Spoločenské podmienky:
priemyselná revolúcia
zánik feudalizmu, rozvoj kapitalizmu
rozvoj prírodných vied

Filozofia:
vplyv pozitivizmu – (zakladateľ fr. Auguste Comte) – dôraz na objektívne poznanie skutočnosti;
za skutočné považoval iba to, čo sa dalo zmyslami overiť, skúsenosťou a experimentami dokázať

Spisovateľ
snažil sa objektívne zobraziť skutočnosť, reálny život, ľudské vzťahy a charaktery
človeka zobrazoval v prostredí, v ktorom žije, a to nielen v zhode, ale aj konfliktoch
svoju pozornosť obracia ku konkrétnemu všednému životu

Postava
typickou postavou je obyčajný človek – typický charakter v typických spoločenských podmienkach, zo všetkých spoločenských vrstiev

hoci realizmus popiera estetické princípy romantizmu, predsa naň nadväzuje

Spoločné znaky s romantizmom
kritický postoj k spoločnosti, k spoločenskému systému, ale cez objektívny postoj ku skutočnosti

Realistický autor
pravdivo zobrazoval nedostatky spoločnosti, boli kritikmi a žalobcami iróniu a satiru

Žánre:
prevahu má próza : poviedka, novela, román

Anglicko v 19. storočí – svetová mocnosť – najvýznamnejšia a najvyvinutejšia priemyselná krajina a najväčšia koloniálna mocnosť
prechod od romantizmu k realizmu predstavuje tvorba sestier Brőnteových:
Charlotte Brőnteová (1816 – 1855) – román Jana Eyrová
Emily Bronteová (1818 – 1848) – román Búrlivé výšiny

Charles Dickens

- predstaviteľ realizmu
(1812 – 1870)

Pochádza z chudobnej rodiny. Ako 10-ročný začal pracovať v továrni. Bol samoukom. Neskôr sa stal zapisovateľom na súde a reportérom.

Jeho romány:
Pamäti Klubu Pickwickovcov – je tu zobrazené Anglicko v 19. storočí. Vo voľne pospájaných príbehoch zobrazuje putovanie pána Pickwicka a jeho troch priateľov po anglickom vidieku. Pickwick – typ dobráka, čudáka, ktorý chce naprávať krivdy, ale aj nepraktický rojko; často sa dostáva do komických situácií. Pod vplyvom sluhu Sama Wellera sa mení na charkterovú postavu, ktorú vydiera advokátska firma. Radšej sa dá zatvoriť do väzenia, než by mal platiť vydieračom. Na tomto základe autor kritizuje anglické zákonodárstvo a sociálnu nespravodlivosť.
Oliver Twist
David Copperfield – autobiografické prvky
Malá Doritka – zachytáva spoločenské a triedne protiklady

Jeho rozprávky:
Vianočné knihy – rozprávky verejne prednášal. Ich základdom bola láska k blížnym a zdôrazňovanie pozitívnych ľudských vlastností.
Oliver Twist – príbeh osirelého chlapca. Je to obžaloba anglickej zaostalosti v sociálnych otázkach. Zobrazuje najbiednejšie londýnske vrstvy.

Francúzska realistická literatúra

Stendhal (Henri Beyle)

Predstaviteľ francúzskej literatúry. Nepriateľ aristokracie. Bojoval v napoleónskej armáde. Napísal Napoleónov životopis. Jeho tvorba je poznačená jeho rušným životom. Zobrazuje pomery vo Francúzsku v 1. polovici 19. storočia, pričom základná téma jeho diel je ctižiadostivosť mladého muža a jeho túžba pomocou lásky dostať sa do vyšších spoločenských vrstiev.

Jeho najvýznamnejšie romány:
Červený a čierny – zobrazuje pomery vo Francúzsku v 1. polovici 19. storočia. Julien Sorel, ctižiadostivý mladý muž, sa rozhodne skoncovať s chudobou a zvolí si kariéru dôstojníka. Po Napoleónovej porážke sa dáva na kňazskú dráhu, stáva sa vychovávateľom, pomocou šarmu si získava ženy a postupuje po spoločenskom rebríčku. Keď postrelí svoju prvú milenku, dostáva sa pred súd, odmieta milosť a obviňuje spoločnosť. Odsúdia ho na trest smrti a popravia. V konflikte, v ktorom proti sebe symbolicky stojí čierna farba spoločnosti a červená farba ľudskej túžby po plnom a vášnivom živote, Julien dobrovoľne prehráva.

Kartúza parmská – hrdinovia – vášniví nepoddajní ľudia v ustavičnom konflikte s úzkoprsou, pokryteckou spoločnosťou, v ktorej nemôžu uskutočniť svoje sny. Využil námet z idealizovanej talianskej renesancie prenesený do 20. rokoch 19. storočia. Mladý šľachtic plný ideálov utečie z despotického domova a pridá sa k Napoleónovi. Je však svedkom jeho porážky pri Waterloo. Sklamaný sa vracia do Talianska, kde sa pripravuje v seminári na kňažské povolanie. Po štúdiách sa dostáva do najvyššej spoločnosti. Vášnivá povaha a milostné dobrodružstvá sa stanú príčinou jeho pádu. Svoj dobrodružný život končí v kláštore.

