. Zakladateľom je arcibiskup Peter Pazmáň. Zásluhu na rozvoj školstva a osvety mali aj rehole: františkánska, jezuitská a piaristická. Zakladanie tlačiarní protestantmi, ktorí tlačili knihy v Levoči a katolíci v univerzitnej tlačiarni v Trnave.

V literatúre sa do popredia dostávali všetky spoločenské vrstvy. Literatúra sa delila na tri štýly: vyšší (dráma, tragédia), stredný (komédia), nižší (loďový – pomaly sa vytrácal).

Začiatkom baroka na Slovensku sa do popredia dostávala náboženská baroková literatúra. Od konca 17. storočia sa vyčleňovala svetská baroková literatúra (meštianska a ľudová).

V slovenskej barokovej literatúre sa do popredia dostáva záujem o slovenské dejiny, úcta k slovenskému jazyku (a jeho používanie ako literárny jazyk), väčšia žánrová pestrosť (duchovná poézia, modlitby, básne, školské hry).

Náboženská baroková poézia

Charakterizuje ju duchovná lyrika, ktorá je sústreďovaná v spevníkoch. Najvýznamnejší spevník – katolícky spevník Cantus catholici (Písně katolické – 1655). Zostavil ho jezuita Benedikt Szöllósi. v tomto spevníku prevládajú piesne českého pôvodu s teologickým zameraním, ale výrazne sa tu uplatňuje ľudový prvok a to najmä vo vianočných koledách a uspávankách. V latinskom predhovore Szöllósi s úctou spomína cyrilo-metodskú tradíciu a chváli slovenský ľud za to, že pri bohoslužbách používa svoj jazyk. Ďalšie spevníky – františkánske kancionále (zborníky náboženských kostolných piesní).

Svetská baroková poézia

Začiatkom tohto obdobia sa tvorila v latinčine. Neskôr sa písala slovakizovanou češtinou alebo bohemizovanou slovenčinou. Základ tvorila príležitostná poézia – umelá (má autora, konkrétneho alebo anonymného), poloľudová (silne ovplyvnená ľudovou poéziou) a ľudová (nemá autora). Najvýznamnejšie rukopisné zborníky a spevníky:

1. Cantiones Slavonicae (Slovenské piesne) – autorom je Dionýz Kubík
2. Zborník Jána Lányho I – II
3. Mikulášsky zborník
4. Zborník Jána Buoca

Tieto zborníky obsahujú svetskú ľúbostnú poéziu, v ktorej sa ľúbostný cit zobrazuje ako bolesť, muky a odmietanie z čoho človeka vyslobodí len smrť. Zaľúbenec sa vyjadruje galantne a chce ukázať hĺbku úprimnej lásky napr. Amor, ó, Amor, proč mě sužuješ – Zborník Jána Lányho.

V Mikulášskom zborníku je najvýznamnejšia Píseň o Jánošíkovi zbojníkovi, ktorá opisuje zlapanie a uväznenie Jánošíka.

Zábavná poézia

- patrí medzi svetskú.
Ján Sekáč – napísal zborník Láskavé karhání smíšnopochabných svetských mravů. Má zábavný cieľ. Sú tu uverejnené zábavné veršované príbehy o farárovi a jeho šikovnom odhalení zlodejov alebo o prefíkaných a hlúpych ženách. Základom je poúčať čitateľa ľahkou formou.

Štefan Ferdinand Selecký napísal ľúbostnú báseň Obraz panej krásnej perem malovaný. Do popredia sa dostáva zmysel pre česť a úcta ku krásavici na ktorú sa do Trnavy prichádzajú pozerať i ľudia zo vzdialených krajín a ktorá môže byť alegóriou Trnavskej univerzity.

Jarmočné piesne

Boli populárnou, naivnou poloľudovou poéziou. Šírili sa medzi čitateľmi tlačou. Predavač príbehy predspevoval, niekedy ukazoval výjavy z piesne na vyvesenej tabuli s obrázkami. Mali spravodajský charakter (správy o historických udalostiach, živelných pohromách, hrôzostrašných príhodách a vraždách). Obsahovali množstvo drastických scén a mali výchovný charakter.

