Preromantizmus a romantizmus

Bol to romantický básnik, ktorý vychádzal z ľudových foriem (ľudovej slovesnosti) a pomocou nich vyjadroval svoju nespokojnosť s dobou. Narodil sa v roľníckej rodine. Študoval na lýceu v Levoči, kde sa stretol so štúrovcami, ktorí tam prišli z Bratislavy. Pracovnal v Jednote mládeže slovenskej. Tento spolok viedol Janko Francisci.

Venoval sa zbieraniu povestí, piesní a hrával divadlo. Na začiatku svojej tvorby písal básne, v ktorých zobrazoval Slovensko ako zakliatu krajinu. Sú to básne:

Orol – v tejto básni slovenský ľud čaká na smelého junáka a verí v oslobodenie.

K mladosti v tejto básni odsudzuje pasivitu mládeže a burcuje ju k činnosti. Je to revolučná báseň.

Báj na Dunaji – v tejto básni predstavuje Slovensko ako zakliatu krajinu, ktorá čaká na víťaza, aby ju oslobodil. Ako symbol Slovenska využíva bielu hus s červeným zobákom.

Čítať ďalej

Bol evanjelickým farárom. Študoval na bratislavskom lýceu. Bol najaktívnejším členom Spoločnosti. Česko-Slovenskej. Pri výstupe na Devín prijal slovanské meno Miloslav. Roku 1843 v Hlbokom sa zúčastnil na kodifikácii spisovnej slovenčiny. Vydával Almanach (súbor básní) Nitra. Od roku 1846 vydával Slovenské pohľady na vedu, umenie a literatúru. V rokoch 1848 – 1849 sa aktívne zúčastňoval na revolúcií a stál na čele armády proti uhorskej šľachte. Zúčastnil sa na Slovanskom zjazde v Prahe a bol zakladateľom Slovenskej národnej rady vo Viedni.

Čítať ďalej

Narodil sa v rodine evanjelického farára. Veľký vplyn na jeho tvorbu mala matka, ktorá pochádzala zo zemianskej vrstvy. Študoval v Kežmarku, kde bol aktívnym členom Spoločnosti Česko-Slovanskej. Vo svojich literárnych začiatkoch tvoril poéziu, prózu a drámu. Jeho vyjvýznamnejšie diela z jeho začiatkov sú báseň Bojovník a historická povesť Bozkovci. Roku 1843 študoval v Halle, kde sa stretol s Ľudovítom Štúrom. Na tejto univerzite sa s ním dostal do sporu, pretože Štúr ho odsudzoval za nedostatočne národne ?. Avšak neskôr sa zblížili.

Medzi najvýznamnejšie diela patria historické povesti, v ktorých nezobrazuje národné otázky, ale na pozadí histórie zobrazuje ľudskú vášeň a drámu ľudského života. Nedodržiava ani dobovú romantickú schému, v ktorej dobro víťazí nad zlom. Zobrazuje tu postavy kladné i záporné, ktoré rovnako hynú. Základný konflikt týchto povesí je konflikt jednotlivca so spoločnosťou, , krásy, lásky a povinnosti, srdca a rozumu.

Čítať ďalej