Honoré de Balzac (1799 – 1850)

Zakladateľ kriticko-realistického románu. Pochádzal z vidieckej rodiny a túžil preniknúť do aristokratickej vrstvy, čo sa prejavilo v jeho tvorbe. Vyštudoval právo, avšak mal veľa dlžôb, čo mu zničilo zdravie. Počas svojho života vytvoril veľké literárne dielo. Je rozdelené na tri časti a sú v ňom uverejnené všetky diela. Je to cyklus pod názvom Ľudská komédia:

1. časť- štúdie mravov (román Gobseck a Otec Goriot)
2. časť- filozofické štúdie (román Šagrenova koža)
3. časť- anylytické štúdie (Filozófia manželstva)

Cyklus obsahuje 90 románov a poviedok, ktoré zobrazujú francúzsku spoločnosť 19. storočia. Vystupuje tu viac než 2,5-tisíc postáv. Mnohé z nich vystupujú vo viacerých románoch, čo vytvára jednotu celého diela.

Otec Goriot – príbeh o ľudskej bezcitnosti. Bohatý obchodník žije len pre svoje dcéry. Dá im majetok, aby sa dobre vydali a sám sa presťahuje do penziónu. Platí za nich dlhy a chudobneje. Okolie ním opovrhuje. Súcití s ním študent Rastignac. Goriot zomiera chudobný a opustený. Študent Rastignac sa usiluje preniknúť do vyššej spoločnosti, čo zatieni jeho dobré predsavzatia. Využíva mladosť a šarm na úspech u žien.

Gobseck – vykresľuje tu úžerníka, ktorý sa drží svojich zásad.

Šagrenova koža – námet čerpá z orientálnej rozprávky o tajomnom kúsku kože. Mladý šľachtic chce skoncovať so životom, pretože nemá dosť síl napísať dielo Teória vôle. Starý mág mu daruje osliu kožu, ktorá plní želania a s jej pomocou sa stáva bohatý a získava si lásku žien. Koža sa zmenšuje a tým sa skracuje aj jeho život.

Balzac vo svojich dielach vychádza z presvedčenia, že človek nie je ani dobrý, ani zlý, ale že podlieha svojmu spoločenskému prostrediu, ale celková spoločnosť ho nekazí.

Gustave Flaubert (1821 – 1880)

Vo svojich dielach zobrazoval psychickú krízu človeka vtedajšej spoločnosti.
Medzi jeho najvýznamnejšie romány patrí:

Pani Bovaryová – hlavnou hrdinkou je žena vidieckého lekára, ktorá túži po veľkej romantickej láske. Má veľa milencov, ktorí ju využívajú a opúšťajú, keď nemá peniaze. Keďže sa nechce stať milenkou úžerníka, spácha samovraždu. Jej manžel neveru zistí až po jej smrti. Začne sa opúšťať a zomiera.

Citová výchova – témou je nenaplnená láska študenta k vydatej žene. Využíva tu filmovú techniku (strieda obrazy z minulosti a prítomnosti).

Guy de Maupassant (1850 – 1893)

Pochádzal zo šľachtickej rodiny. Bojoval v prusko-francúzskej vojne. Vo svojej tvorbe zobrazil jednoduchých ľudí a ostro vykresľuje ľudské charaktery.

Najznámejšie romány:

Miláčik – zobrazuje mladého kariéristu, ktorému ženy pomôžu dostať sa z biednej spoločnosti do vládnucich kruhov.

Mont – Oriol – realisticko-satirický román, kde zobrazuje život vyššej spoločnosti. Zosmiešňuje tu honbu za majetkom a zobrazuje tu rôznorodé postavy (sedliaci, lekári, podnikatelia, aristokrati).

Guľôčka

Emile Zola (1840 – 1902)

Predstaviteľ francúzskej literatúry, ktorý tu vniesol nový literárny smer, a to naturalizmus. Cieľom naturalizmu je vystihnúť tzv. životnú pravdu, ktorá je ovplyvnená pozitivizmom. Človeka zobrazoval ako súčasť prírody, ktorý sa vyvíja vplyvom dedičnosti a prostredia, ktoré ho determinujú.

Najznámejšie romány:
Brucho Paríža
Zabijak
Germinal

Zobrazil v nich ťažké životné osudy a pracovné podmienky robotníkov. Dopodrobna vykreslil ľudské charaktery. Do popredia sa dostáva sociálny a humánny vplyv na osobnosť.
Nana – ostro naturalisticky zobrazený život prostitútky v 19. storočí.