Didakticko – reflexívna poézia

Najprv sa uverejňovala v rukopisnej podobe, neskôr bola vydávaná tlačou. veľmi často sa pri tejto poézii prebásňovali ľudové príslovia, poukazujú na mravné hodnoty, podávajú návody, ako sa zachovať v istých životných situáciách. Najvýznamnejší predstavitelia: Peter Benický (1606 – 1669) – pochádzal zo starej zemianskej rodiny. Vo svojej vojenskej službe získal veľa uznaní a zveľadil si majetok. Mal dobrý vzťah k svojim poddaným a odpustil im časť dávok. Neskôr bol nespravodlivo odsúdený za nezákonné získanie dedičstva. Zomrel v Trnave. Jeho najvýznamnejšie dielo je zbierka Slovenské verše – spája tu básnické umenie s ľudovou múdrosťou. Toto dielo je typickou ukážkou prechodu od renesancie k baroku. V tomto diele charakterizuje ľudské chyby a prednosti, dáva príslušné rady, moralizuje v súlade s náboženským presvedčením. Radí úradníkom a sudcom, aby spravodlivo rozhodovali a neprijímali dary. Má kladný postoj k učeniu, vede a vzdelaniu. Odporúča pracovitosť, ironizuje pretvárku a panovačné ženy, dokonca neodporúča skoré a prenáhlené ženenie. Táto zbierka má didaktický zámer, neuvádza iba množstvo poučných príkladov a návodov, ale usiluje sa podnecovať k vlastnému uvažovaniu.

Hugolín Gavlovič (1712 – 1787) – v detstve osirel. Ako 20 – ročný vstúpil do františkánskej rehole. Jeho vzťah k cirkvi, k prírode a k človeku vyjadruje v diele Valaská škola mravův stodola. Táto kniha mala nahradiť priame kázanie v kostole. Základným cieľom tejto knihy je vyškoliť čitateľa k životnej múdrosti a skúsenosti. prácu rozdelil do troch okruhov. 1. okruh oslovuje všetkých ľudí dobrej vôle bez rozdielu v majetku a spoločenskom postavení. Vyzýva ľudí, aby sa odpútali od pozemským pominuteľných vecí, pričom za pravé šťastie považuje Božiu milosť. Odsudzuje poverčivosť a vieru v sny a upozorňuje na nevyhnutnosť smrti. Nabáda k bázni pred Bohom –> 1. okruh. V ďalších dvoch okruhoch autor rozoberá postoj k ľuďom a k svetu. Predstavuje sa tu ako vzdelaný a rozhľadený autor. Východiská hľadá v Biblii, u anglických spisovateľov, v stredovekej a barokovej literatúre. Gavlovič vo svojom diele berie ohľad na čitateľovo myslenie a vkus. Často vystríha pred opilstvom, podáva tu žartovné príbehy o alkoholizme. Základná funkcia tohto diela: náučno-úvahová a moralizátorská. V diele podáva základy výchovy človeka k slušnosti ako napr. ako sa správať pri jedle, návštevách. Obdivuje chudobných a sedliakov, vyzdvihuje ich šikovnosť, pracovitosť a dôvtip. Dáva najavo svoj nesúhlas s pánmi, lebo ich považuje za príčinu biedy a ponižovania ľudu. vyjadruje svoj nesúhlas s vojnami a vyzdvihuje pravú lásku k vlasti. Odmieta pyšnosť, nadutosť a podceňovanie druhých. Taktiež odmieta moc peňazí. Toto dielo má vyše 1212 veršových básní, ktoré sú napísané bohemizovanou slovenčinou a obsahujú veľké množstvo slovenských nárečových prvkov a hovorových slov. Ďalšie dielo: Škola kresťanská – básnická skladba. Zaoberá sa v nej potrebou a otázkami smrti a poukazuje na to, že človek sa má počas života na smrť pripraviť.

