Literárna moderna

(80 roky 19. storočia – 20 roky 20. storočia)

Termínom moderna označujeme umelecké smery z konca 19. storočia, ako sú symbolizmus, dekadencia, Impresionizmus. Do popredia sa v literárnej moderne dostáva zdôrazňovanie jedinečnosti autorského subjektu, čiže autor pôsobí ako osobnosť, ktorá až precitlivelo reaguje a vníma dramatickú prítomno(80 roky 19. storočia – 20 roky 20. storočia)

Termínom moderna označujeme umelecké smery z konca 19. storočia, ako sú symbolizmus, dekadencia, Impresionizmus. Do popredia sa v literárnej moderne dostáva zdôrazňovanie jedinečnosti autorského subjektu, čiže autor pôsobí ako osobnosť, ktorá až precitlivelo reaguje a vníma dramatickú prítomnosť, lebo sa dostala do neriešiteľného vnútorného sporu s nehumánnou spoločnosťou. Do popredia sa dostáva človek – samotár.

Čítať ďalej

Vznikli začiatkom 20. storočia. Termínom avantgarda (predvoj) označujeme širokú škálu ideovo-estetických programov, ktoré odmietajú mešťanstvo a jeho hodnoty. Umelci ako vzdor proti spoločnosti využívajú gesto osamelosti a odmietania, avšak nevystupujú osamelo, ale ako organizované názorovo jednotné smery (skupiny). Základné znaky avantagardy:

  • kolektivizmus – združovanie do smerov
  • programotvorné úsilie (vytváranie manifestov).

Avantgarda sa rozvíja v 2 základných prúdoch:
vychádza z kubizmu, cez futurizmus k abstrakcionizmu
začína expresionizmom, cez dadaizmus k surrealizmu.

Čítať ďalej

(1895 – 1918)

Ich umelecké názory boli napísané v manifeste českej moderny. Najvýznamnejšou osobnosťou je František Xaver Šalda. Bol to literárny kritik. Jeho básne sú značne ovplyvnené symbolizmom, impresionizmom a dekadenciou. Najvýznamnejšie prozaické diela (vyjadrujú názory na literatúru) :

  • Moderní literatúra česká
  • Duše a dílo

Čítať ďalej

(1900 – 1918)

Vplyv :
spoločenská situácia: zrýchľuje sa ekonomika v R-U. Výstavba železnice. Slovensko sa stalo najpriemyselnejšou časťou Uhorska, avšak priemysel sa nerozvíjal na celom Slovensku, čo zhoršilo podmienky slovenských roľníkov. Na jednej strave sa zrýchľovala modernizácia spoločnosti, na druhej strane sa stupňovalo hospodárske a sociálne zbedačovanie obyvateľstva. V rámci národnostnej otázky pokračuje odnárodňovanie. Dôsledkom toho k sťahovaniu obyvateľstva za prácou.

kultúrny život: dochádza k hlbokej spoločenskej kríze. Je tu nejednotnosť v názoroch, ako viesť a riadiť národný kolektív. Slabé postavenie buržoázie, Obavy o uchovanie národa slov. spoločnosti a kultúry. Dochádza k zmene postoja spisovateľa, čiže štatútu spisovateľa verejného, politicko-spoločensky angažovaného sa stáva tvorivá osobnosť, individualita. Zobrazuje skutočnosť cez svoje myšlienky, má právo presadzovať vlastný názor, ktorý nemusí zastupovať národné ciele.

Čítať ďalej