Pochádzal z chudobnej ukrajinskej rodiny. To sa odrazilo v jeho tvorbe.
Napísal:

zbierku poviedok: Večery na laze neďaleko Dikaňky.

cyklus poviedok : Peterburské poviedky. Zobrazil tu veľkomestské prostredie s jeho kontrastami. Zobrazuje tu mladých nenápadných ľudí (najmä úradníkov).

román: Mŕtve duše – zobrazuje tu ruský vidiek v priebehu 19. storočia, život statkárov. Hlavnou postavou je dobrodruh a budúci podnikateľ Čičikov, ktorý sa rozhodne zbohatnúť tým, že od statkárov skupuje tzv. mŕtve duše (doklady mŕtvych nevoľníkov, ktorí sú evidovaní, aby za nich získaval peniaze). Statkárov zobrazil ako ľudí, ktorí sú dosúdení na zánik, lebo nedokážu získať majetok. V Čičikovovi zobrazil podnikavého človeka, ktorý „dokáže zbohatnúť aj na smrti“. Realisticky tu zobrazil vnútorné pohnútky postáv – psychologizácia postáv.

dráma – komédia: Revízor – ostrá satira na spoločenské pomery koncom 19. storočia v Rusku. Kritizuje tu mestských predstaviteľov – úplatkárov, snahu zbohatnúť, ako aj strach z odhalenia. Vytvoril tu nový typ tvorby – smiech cez slzy. Hlavná postava – úradník Chlestakov; autor zosmiešňuje jeho vonkajšiu dôležitosť a vnútornú (duševnú) úbohosť. Autor využíva drobnokresbu – detaily správania sa postáv.

Ivan Sergejevič Turgenev (1821 – 1881)

Bojoval proti nevoľníctvu a pochádzal zo šľachtickej rodiny. Väčšinu života prežil vo Francúzsku, kde propagoval ruskú literatúru. Napísal:

zbierku poviedok Poľovnícke zápisky. Zobrazuje tu krásnu ruskú prírodu a útlak nevoľníkov. V literatúre vytvoril nový typ literárneho hrdinu – typ zbytočného človeka – v románe Rudin. Hrdina je vzdelaný človek, ktorý nedokáže bojovať o svoju lásku. Odchádza bojovať na parížske barikády, kde zomiera.

román Otcovia a deti. Predstavuje generačný konflikt statkárskej aristokracie. Vytvoril tu typ nových ľudí – nihilistov (odmieta staré a propaguje len nové, dôveruje len vede). Predstaviteľom takého človeka v tomto románe je mladý lekár Bazarov, ktorý dôveruje len vede, ale nenachádza cestu k novému a zomiera. Turgenev neverí, že takíto ľudia (bazarovského typu) dokážu zmeniť život v Rusku k lepšiemu. Vo svojich dielach sa zaoberá úlohou človeka v spoločnosti, láskou k vlasti a k materinskému jazyku.

Fiodor Michajlovič Dostojevskij (1821 – 1881)

Bol jedným zo zakladateľov psychologického románu. Vyštudoval na vojenskej škole, avšak nemal vzťah k armáde. Najvýznamnejšie diela: sociálno-psychologický román Biedni ľudia, napísaný vo forme listov. Rozhovor medzi dvoma opustenými, chudobnými ľuďmi – chudobným statkárom a sirotou. Obaja žijú v biede, pričom chudobná dievčina prijíma svojho bohatého zvodcu, statkára, hoci vie, že ju nečaká spokojný život. Poukazuje na sociálnu neprávosť v Rusku.
Pre svoje ideály bol odsúdený na smrť, avšak trest mu zmenili na nútené práce na Sibíri, čo ovplyvnilo jeho tvorbu. Svoje zážitky stvárnil v románe Zápisky z mŕtveho domu, napísaného formou denníka. Zobrazuje tu život ľudí, ktorí žijú vo vyhnanstve na Sibíri. Zobrazil konanie človeka v hraničných životných situáciách.

Napísal aj romány Ponížení a urazení a Zločin a trest. Zobrazuje v nich svoj súcit s trpiacim ľudom.

Zločin a trest –je to sociálno-psychologický román. Hlavnou postavou je študent Radion Raskoľnikov. Je zobrazený ako človek s rozpoltenou ľudskou dušou, ktorý rozdeľuje ľudí do dvoch kategórií, a to na neobyčajných, ktorých poslaním je vládnuť a na obyčajných , ktorí sa musia podriaďovať neobyčajným. Pod vplyvom svojej vízie zavraždí úžerníčku a jej sestru, pričom ani po vražde nie je presvedčený o svojej vine. Neskôr prežíva duševnú krízu. Uvedomí si svoj zločin, priznáva sa polícií a je odsúdený na nútené práce. Hrdina je vykreslený ako titan, tým sa podobá romantickému hrdinovi.

Napísal aj román Idiot. Hlavný hrdina chce prekonať zlo láskou, ale jeho snaha stroskotáva.

V románoch Diablom posadnutí a Bratia Karamazovci analyzoval mravné problémy človeka a zaoberal sa myšlienkou, čo je človeku dovolené v zložitom svete.