Slovenská baroková dráma

Na Slovensku sa drámy písali po latinsky a boli to školské divadelné hry. V neskoršom období (17. storočie) sa začali písať aj po slovensky. Protestantské hry písal Eliáš Ladiver. Vo svojich hrách bránil evanjelické vyznanie. V týchto hrách vystupujú alegorické postavy, ktoré presadzujú rôzne cnosti a vlastnosti napr. smelosť, pravda, lož. V katolíckych hrách vystupujú postavy z antickej mytológie, rôzne orientálne a dobrodružné témy a rôzne intrigy z histórie.

Slovenská baroková próza

Začala sa rozvíjať v druhej polovici 17. storočia a predstavila sa hlavne memoárovou a cestopisnou literatúrou.

Najvýznamnejší predstavitelia:
Štefan Pilárik st. (1615 – 1693) – napísal dielo Sors Pilarikiana – Los Pilárika Štěpána (Osud Pilárikovský) – epicko – reflexívna báseň. Má dokumentárny charakter.

Predstavitelia evanjelickej inteligencie: Tobiáš Masník, Juraj Láni, Ján Simonides. Títo predstavitelia vo svojich dielach opisovali dojmy zo súdnych procesov a prenasledovaní protestantských kňazov a učiteľov ako aj evanjelickej inteligencie. najvýznamnejšie dielo od Jána Simonidesa Incarceratio liberatio et peregrinatio (Väznenie, vyslobodenie a putovanie). V tomto diele autor rozpráva o nútenom pochode na Galeje od Neapola. Prvú časť cesty po Európe prešiel ako väzeň. Vykresľuje tu utrpenie odsúdených, s ktorými vojaci kruto zaobchádzali. V druhej časti opisuje návrat domov, kde ako slobodný človek mohol voľne vnímať krásu a zaujímavosti krajiny. Najbohatšie zápisky sú z Talianska, kde pobudol dlhší čas (Neapol, Rím, Florencia). Opisuje rôzne umelecké pamiatky a prírodné krásy.

Ján Rezik – dielo Prešovské popravisko postavené v roku 1687 čiže Prešovská jatka. Zachytáva v ňom celú sériu popráv protihabsburských prívržencov, ktorých pred popravou kruto mučili. Je plné dramatického napätia a obrazov, ktoré zobrazujú hrôzu a tragiku.

Exulantská literatúra (napísaná v exile)

Samuel Hruškovič (1694 – 1748) – napísal autobiografickú prózu Vita Samuelis Hroscowitz (Život Samuela Hruškoviča). Opisuje v nej skúsenosti chudobného študenta, ktorý si musel vzdelanie od detstva vydobýjať. Oboznamuje s vyšším i nižším školstvom, informuje o kuruckých vojakoch, zbojníkoch a učiteľoch. Využíva kritickejšiu charakteristiku postáv. Dielo je preplnené nábožnými úvahami.

Daniel Liman ml. – Itinerarium (Cestovný denník). Zachytáva v ňom putovanie Poľskom, Pruskom, Litvou, Bieloruskom, Ukrajinou a Moldavskom. Využíva jednoduchý štýl, zobrazuje rôzne zážitky i panický úlet cez Dneper spolu so švédskym vojskom, ktoré Peter Veľký porazil. Zobrazuje všetky oblasti života tamojšieho obyvateľstva, sociálnu úroveň, odievanie, obyčaje. Zážitky podložil náboženskou interpretáciou (ľutoval matku, ktorá nemohla dať svojim deťom jesť, lebo ju vojsko o všetko obralo). Oboznamuje čitateľov s dôležitými historickými udalosťami a osobnosťami. Slovenčinu označuje za matku slovanských jazykov a ruštinu a poľštinu za jej dcéry. Tento svoj názor rozoberá v básni Chvála budiš tobě, náš předobrý Bože, z tak velikého dobrodiní. Zostavil českú gramatiku, ktorá sa volá Základy slovenskej gramatiky – Rudimenta gramaticae Slavicae.

