Slovenská preromantická a romantická literatúra

(1830-1850)

Spoločenská situácia: Rakúsko-Uhorsko, pričom Uhorsko je hospodársky zaostalé. Kríza feudalizmu.
vznikajú živelné sedliacke vzbury
na čelo revolučného hnutia sa dostáva stredná šľachta a zemianstvo, ktorá bojuje proti Viedni a za samostatnosť Uhorska
na čelo hnutia sa postavil Lajos Kossuth

hnutie malo národno-oslobodzovací charakter, pod vplyvom čoho sa začal rozvíjať nacionalizmus a násilná maďarizácia
slovenské národné hnutie bolo pod útlakom, a to maďarským, čiže národnostným a rakúskym, čiže hospodárskym
v 30-tich rokoch dochádza k formovaniu štúrovskej školy a to v Bratislave → rozvoj politický aktivít

Čítať ďalej

Bol odporca klasicizmu, ale vo svojej básnickej tvorbe sa z neho nevedel vymaniť. Napísal idylický epos „Bělá“ napísaný časomierou. Chcel predstaviť slovenskú mládež, vzdelané národné meštianstvo. Jeho ďalšie dielo je sentimentálny román „Ladislav“, v ktorom vyslovil svoje názory na spoločenskú a národnú situáciu. Presadzuje tu myšlienku slovanskej vzájomnosti → Slovan znamená byť predovšetkým Slovákom. Napísal hymnickú pieseň „Kto za pravdu hori“.

Bol vedúcou osobnosťou slovenského národa, politik, publicista, básnik, kritik a prozaik. Narodil sa v Zay v Uhrovci v rodine učiteľa. Študoval na nemeckom gymnáziu v v Rábe, lýceu. Bol člnom Spoločnosti česko-slovanskej a neskôr vedúcou osobnosťou. Vystupoval proti národnému útlaku a presadzoval myšlienku slovanskej vzájomnosti. Neskôr pôsobil Na Katedre reči a literatúry československej ako zástupca profesora J. Palkoviča. Pobyt v Hale posilnil jeho národné cítenie, prednášal o slovanských a európskych literatúrach a vystupoval proti pomaďarčovaniu Slovákov. Roku 1843 ho odvolali z katedry → Levoča. V rokoch 1845 – 1848 vydával Slovenskie národné noviny s literárnou prílohou Orol Tatranský. Boli to prvé politické noviny. Ponúkali informácie o hospodárskych a politických problémoch. Príčinu biedy videl vo feudálnom zriadení, žiadal zrušenie poddanstva, zdanenie šľachty, zveľadenie obchodu a priemyslu → priemysel na uhorskom sneme vo Zvolene. V máji 1848 – Žiadosti slovenského národa, v ktorom Štúr, Hurban a Hodža v Liptovskom Mikuláši žiadali uplatnenie slovenčiny v úradoch a školách – autonómia Slovenska v rámci Uhorska → uhorská vláda to neakceptovala a vydala zatykač, čo spôsobilo útek do Čiech. Myšlienku Žiadosti predniesol na zjazde v Prahe, kde ho pochopili.

Čítať ďalej

Je najstarší z rodu Štúrovcov. Narodil sa v národne uvedomelej rodine v Hornej Lehote. Je bratom Jána Chalupku. Študoval filozofiu a teológiu na bratislavskom lýceu. Bol členom Spoločnosti česko-slovanskej. Bojoval v Poľsku za slobodu Poliakov proti cárskemu Rusku. Literatúre sa začal venovať na bratislavskom lýceu. Prvé básne písal biblickou češtinou, neskôr slovenčinou. Venoval sa štúdiu histórie a archeológie. V revolučných rokoch (1848-1849) sa neangažoval, ale považovali ho za prívrženca Štúra a Hodžu. Prvé básne uverejňoval v časopisoch a tie vyšli v zbierke „Spevy“. Uverejnil tu lyrické básne. Konkrétne v básni „Bolo a bude“ vyslovil vieru vo veľkú budúcnosť Slovenska.

Čítať ďalej

Hlavný tvorca poézie v romantizme. Veril v dobro, pravdu a krásu. Vlastným menom Braxatoris. Narodil sa v Krupine v rodine učiteľa. Študoval na lýceu v Banskej Štiavnici a neskôr v Bratislave. V jeho poézii sa často vyskytuje nenaplnená láska k Márii Pištovej, ktorá sa vydala za bohatého obchodníka. Počas štúdii pracoval ako vychovávateľ a učiteľ. Neskôr odišiel na univerzitu v Hale, kde naň zapôsobila Heglova filozofia → čo ovplyvnilo jeho básnicku zbierku Sonety v rodine Dušanovej. Je to fylozoficko-reflexívna báseň rozdelená na 4 časti. Na týchto rozhovoroch sa zúčastňujú alegorické postavy, ktoré prekladajú Heglove tézy – rozum, pravda a túžba po slobode sú podmienkou oslávenia ľudského ducha. Kritizoval lakomstvo, pokrytectvo a hlúposť.