Lev Nikolajevič Tolstoj (1828 – 1910)

Predstaviteľ kritického realizmu. Väčšiu časť života prežil v rodnej dedinke Jasná Poľana. V posledných rokoch bol jeho osobným lekárom Slovák, doktor Dušan Makovický, ktorý po návrate domov vydal knihu Jasnopolianské zápisky. Sú kronikou Tolstého života aj opisom života ruskej spoločnosti a kultúry.

Už v mladosti mal na Tolstého veľký vplyv J. J. Rousseau a jeho pedagogické teórie chcel uplatniť pri výchove detí nevoľníkov v Jasnej Poľane. Výsledkom boli iba nedorozumenie a sklamania, preto dlhší čas strávil na Kaukaze. Tu sa začína aj jeho spisovateľská činnosť. Po kratších prácach (napr. Detsvto, Chlapčenstvo, Junošstvo a Sevastopoľské poviedky) napísal jedno z najväčších diel svetovej literatúry, románovú epopeju Vojna a mier. Zobrazil v nej život vyššej ruskej spoločnosti v prvej tretine 19. storočia. Okrem spoločenského a rodinného života šľachtických rodín veľkú časť románu venuje vojne s Napoleónom za hranicami Ruska (bitka pri Slavkove 1805), vpádu Francúzov do Ruska (obsadenie a požiar Moskvy, bitka pri Borodine 1812) a ich konečnej porážke. V románe vystupujú literárne aj historické postavy (Kutuzov, Napoleón, cár Alexander). Nahradil tradičnú monografickú kompozíciu „pásmovou“ kompozíciou. V románe sa striedajú pásma vojny a mieru aj pásma postáv. Na princípe konfrontácie je zobrazený osobný i spoločenský život, vidiek a mesto, príroda a história, ale aj románové postavy. Striedaním časovo-priestorovej roviny, autorskej reči a konania postáv prekonal Tolstoj uzatvorený typ románu a vytvoril „otvorený“ epický útvar (román-rieku).
Napísal román Anna Kareninová a Vzkriesenie.

Anna Kareninová – Anna opúšťa manžela i dieťa pre milovaného muža. Alexej Karenin sa staral iba o svoju kariéru. Nedotkla sa ho Annina nevera, bál sa spoločenského škandálu. Anna sa dostáva do konfliktu so spoločnosťou a končí život samovraždou (skočila pod vlak). Autor spája objektívny spôsob rozprávania so symbolickými motívmi, ktoré vyvolávajú nepokoj, strach i smrť. Román nie je len hľadaním zmyslu lásky a rodiny v ľudskom živote, psychologickou sondou do vnímavej ženskej duše, ale aj obrazom Ruska druhej polovice 19. storočia. Zachytáva napríklad i rozmach železničnej dopravy: železnica, vlak i stanica sa stávajú v románe kľúčovým motívom, osudovo sa premietajú do života hrdinov a menia sa na znamenie zhubnej mestskej kultúry.

Vzkriesenie – námetom je skutočný súdny prípad; porotca, šľachtic Nechľudov spozná v odsúdenej prostitútke dievčinu, ktorú kedysi zviedol a otrasený jej osudom sa rozhodne napraviť svoju vinu. Ponúka jej manželstvo, opúšťa svoj majetok a nasleduje ju na Sibír. Hrdinka odmieta jeho ponuku a rozhodne sa spojiť svoj život s politickým spoluväzňom. Na príbehu viny a jej vykúpenia autor zobrazil všetky vrstvy ľudskej spoločnosti (šľachty, úradníkov, revolucionárov, ľud). Odsudzuje morálku vyššej spoločnosti, byrokraciu na ruských súdoch a ťažké podmienky vo väzniciach.

Anton Pavlovič Čechov (1860 – 1904)

Pochádzal z kupeckej rodiny. Od detstva musel pracovať, aby mohol študovať. Ako poslucháč medicíny začal uverejňovať krátke prózy v humoristických časopisoch. Napísal poviedky: Chameleón – vysmieva sa chameleónstvu, Smrť úradníka – vysmieval sa smrteľnému strachu malých úradníkov pred nadriadenými. Prostredníctvom detailu (napr. voľbou mien) charakterizoval postavu.

Jeho ďalšie poviedky: Izba č. 6, Vaňka – v obidvoch prípadoch odhaľuje antihumánnosť spoločenských pomerov. Dáma so psíčkom – odsudzuje prejavy morálneho meštianstva. Lyrizmus a psychologizmus sa prejavil v próze (Step) a naplno ho rozvinul v dráme. Jeho hry vyžadujú sústredenú pozornosť diváka, pretože nemajú obsiahlu dejovú líniu, nemá ostré zápletky a tragické vyvrcholenia.
Jeho hry:
Čajka
Ujo Váňa
Tri sestry
Višňový sad
V nich venuje veľkú pozornosť vykresleniu psychiky jednotlivých postáv. Zobrazoval obyčajných ľudí a súčasne odhaľoval vážne spoločenské problémy Ruska. Dej prebieha tak, ako v reálnom živote. Významná úloha v nich pripadá psychológii a náladovému podfarbeniu scén = lyrizmus.
Čechov bol reformátorom modernej drámy, kritikom meštianstva a veľkým humanistom, ktorý veril v budúce šťastie ľudstva. Jeho tvorbou vrcholí éra ruského realizmu.