Móric August Beňovský napísal autobiografickú cestopisnú prózu Pamäti a cesty grófa Mórica Augusta Beňovského. v tomto diele opisuje zajatie na Sibíri a Kamčatke, plavbu do Číny a na Madagaskar, kde ho domorodci vyhlásili za svojho kráľa.
V umeleckej próze sa vyvíjala ja zábavná próza, a to rôzne bájky, anekdoty a facécie (krátke žartovné rozprávania) napr. Ostrovtipné nápady a veliké cigánství a hádky (koniec 18. storočia).

Vedecká a popularizačná literatúra

Začala sa rozvíjať v druhej polovici 17. storočia a v 18. storočí. Je to odborná próza. Na Trnavskej univerzite sa rozvíjali humanistické predmety a to hlavne pod vedením profesora Martina Szentirániho. Na Prešovskom lýceu sa najviac rozvíjala prírodná filozofia a experimentálny výskum.

Matej Bel – polyhistorik, rektor Banskobystrického a neskôr Bratislavského lýcea. Narodil sa v Očovej. Napísal veľa vedeckých článkov a diel vo viacerých jazykoch, a to hlavne v latinskom, nemeckom, maďarskom a českom. Venoval sa historickým, zemepisným, národopisným, hospodárskym a spoločenským otázkam. Opieral sa o historické pramene a archívne dokumenty. Napísal Notitia hungaricae norae historizogeographica (Historicko – zemepisná vedomosť o novom Uhorsku) – encyklopedické dielo, z ktorého vyšli iba štyri zväzky, v ktorých opisuje niekoľko uhorských stolíc, a to prešporskú, zvolenskú, liptovskú, turčiansku a malohontskú.

Pavol Doležal – napísal dielo Grammatica Slavoci – Bohemica (Gramatika Slovensko – Česká). Bol uznávaný jazykovedec a úvod k tejto gramatike napísal Matej Bel. Touto gramatikou autor obraňuje a chváli slovenský jazyk. Táto gramatika obsahuje aj prvú katolícky tlačenú postulu (zbierka básní), ktorej autorom je Alexander Máčay. Volá sa Panes primitiarium aneb Chleby prvotín. Máčay tu poukazuje na potrebu slovakizovania a na nedostatok slovenských katolíckych kníh; poukazuje na to, že slovenskí vzdelanci, ktorí obraňovali Slovákov a Slovanov boli v rámci Uhorska utláčaní.

Daniel Sinapius – Horčička – zbierka prísloví: Neo – forum Latino – Slovonicum (Nový trh latinsko – slovenský). V tomto diela vyjadril nespokojnosť nad tými, ktorí sa odvracajú od materinského jazyka a zanedbávajú ho. Zhromaždil tu vyše 500 latinských a slovenských prísloví. Niektoré boli priamo slovenského pôvodu, iné boli prebrané z poľských zdrojov.

Adam František Kollár – historik, právnik a riaditeľ Viedenskej cisárskej knižnice. Vo svojom diele kritizoval zákonodarcov, zlé nažívanie poddaných a navrhoval zdanenie šľachty a cirkvi, začo mu hrozilo vyhnanstvo – časť nákladu spálili. Jeho dielo: De originibus et usu perpetuo potestatis legislatoriae (O pôvode a stálom používaní zákonodarnej moci).

Ján Baltazár Magin – jeho dielo Murices … sive Apologia (Ostne … alebo Obrana). Magin tu polemizuje znevažujúcimi názormi istého maďarského profesora, obraňuje slovenskú šľachtu, duchovenstvo, meštianstvo i slovenský národ, zdôrazňuje práva a výsady mesta Trenčína, Cyrilometodijskú tradíciu a rozšírenosť slovenského jazyka.

