Realizmus

(polovica 19. stor. – začiatok 20. stor.)

Spoločenské podmienky:
priemyselná revolúcia
zánik feudalizmu, rozvoj kapitalizmu
rozvoj prírodných vied

Filozofia:
vplyv pozitivizmu – (zakladateľ fr. Auguste Comte) – dôraz na objektívne poznanie skutočnosti;
za skutočné považoval iba to, čo sa dalo zmyslami overiť, skúsenosťou a experimentami dokázať

Čítať ďalej

Anglická realistická literatúra

Anglicko v 19. storočí – svetová mocnosť – najvýznamnejšia a najvyvinutejšia priemyselná krajina a najväčšia koloniálna mocnosť
prechod od romantizmu k realizmu predstavuje tvorba sestier Brőnteových:
Charlotte Brőnteová (1816 – 1855) – román Jana Eyrová
Emily Bronteová (1818 – 1848) – román Búrlivé výšiny

Čítať ďalej

Nikolaj Vasilievič Gogoľ (1809 – 1852)

Pochádzal z chudobnej ukrajinskej rodiny. To sa odrazilo v jeho tvorbe.
Napísal:

zbierku poviedok: Večery na laze neďaleko Dikaňky.

cyklus poviedok : Peterburské poviedky. Zobrazil tu veľkomestské prostredie s jeho kontrastami. Zobrazuje tu mladých nenápadných ľudí (najmä úradníkov).

Čítať ďalej

Nemecká realistická literatúra

Gerhart Hauptmann (1862 – 1946)

Napísal:
komédiu Bobrí kožuch, v ktorej zobrazil rôzne vrstvy pruskej spoločnosti.
novelu Apoštol
román Emanuel Quint, blázon v Kristu – v novele aj románe zobrazil túžbu prostých šudí po plnšom náboženskom živote
drámy Ifigénia v Aulide a Elektra – sú to drámy z antickej histórie

Roku 1912 mu udelili Nobelovu cenu.

Čítať ďalej

Realizmus sa v tejto literatúre rozvíja v druhej polovici 19. storočia. Charakteristický je rozvojom priemyslu. Veľa českého obyvateľstva odchádzalo študovať do nemeckých miest, pričom ich stretávanie posilňovalo národné povedomie. Vznikli nové časopisy, napr. Květy, edície napr. Matice lidu, spolky, inštitúcie a v roku 1868 bol položený základný kameň Národného divadla v Prahe. Mladá generácia realistov vystúpila spoločenským almanachom pod názvom Máj s vyhraneným programom, čo znamenalo zachytiť realitu novej doby a nadviazať na odkaz Karla Hynka Máchu.

Čítať ďalej

(1880 – 1918)

Spoločenské pomery
→ rozpad feudalizmu a nástup kapitalizmu
→ vplyv pozitivizmu → rozvoj vedy a techniky.
Slovenský realizmus vychádza z matičného obdobia. Centrom kultúrneho života sa stal Martin. Opieral sa o literárne tradície (Kolár, Sládkovič), európsku poéziu, v ktorej sa presadzovala myšlienka voľnosti a slobody. V realizme sa do popredia dostáva sociálna problematika, ktorá zatlačila do úzadia národnostnú otázku, zánik zemianstva. Roku 1871 bol vydaný literárny almanach (zborník) mladých autorov pod názvom Napred ktorý vydal P.O.Hviezdoslav spolu s Kolomanom Banšellom. Venovali ho otcom národa, no bol nimi odsúdený. Zobrazovali v ňom potrebu slobody násnikovej osobnosti, demokratizmus v cítení a myslení mladých autorov, túžbu po tématickej pestrosti a veršovej novosti. V 70. – 80. rokoch bolo obnovenie vydávania Slovenských pohľadov. Začal sa vydávať aj časopis Orol. Slovenský realizmus bol rozdelený na 2 vlny.

(1880 – 1900)

Patrí tu:
Svetozár Hurban – Vajanský
Terézia Vansová
Elena Maróthy – Šoltésová
Pavol Országh Hviezdoslav
Martin Kukučín

Do poézie zaviedli sylabotonický veršovaný systém (rovnaký počet slabík a rovnaký rytmus vo veršoch, hlavne P.O.Hviezdoslav). V poézii sa vyskytujú lyrické, lyricko-epické skladby a básnicke cykly.
V próze sa do popredia dostávajú poviedky, novely, romány a kratšie útvary (črty, kresby a besednice). Je tu sociálna problematika, zobrazenie spoločenského života a všetkých vrstiev spoločnosti. Využívajú ľudový hovorovy jazyk. Zameriavajú sa hlavne na zobrazenie dedinského človeka.

Čítať ďalej

Zúčastňoval sa na organizácií kultúrneho a literárneho života na Slovensku. Do literatúry vstúpil básnickou tvorbou, pričom jeho prvou najvýznamnejšou básnickou zbierkou je Tatry a more. V danom období mala veľký úspech. Podnet na napísanie vychádza z jeho nedobrovoľného pobytu v Bosne a Hercegovine. Venoval ju českému básnikovi Adolfovi Hejdukovi, preto lebo sa zaujímal o slovenský národ vo svojej knihe Cimbal a husle.

Čítať ďalej

Bola členkou spolku Živena a zakladateľkou prvého ženského časopisu Dennica. Literárnu tvorbu začala poéziou a to zbierkou veršov Moje piesne. Pod týmto názvom vydávala piesne aj v časopise Orol. Potom sa začala venovať próze, v ktorej využívala rozprávkové motívy, ako aj spoločenskú súčastnosť danej doby. Jej umelecká próza je viac sentimentálno-romantická ako realistická.

Najznámejšie prózy:

  • Sirota Podhradských
  • Kliatba

Čítať ďalej

Zapájala sa do spolku Živena. Články uverejňovala v časopise Denica. Začal prozaickou tvorbou krátkych próz:
poviedka – Na dedine
novely

  • Prvé previnenie
  • Popolka
  • Za letného večera

Čítať ďalej