Gerhart Hauptmann (1862 – 1946)

Napísal:
komédiu Bobrí kožuch, v ktorej zobrazil rôzne vrstvy pruskej spoločnosti.
novelu Apoštol
román Emanuel Quint, blázon v Kristu – v novele aj románe zobrazil túžbu prostých šudí po plnšom náboženskom živote
drámy Ifigénia v Aulide a Elektra – sú to drámy z antickej histórie

Roku 1912 mu udelili Nobelovu cenu.

Gottfied Keller (1919 – 1890)

Plasticky opísal švajčiarsku prírodu a život ľudí.
Napísal:

novely Romeo a júlia na dedine a Šaty robia človeka. Kritizuje v nich lakomstvo, lenivosť a ziskuchtivosť.

román Martin Salander (napísal na sklonku života). Zdôraznil v ňom, že vidina moci a zisku ničí ideálneho človeka.

Nórska realistická literatúra

Henrik Ibsen (1828 – 1906)

Bol prozaikom a dramatikom. Väčšiu čsť života prežil v zahraničí, ale pritom nezabúdal na svoju vlasť. Napísal:
veršovanú drámu Peer Gynt, v ktorej sa prelína sen so skutočnosťou
drámu Nora – bojuje tu za emancipáciu žien
drámu Staviteľ Solness – zobrazuje tu disharmonický vzťah dvoch generácií.

Bjőrnstjerne Bjőrson (1832 – 1910)

Bol spisovateľ, publicista a kronikár nórskeho života. Ako novinár nekompromisne obhajoval utláčané národy. Roku 1907 vystúpil na mierovom kongrese v Mníchove proti pomaďarčovaniu Slovákov. Hlásal rovnoprávnosť žien (v divadelnej hre Rukavička), statočnosť v podnikaní a žurnalistike. V poviedkach Veselý chlapec a Rybárča nadviazal na tradíciu ľudových rozprávok. Boli to poviedky z dedinského prostredia. Báseň Áno, milujeme túto krajinu sa stala nórskou hymnou. Za celoživotnú tvorbu dostal roku 1903 Nobelovu cenu.

Poľská realistická literatúra

Boleslav Prus (1847 – 1912)

Bol poľský prozaik. Zaslúžil sa o rozvoj moderného poľského románu.
Napísal:

• epopeju Bábka – zobrazuje tu rozkvet a úpadok meštianstva.
• historický román z čias Ramzesa XIII. Faraón.

Henryk Sienkiewicz (1846 – 1916)

Bol nositeľom Nobelovej ceny. Je autorom významnej trilógie z histórie Poľska 17. storočia Ohňom a mečom, Potopa, Pán Wolodyjowski. Z obdobia Nerónovho Ríma je román Qua vadis, v ktorom stvárňuje úpadok pohanského Ríma a prenasledovanie kresťanov, ktorých viedli apoštoli Peter a Pavol. Dej vrcholí obrazom horiaceho Ríma a hromadnými popravami kresťanov, ktorí boli krivo obvinení z podpaľactva. V epilógu rekapituluje posledné roky Nerónovej vlády a jeho pád.

Maďarská realistická literatúra

Imre Madách (1823 – 1864)

Napísal veršovanú drámu Tragédia človeka, v ktorej rozoberá úlohu jednotlivca v ľudských dejinách a snaží sa nájsť odpoveď na túto otázku. Na zobrazenie tejto ľudskej cesty využíva postavu praotca Adama, ktorý po vyhnaní z raja chce poznať svoju budúcnosť. Lucifer mu v sne umožní putovať dejinami. Keď sa prebudí, pod ťarchou poznania chce spáchať samovraždu. Avšak, keď mu Eva povie , že čaká dieťa, rozmyslí si to. Hra končí slovami stvoriteľa Človeče ver si, bojuj, vytrvaj.

Kalmár Mikszáth (1847 – 1910)

Písal poviedky zo slovenského prostredia (napr. Slovenskí rodáci). Známe sú jeho romány:
Posledný hradný pán – zobrazuje tu postavu grófa, ktorý žije ako staroveký rytier, pričom pôsobí humorne so svojími plánmi dobyť Bystricu.
Podivné mnželstvo – kritizuje tu konzervatívny život maďarskej šľachty na začiatku 19. storočia.

Ján Neruda (1834 – 1891)

Najvýznamnejší básnik a prozaik. Detstvo prežil v Prahe na Malej strane, čo sa odrazilo aj v jeho tvorbe. Poézia:
jeho debut Hřbitovní kvítí – do popredia sa dostáva symbolika cintorína, ktorá predstavuje pochmúrnu spoločenskú situáciu v období Bachovho absolutizmu. Je typickým symbolom romantizmu
výber z jeho poézie vyšiel pod názvom Knihy veršu. Nadviazal tu na Ebenove sociálne balady. Do popredia sa tu dostáva intímna lyrika, obraz lásky k matke a milovanej deve. V poslednej časti tejto zbierky vyjadruje aj lásku k Slovensku a obavy o jeho osud.