Čítať ďalej

Je najsubjektívnejší a najrevikzčbejší básnik štúrovského obdobia. Narodil sa v Liptovskom Mikuláši. Študoval v Levoči. Vo svojich básňach zobrazoval svoju osamelosť. Jeho prvou básňou bola báseň Orol, v ktorej opustil matku a rodný kraj, aby v šírom svete bojoval, kým nezahynie. Základom jeho ľudského a básnického osudu sa stáva boj a rozpor medzi snom a skutočnosťou. Venoval sa revolučnej činnosti (1848 – 1849). Roku 1848 vyzýva spolu so svojim priateľom Jánom Rotaridesom ľud, aby povstal proti pánom a so zbraňou v ruke si vydobyl práva. Z tohto obdobia je báseň Jarná pieseň. Je to báseň o slobode. Obracia sa tu ku všetkým slovanským národom, aby si vydobyli národnú slobodu.

Čítať ďalej

Bol to romantický básnik, ktorý vychádzal z ľudových foriem (ľudovej slovesnosti) a pomocou nich vyjadroval svoju nespokojnosť s dobou. Narodil sa v roľníckej rodine. Študoval na lýceu v Levoči, kde sa stretol so štúrovcami, ktorí tam prišli z Bratislavy. Pracovnal v Jednote mládeže slovenskej. Tento spolok viedol Janko Francisci.

Venoval sa zbieraniu povestí, piesní a hrával divadlo. Na začiatku svojej tvorby písal básne, v ktorých zobrazoval Slovensko ako zakliatu krajinu. Sú to básne:

Orol – v tejto básni slovenský ľud čaká na smelého junáka a verí v oslobodenie.

K mladosti v tejto básni odsudzuje pasivitu mládeže a burcuje ju k činnosti. Je to revolučná báseň.

Báj na Dunaji – v tejto básni predstavuje Slovensko ako zakliatu krajinu, ktorá čaká na víťaza, aby ju oslobodil. Ako symbol Slovenska využíva bielu hus s červeným zobákom.

Čítať ďalej

Bol evanjelickým farárom. Študoval na bratislavskom lýceu. Bol najaktívnejším členom Spoločnosti. Česko-Slovenskej. Pri výstupe na Devín prijal slovanské meno Miloslav. Roku 1843 v Hlbokom sa zúčastnil na kodifikácii spisovnej slovenčiny. Vydával Almanach (súbor básní) Nitra. Od roku 1846 vydával Slovenské pohľady na vedu, umenie a literatúru. V rokoch 1848 – 1849 sa aktívne zúčastňoval na revolúcií a stál na čele armády proti uhorskej šľachte. Zúčastnil sa na Slovanskom zjazde v Prahe a bol zakladateľom Slovenskej národnej rady vo Viedni.

Čítať ďalej

Narodil sa v rodine evanjelického farára. Veľký vplyn na jeho tvorbu mala matka, ktorá pochádzala zo zemianskej vrstvy. Študoval v Kežmarku, kde bol aktívnym členom Spoločnosti Česko-Slovanskej. Vo svojich literárnych začiatkoch tvoril poéziu, prózu a drámu. Jeho vyjvýznamnejšie diela z jeho začiatkov sú báseň Bojovník a historická povesť Bozkovci. Roku 1843 študoval v Halle, kde sa stretol s Ľudovítom Štúrom. Na tejto univerzite sa s ním dostal do sporu, pretože Štúr ho odsudzoval za nedostatočne národne ?. Avšak neskôr sa zblížili.

Medzi najvýznamnejšie diela patria historické povesti, v ktorých nezobrazuje národné otázky, ale na pozadí histórie zobrazuje ľudskú vášeň a drámu ľudského života. Nedodržiava ani dobovú romantickú schému, v ktorej dobro víťazí nad zlom. Zobrazuje tu postavy kladné i záporné, ktoré rovnako hynú. Základný konflikt týchto povesí je konflikt jednotlivca so spoločnosťou, , krásy, lásky a povinnosti, srdca a rozumu.

Čítať ďalej