Ústna ľudová slovesnosť

Do popredia sa dostáva piesňová lyrika. Najviac sociálne piesne, ktoré pripomínali kontrasty medzi chudobnými a bohatými. Najvýznamnejšou postavou je Juro Jánošík. Najvýznamnejšia pieseň Hore háj, dolu háj. Ďalšia pieseň Bol by ten Jánošík bojoval, keby sa bol varoval. Mali tematiku ľúbostnú, vojenskú, žartovnú a v ústnej ľudovej slovesnosti to bola balada. Rozprávky s časovými, realistickými, humoristickými a dobrodružnými prvkami (zbojnícke námety a príbehy).

Zbojnícka tematika – Jánošík, ktorému sa pripisovali nadľudské vlastnosti. Čarovné rozprávky sa začínajú formovať v období baroka. Najčastejšia téma Boj s drakmi. Najvýznamnejšia tematika na svete Víťazstvo dobra a súcit s biednymi – Popoluška, Pamodaj šťastia, lavička, Popolvár najväčší na svete. Kompozície čarovnej rozprávky využívali trojstupňovú gradáciu, protiklad dobra a zla, ustálené úvodné a záverečné vety.
Realistické rozprávky
V nich hlavným hrdinom bola bytosť, ktorá vynikala dôvtipom a šikovnosťou napr. rozprávky O troch grošoch, Ženský vtip, Neboj sa.

Ľudové hry
Spájali sa väčšinou s jednotlivými výročiami, napr. vianočné betlehemské hry.

Bolo za okrajom

antitéza – popieranie daného tvrdenia

hyperbola – zveličenie

Epos Oslobodený Jeruzalem je epos o osudoch prvej križiackej výpravy a do popredia sa dostávajú dve základné témy. 1. svet zbraní, ktorý úzko súvisí s teologickými predstavami. 2. svet ľudských citov – najpoužívanejšie trópy hyperbola a antitéza.

Oslobodený Jeruzalem (Torquato Tasso): Na Božiu výzvu zorganizuje Gotfred križiacku výpravu na oslobodenie Jeruzalema od pohanskej poroby. v boji zahynú udatní kresťanskí i moslimskí bojovníci. Križiaci nakoniec mesto dobyjú. Počas bojov mladá Sofiona sama seba obžaluje z krádeže, len aby zachránila nevinných kresťanov. Milujúci Olindo neváha a ide sa dať spolu s ňou upáliť. Zachráni ich mohamedánska bojovníčka Klorinda, ktorá sa tesne pred smrťou dá pokrstiť. Armida je zaklínačka z nepriateľského tábora. Bojuje proti križiakom, ale nakoniec víťazí láska ku kresťanovi Rinaldovi.

Peter Benický – Slovenské verše:
15. Nemáme chváliť to, čo nie je naše (cudzími menami).
63. Nemali by sme zastávať len tých silných a bohatých, ale aj chudobných a slabých.
73. Nabáda ľudí, aby pracovali, nie len doma sedeli a čakali, kedy prídu peniaze sami.
154. Nemáme sa priskoro ženiť, ale máme si naplno užiť život, kým sme ešte mladí.

Hugolín Gavlovič – Valaská škola mravův stodola: Hle človek opilý – žádnemu nemilý: Autor poukazuje na to, ako vyzerá opitý človek a na to, že ak sa chceme opiť, máme si to premyslieť aj 100- krát.

Móric August Beňovský – Pamäti a cesty grófa Mórica Augusta Beňovského: Pretože M. B. Beňovský opustil služby francúzskeho kráľa, rozhodol sa informovať ho o stave kolónií prostredníctvom ministrov, aby si francúzsky minister nepodrobil obyvateľov Madagaskaru násilím. Opýtal sa náčelníkov, či chcú, aby kolónia ďalej existovala, alebo nie, oni však toto rozhodnutie nechali na neho. Počas slávnosti sa mal stať najvyšším náčelníkom. počas nej zložil pred každým kmeňom Madagaskaru prísahu. Celá slávnosť je spísaná v domorodej reči, ale latinským písmom.

polyhistorik – človek, ktorý sa zaoberá viacerými vednými disciplínami