ďalšie zbierky básni:
Písně kosmické – konfrontuje tu veľkosť vesmíru s fyzickou mladosťou človeka. Výsledkom konfrontácie je viera v ľudský rozum, pričom Neruda tvrdí, že tajomstvo vesmíru nie je večné a nepoznatelné..

Balady a romance – využíva tu ľudové , kresťanské a historické motívy, pričom poukazuje na význam súčasnosti.

Zpěvy páteční – sú to vlastenecké básne. Poukazuje na utrpenie národy cez Kristove muky na Kalvárii a bolesť jeho matky. Prirovnáva tu matku k vlasti (Mária = vlasť). Vyšla až po jeho smrti.

Prosté motívy – spoveď osamelého stárnuceho básnka. Je rozdelená podľa ročných období (Jarní, Letní, Podzimní, Zimní).
Próza: Písal krátke prózy z prostredia Malej strany v Prahe, ktoré vyšli pod názvom Povídky malostranské. Pražské prostredie zobrazil v zbierke Arabesky. Tieto poviedky vychádzajú z jeho životnej skúsenosti. Využíva humor a vykresľuje postavy s dobrými i zlými vlastnosťami, pričom najvýznamnejšie sú tieto príbehy:
Přivedla žebráka na mizinu
Hastrman
Jak si nakouřil na Vorek pěnovku
V poviedke kritizuje nadradenosť bohatých nad chudobnými a túžbu po peniazoch.

Alois Jirásek (1851 – 1930)

Písal hlavne romány. Je charakteristický tvorbou historických próz. Jeho prvý román Skaláci zobrazuje tu 18. storočie a vzburu ľudu proti cudziemu panstvu v okolí Náchoda.

Ďalšie romány :
Filosofská histórie z prostredia Litomyšle. Zobrazuje tu rokuy 1848 – 1849 (revolučné roky), pričom kontrast vytvára české vlastenectvo a ponemčené konzervatívne meštiactvo.

Psohlavci – vykresľuje boj Chodov za zdedené práva.

Vznik husitstva v Čechách zobrazil v trilógii Medzi proudy, Proti všem, Bratrstvo.
Medzi proudy – predstavuje vznik husitského hnutia a podstatu reformného hnutia v cirkvi.
Proti všem – zobrazuje obdobie, keď Ján Žižka spolu s ľudom vystupuje proti cudzej a domácej feudálnej moci a pápežom (15. stor.)
Bratrstvo – rozdelený do troch častí

1. Bitva u Lučence – je obrazom spojenia Jiskrových vojsk-bratríkov so slovenskými bojovníkmi a ich veľké víťazstvo nad Huňadym v bitke pri Lučenci.
2. Mária – šíri sa tu ešte sláva bratríkov, ale Ján Jiskra z Brandýsa sa rozhodol uzavrieť mier s Huňadym, s čím nesúhlasila časť bojovníkov na čele s Petrom Aksamitom. Pod jeho vedením boli bratrícke vojská ešte niekoľko rokov pánmi situácie na Slovensku. Postupne však dochádza k ich vnútornému rozkladu, menia sa na lúpežných žoldnierov a po prehratej bitke s kráľom Matejom dohrávajú svoju historickú úlohu.
3. Žebráci – zobrazuje tu boj bratríkov, ktorí sa opevnili na Spišskom hrade proti Huňadymu. Maďari pomocou zrady hrad dobyli. Zvyšky bratríkov sa potulovali po kraji, preto boli pomenovaní žobrákmi.

Národné obrodenie zobrazil v päťdielnom románe – kronike F.L.Věk. Námet románu tvoria osudy študenta a neskôr dobrušského kupca F.L.Věka a jeho rodiny. V tomto románe vystupujú aj významné české osobnosti 19. storočia.
Národné oslobodenie zobrazil aj v štvordielnej kronike U nás, v ktorej kladie dôraz na sociálnu problematiku.
Protireformáciu zobrazil v historickom románe Temno.
Písal aj povesti, ktoré vyšli pod názvom Staré pověsti české. Námety čerpal z histórie a starých kroník. Vyjadril tu úctu k tradíciám, k vlastenectvu a k národnému hrdinstvu.
Písal aj drámu: →historické hry:
Jan Hus
Jan Žižka
Jan Roháč
→ rozprávková hra: Lucerna
Vidiecke prostredie zobrazil v hrách: Vojnarka a Otec, v nich sa odráža sociálna problematika vidieckej spoločnosti.
Napísal 12 divadelných hier.

