Realizmus

V roku 1912 ho zvolili za člena Kisfaludyho literárnej spoločnosti v Budapešti a v roku 1913 za člena Českej akadémie vied a umení v Prahe. Svoje veľké vzory vidí v tvorbe Petőfiho a Aranya. Už koncom roku 1868 vlastným nákladom a za redakcie Viliama Paulinyho-Tótha vydali tlačou útly zväzok veršov pod názvom Básnické prviesenky Jozefa Zbranského. Osvedčil nimi svoje národné povedomie a prihlásil sa k jeho duchovným tradíciám. Na právnickej akadémii v Prešove sa stretáva s Kolomanom Bansellom, s ktorým organizuje literárne podujatie, ktorému chcú dať charakter generačného vystúpenia. Na jar 1871 vychádza ich pričinením almanach Napred. Je to prvý spoločný zborník literárnych prác mladej nastupujúcej generácie, ktorý na Slovensku vyšiel od čias Štúrovcov. P.O.Hviezdoslav v ňom publikoval okrem drámy Otčim štrnásť lyrických básní. Ich myšlienková skladba siaha od vyslovenia ľúbostnej túžby cz vyznávanie národného povedomia až po všeľudské problémy.

Čítať ďalej

Narodil sa v Jasenovej na Orave. Vlastným menom Matej Bencúr. Študoval na slov. gymnáziách v Martine, Revúcej a Banskej Bystrici. Učiteľské štúdium absolvoval v Kláštore pod Znievom. Neskôr vyštudoval medicínu v Prahe, kde neskôr pôsobil ako lekár. Odišiel na ostrov Brač v Dalmácii, potom sa oženil. Neskôr Odišiel do Chille, kde pôsobil ako lekár medzi chorvátskymi vysťahovalcami. Po 1. svetovej vojne striedavo pôsobil na Slovensku a v Chorvátsku. Rok 1928 ochorel na zápal pľúc a zomrel. Bol pochovaný na záhrebskom cintoríne a jeho pozostatky previezli na národný cintorín v Martine. Do literatúry vstúpil krátkymi prózami: poviedka Na hradskej ceste, uverejnená časopisecky. Zobrazuje dedinské prostredie, pričom sa zameriava na život súčasného človeka, využíva charakterovú a psychologickú kresbu postáv a jemné humorné ladenie, slovnú a situačnú komédiu. Patrí to aj pre: Neprebudený, Z teplého hniezda, Rysavá jalovica, O Michale, Veľkou lyžicou.

Čítať ďalej

(1900 – 1918)

Hlavní predstavitelia:

  • Božena Slančíková Timrava
  • Jozef Gregor Tajovský
  • Ján Čajak
  • Ľudmila Podjavorinská

Próza

  • Ján Jesenský
  • Ivan Krasko

Čítať ďalej

Do literatúry vstúpila krátkymi prózami, ktoré mali sentimentálne zameranie. Využíva ľúbostný motív, drobnokresbu, čím poukazuje na spoločenské situácie a neprajnosť doby .

Poviedky: Za koho ísť, Darmo, Kandidát ženby, Zvrchovaný čas, Pomocník –zobrazuje tu vlastný život, skúsenosť, do popredia sa dostávajú 1 alebo 2 ustálené charaktery, pričom využíva typický príbeh a v jadre ľúbostné zblíženie, ktoré obyčajne končí vydajom. Krátke prózy z prostredia slovenskej dediny: Na jednom dvore, Márnosť všetko, Ťapákovci, Mocnár → premena patriarchálnej rodiny, smer ku kapitalizmu a hlavne sa zameriava ako sa táto premena odráža vo svedomí ľudí.

Čítať ďalej

Vo svojej tvorbe využíva kriticko-realistickú metódu, čo znamená, že kriticky poukazuje na nedostatky v národe, z čoho si vyslúžil prirovnanie „tupiteľ národa“. Zobrazuje portréty prostých chudobných ľudí, ktorí živoria, žijú z ruky do úst, no predsa sú naplnení bohatstvom ľudského citu, ľudského charakteru, ktorý je ukrytý v biede a v ich utrpení. Tam, kde nešťastie je dôsledok ich vlastnej viny, je Tajovský neúprosným kritikom. Nič nezakrýva a neodpúšťa. Kritizuje slovenskú pasivitu, odnárodňovanie, neochotu prijať kultúru a vzdelane. V mnohom zobrazuje vlastnú skúsenosť. Venoval sa krátkym prózam a divadelným hrám.

Krátka próza:
debut – poviedka Na mylných cestách
zbierky Omrvinky, Z dediny – zobrazuje realitu dediny, pričom sa zameriava na najchudobnejšie vrstvy (sociálne podmienky). Podobný námet je aj v poviedke Maco Mlieč, Apoliena – život slúžky, ktorá stratila sluch od bitky, ktorá denne dostávala od vlastného otca. Odhaľuje tu následky alkoholizmu. Rozprávač je autor, pričom mu napomáha jeden z učňov remeselník, u ktorého Apoliena slúžila. Tento učeň mení svoj postoj k slúžke od výsmechu k pochopeniu.
Maco Mlieč – jedna z najkrajších postáv slovenského realizmu. Je tu kontrast medzi svetom sluhov a pánov. Maco svojej slúžke u richtára prispôsobí aj zmýšľanie. Pred smrťou má výčitky voči gazdovi a ďakuje. Kontrast je aj medzi vonkajším vzhľadom postáv, gazda je bohaty – má tučný bachor, pričom Maco má ohorenú kožu, čaptavé nohy, polámané nechty. Rozprávač nezasahuje do deja, ale vyjadruje svoj postoj: Maco sám môže za svoj osud.

Čítať ďalej

Je predstaviteľom druhej vlny, ale jeho tvorba nesie znaky prvej vlny. Vo svojej tvorbe sa zameriava na zobrazovanie života Slovákov na Dolnej zemi. Najvýznamnejšie dielo : pokus o román Rodina Rovesných – zobrazuje úpadok v rodine bohatého obchodníka. V postave učiteľa sú autobiografické črty. Poukazuje na prenasledovanie slovenskej inteligencie.

Okrem literárnej tvorby sa venovala sociálnej a ľudovo-výchovnej činnosti. Písala poéziu aj prózu.

Poézia:
Zbierka básní Z vesny života – úplne prvá zbierka, ktorú vydala žena. Je tu značný vplyv romantizmu.
Ovplyvnila ju tvorba Vajanského a Hviezdoslava.

Próza: písala črty, poviedky, novely. V jej prozaickej tvorbe ju ovplyvnil Kukučín. Najznámejšia poviedka Ondráš – nadväzuje na Kukučínovú poviedku Neprebudený (Ondráš Mchuľa)

Novela Žena – hlavná postava Iva Zaťková, v ktorej vytvorila jednu z najkrajších ženských postáv. Charakterizuje ju vonkajšie drsnosť, ale obetavé jemné vnútro.