Spoločenské pomery
→ rozpad feudalizmu a nástup kapitalizmu
→ vplyv pozitivizmu → rozvoj vedy a techniky.
Slovenský realizmus vychádza z matičného obdobia. Centrom kultúrneho života sa stal Martin. Opieral sa o literárne tradície (Kolár, Sládkovič), európsku poéziu, v ktorej sa presadzovala myšlienka voľnosti a slobody. V realizme sa do popredia dostáva sociálna problematika, ktorá zatlačila do úzadia národnostnú otázku, zánik zemianstva. Roku 1871 bol vydaný literárny almanach (zborník) mladých autorov pod názvom Napred ktorý vydal P.O.Hviezdoslav spolu s Kolomanom Banšellom. Venovali ho otcom národa, no bol nimi odsúdený. Zobrazovali v ňom potrebu slobody násnikovej osobnosti, demokratizmus v cítení a myslení mladých autorov, túžbu po tématickej pestrosti a veršovej novosti. V 70. – 80. rokoch bolo obnovenie vydávania Slovenských pohľadov. Začal sa vydávať aj časopis Orol. Slovenský realizmus bol rozdelený na 2 vlny.

Patrí tu:
Svetozár Hurban – Vajanský
Terézia Vansová
Elena Maróthy – Šoltésová
Pavol Országh Hviezdoslav
Martin Kukučín

Do poézie zaviedli sylabotonický veršovaný systém (rovnaký počet slabík a rovnaký rytmus vo veršoch, hlavne P.O.Hviezdoslav). V poézii sa vyskytujú lyrické, lyricko-epické skladby a básnicke cykly.
V próze sa do popredia dostávajú poviedky, novely, romány a kratšie útvary (črty, kresby a besednice). Je tu sociálna problematika, zobrazenie spoločenského života a všetkých vrstiev spoločnosti. Využívajú ľudový hovorovy jazyk. Zameriavajú sa hlavne na zobrazenie dedinského človeka.

Dráma sa skoro vôbec nerozvíja. Je tu jediná dráma od P.O.Hviezdoslava Herodes a Herodias.

Centrom kultúrneho života sa stal Martin. Vychádzajú časopisy Orol, Slovenské pohľady, Priateľ ľudu, Národné noviny a Černokňažník. Vznikla kníhtlačiareň, neskôr kníhkupecko-nakladateľský spolok a muzeálna slovenská spoločnosť. Vzniká ženský spolok Živena. Martin sa stáva centrom ochotníckeho divadla.

1881 vydáva Jaroslav Blčko Literatúra na Slovensku, její vznik, rozvoj, význam a úspěchy.

Zásadami literatúry sa zaoberali aj v prílohe Kritické listy, uverejnené v časopise Orol (v 80.-tych rokoch 19.storočia). Uverejňovali tzv. svoje názory na súčasnú poéziu, prózu a na súčasný umelecký program.

Tatry a more – rozdelená na 7 častí:

• Zvuky
• Maják
• Sny
• Ratmír
• Herodes
• Dozvuky

V centre pozornosti je záujem básnika o národ a vzťah jednotlivca a národa a úsilie o národnú slobodu. Vytvoril nové podoby slovenskej poézie (kríženie žánrov).

Veršovaná poviedka Herodes zobrazuje osud dvoch sirôt, ktoré boli násilne odvlečené na Dolniaky, aby tam slúžili u gazdu a boli pomaďarčené. Obidve deti sa pokúsia utiecť, ale hynú pod kolesami vlaku. Symbolikou tejto poviedky je protest proti odnárodňovaniu slovenských detí. Vo svojom zmýšľaní bol zástancom rusofilstva.

Jeho ďalšia básnicka zbierka Spod parma. Patria tu básne Malý drotár, Pltník a Na roboty.

Poézia relatívne významnejšia ako próza. Do leteratúry (prózy) vstúpil krátkymi žánrami – besednice: Obrázky z ľudu. Opisuje tu život dedinského ľudu. Jeho najznámejšia črta: Na Bašnárovom kopci. Je oto o staršej žene, ktorý vyrozpráva príbeh o tom, ako ju jej ženatý syn, ktorému dala celý majetok, vyženie. Žena ho dá na súd, kde nepochodí.
Písal aj novely a romány – rozoberá v nich problematiku rozdelenia spoločnosti:

• Letiace tiene – novela
• Koreň a výhonky – román
• Suchá ratolesť – román
• Kotlín – román

Novela Letiace tiene – rozoberá tu úlohu zemianstva a jeho osud. Zobrazuje v nej úpadok zemianských rodín a prenikanie kapitalizmu. Zemianska rodina Imricha Jablonského z Jablonova sa spojí s nemcom Bauerom. Základ príbehu je založený na stavbe píly, ktorá sa rozhodli postaviť. Jablonský na to doplatí. Východisko nachádza v tom, že sa má rodina Jablonských spojiť s národnou inteligenciou (ich dcéra Eva si má zobrať za manžela učiteľovho syna Mirka Holanu).

Román Suchá ratolesť – hlavná postava Stano Ľudopoľský, ktorý sa vracia z ciest po Európe do Rudopolia, spoznáva sa so statkárom Janovským a učiteľom Tichým a Adelou Rybáričkou. Vajanský tu zobrazuje 70. roky 19. storočia. Poukazuje na národnostný útlak, pričom hľadá v národe jedinca, ktorý je schopný zveľadiť (zlepšir) slovenský spoločenský život. Podľa Vajanského tento jedinec nemusí pochádzať zo zemianských rodín, avšak sa opiera o to, že keby z nej pochádzal, bola by to pre národ výhoda.

Román Koreň a výhonky zobrazuje tu vzťahy medzi inteligenciou, meštianstvom a sedliactvom. Koreň reprezentuje stará sedliacka rodina Drevanskovcov a výhonky sú mladé generácie. Základnú myšlienku diela rozvádza na manželstve učiteľského syna Mirka Kladného so sedliackym dievčaťom Annou Drevanskou. Meštiacku vrstvu predstavuje skupina odrodilcov, z ktorej notár v závere romácu spácha samovraždu, čim autor poukazuje na to, ako končí skupina, ktorá je orientovaná protislovensky a protiľudovo.

Román Kotlín zobrazuje zemianstvo, avšak hlavná postava zeman Andrej Lupišič nesplýva so slovenským národom. Nevie si nájsť uplatnenie vo svojom živote, čím v tejto postave Vajanský vytvoril typ zbytočného človeka. Z hľadiska spracovania témy zemianstva v slovenskom národe sa tento román vymyká z Vajanského románov.
Písal aj novely a cestopisy.
Novely: Kandidáti, Ľalia – zobrazuje tu život slovenského ľudu, štúrovskú generáciu, zemanov a zemiansku problematiku. Najčastejšou postavou je mestský človek.

Cestopisy:

• Volosko – Venecia
• Sofia – Pleven
• Dubrovník – Celinje

Venoval sa aj literárnej vede a kritike.

Najznámejšie prózy:

• Sirota Podhradských
• Kliatba

Sirota Podhradských – hlavná postava Viola Podhradská, mladé meštianske dievča, ktorú prenasleduje nepriaznivý osud. Matka jej zomrie a otec stratí celý svoj majetok. Obvinia ho z podpaľačstva a ubijú na smrť. Viola žije u svojho uja Vilinského, kde sa stretáva s neporozumením a útrapami. Nakoniec sa zaľúbi do najstaršieho syna svojho uja Imricha. Neočakávanou náhodou očistí otcovu pamiatku.

Kliatba – hlavná postava zvrhlý zeman Fekete, ktorý vyvražďuje ženské obete.

Okrem sentimentálnych románov písal aj dokumentárne prózy. Sú to prózy, ktoré sama zažila alebo počula z rozprávania o svojej alebo manželovej rodine. Takéto prózy:

• Julinkin prvý bál
• Ohlášky
• Prsteň
• Paľko Šuška

Spomienkové dielo na svojho manžela a jeho kamaráta Danko a Janko, dobrodružstvá mladých hrdinov.

Paľko Šuška – skutočný príbeh chlapca – siroty, ktorý žil na slatinskej fare a po skončení štúdia zomrel.

Danko a Janko… zachytáva motív z detstva svojho manžela Jány Vansy, ktorý bol učiteľským synom a jeho kamaráta Daniela Laučeka.. Zobrazuje tu chlapčenské príhody a nehody, výmysly a dobrodružstvá.

Svet dediny zobrazila v 18 prózach pod názvom Z našej dediny, ktoré vychádzali v Slovenských pohľadoch. Vansová sa zaoberala aj ochotníckym divadlom. Jej najznámejšia divadelná hra Svedomie.

• Prvé previnenie
• Popolka
• Za letného večera

Zobrazuje tu spomienky zo svojho detstva a mladosti z okolia Novohradu.
Problematiku zemianstva rozhobrala v dvojzväzkovom románe Proti prúdu – v centre pozornosti je návrat najlepších príslušníkov zemianskej vrstvy k slov. národu. Na tomto podklade sa rozvíja láska a manželstvo Oľgy Láskavovej, ktorá je z národno uvedomelej rodiny s odrodilým zemanom Šavelským, z ktorého sa v manželstve stane horlivý národovec a svoju lásku k národu nevyjadruje len cez reči, ale stáva sa príkladom bojovníka za národné práva. V druhej časti opisuje Šavelského národnu činnosť zameranú proti vládnej politikek čiže proti prúdu. Nebol priaznivo prijatý , chýba mu dramatické napätie, logické vnútorné súvislosti. Dej je brzdený pisnými postupmi.

Ďalšie diela :
– dvojdielne zápisky Moje deti – dva životy od kolísky do hrobu. Má autobiografický charakter. Z pozície matky opisuje život svojich dvoch detí. Zameriava sa na opis vzťahu matky a dieťaťa a vzťah medzi súrodencami. Na konci druhej časti opisuje smútok nad stratou oboch svojich detí.
memoárová próza Sedemdesiat rokov života. Opisuje tu svojich sedemdesiat rokov života.