Realizmus v slovenskej literatúre

(1880 – 1918)

Spoločenské pomery
→ rozpad feudalizmu a nástup kapitalizmu
→ vplyv pozitivizmu → rozvoj vedy a techniky.
Slovenský realizmus vychádza z matičného obdobia. Centrom kultúrneho života sa stal Martin. Opieral sa o literárne tradície (Kolár, Sládkovič), európsku poéziu, v ktorej sa presadzovala myšlienka voľnosti a slobody. V realizme sa do popredia dostáva sociálna problematika, ktorá zatlačila do úzadia národnostnú otázku, zánik zemianstva. Roku 1871 bol vydaný literárny almanach (zborník) mladých autorov pod názvom Napred ktorý vydal P.O.Hviezdoslav spolu s Kolomanom Banšellom. Venovali ho otcom národa, no bol nimi odsúdený. Zobrazovali v ňom potrebu slobody násnikovej osobnosti, demokratizmus v cítení a myslení mladých autorov, túžbu po tématickej pestrosti a veršovej novosti. V 70. – 80. rokoch bolo obnovenie vydávania Slovenských pohľadov. Začal sa vydávať aj časopis Orol. Slovenský realizmus bol rozdelený na 2 vlny.

(1880 – 1900)

Patrí tu:
Svetozár Hurban – Vajanský
Terézia Vansová
Elena Maróthy – Šoltésová
Pavol Országh Hviezdoslav
Martin Kukučín

Do poézie zaviedli sylabotonický veršovaný systém (rovnaký počet slabík a rovnaký rytmus vo veršoch, hlavne P.O.Hviezdoslav). V poézii sa vyskytujú lyrické, lyricko-epické skladby a básnicke cykly.
V próze sa do popredia dostávajú poviedky, novely, romány a kratšie útvary (črty, kresby a besednice). Je tu sociálna problematika, zobrazenie spoločenského života a všetkých vrstiev spoločnosti. Využívajú ľudový hovorovy jazyk. Zameriavajú sa hlavne na zobrazenie dedinského človeka.

Čítať ďalej

Zúčastňoval sa na organizácií kultúrneho a literárneho života na Slovensku. Do literatúry vstúpil básnickou tvorbou, pričom jeho prvou najvýznamnejšou básnickou zbierkou je Tatry a more. V danom období mala veľký úspech. Podnet na napísanie vychádza z jeho nedobrovoľného pobytu v Bosne a Hercegovine. Venoval ju českému básnikovi Adolfovi Hejdukovi, preto lebo sa zaujímal o slovenský národ vo svojej knihe Cimbal a husle.

Čítať ďalej

Bola členkou spolku Živena a zakladateľkou prvého ženského časopisu Dennica. Literárnu tvorbu začala poéziou a to zbierkou veršov Moje piesne. Pod týmto názvom vydávala piesne aj v časopise Orol. Potom sa začala venovať próze, v ktorej využívala rozprávkové motívy, ako aj spoločenskú súčastnosť danej doby. Jej umelecká próza je viac sentimentálno-romantická ako realistická.

Najznámejšie prózy:

  • Sirota Podhradských
  • Kliatba

Čítať ďalej

Zapájala sa do spolku Živena. Články uverejňovala v časopise Denica. Začal prozaickou tvorbou krátkych próz:
poviedka – Na dedine
novely

  • Prvé previnenie
  • Popolka
  • Za letného večera

Čítať ďalej

V roku 1912 ho zvolili za člena Kisfaludyho literárnej spoločnosti v Budapešti a v roku 1913 za člena Českej akadémie vied a umení v Prahe. Svoje veľké vzory vidí v tvorbe Petőfiho a Aranya. Už koncom roku 1868 vlastným nákladom a za redakcie Viliama Paulinyho-Tótha vydali tlačou útly zväzok veršov pod názvom Básnické prviesenky Jozefa Zbranského. Osvedčil nimi svoje národné povedomie a prihlásil sa k jeho duchovným tradíciám. Na právnickej akadémii v Prešove sa stretáva s Kolomanom Bansellom, s ktorým organizuje literárne podujatie, ktorému chcú dať charakter generačného vystúpenia. Na jar 1871 vychádza ich pričinením almanach Napred. Je to prvý spoločný zborník literárnych prác mladej nastupujúcej generácie, ktorý na Slovensku vyšiel od čias Štúrovcov. P.O.Hviezdoslav v ňom publikoval okrem drámy Otčim štrnásť lyrických básní. Ich myšlienková skladba siaha od vyslovenia ľúbostnej túžby cz vyznávanie národného povedomia až po všeľudské problémy.

Čítať ďalej

Narodil sa v Jasenovej na Orave. Vlastným menom Matej Bencúr. Študoval na slov. gymnáziách v Martine, Revúcej a Banskej Bystrici. Učiteľské štúdium absolvoval v Kláštore pod Znievom. Neskôr vyštudoval medicínu v Prahe, kde neskôr pôsobil ako lekár. Odišiel na ostrov Brač v Dalmácii, potom sa oženil. Neskôr Odišiel do Chille, kde pôsobil ako lekár medzi chorvátskymi vysťahovalcami. Po 1. svetovej vojne striedavo pôsobil na Slovensku a v Chorvátsku. Rok 1928 ochorel na zápal pľúc a zomrel. Bol pochovaný na záhrebskom cintoríne a jeho pozostatky previezli na národný cintorín v Martine. Do literatúry vstúpil krátkymi prózami: poviedka Na hradskej ceste, uverejnená časopisecky. Zobrazuje dedinské prostredie, pričom sa zameriava na život súčasného človeka, využíva charakterovú a psychologickú kresbu postáv a jemné humorné ladenie, slovnú a situačnú komédiu. Patrí to aj pre: Neprebudený, Z teplého hniezda, Rysavá jalovica, O Michale, Veľkou lyžicou.

Čítať ďalej

(1900 – 1918)

Hlavní predstavitelia:

  • Božena Slančíková Timrava
  • Jozef Gregor Tajovský
  • Ján Čajak
  • Ľudmila Podjavorinská

Próza

  • Ján Jesenský
  • Ivan Krasko

Čítať ďalej

Do literatúry vstúpila krátkymi prózami, ktoré mali sentimentálne zameranie. Využíva ľúbostný motív, drobnokresbu, čím poukazuje na spoločenské situácie a neprajnosť doby .

Poviedky: Za koho ísť, Darmo, Kandidát ženby, Zvrchovaný čas, Pomocník –zobrazuje tu vlastný život, skúsenosť, do popredia sa dostávajú 1 alebo 2 ustálené charaktery, pričom využíva typický príbeh a v jadre ľúbostné zblíženie, ktoré obyčajne končí vydajom. Krátke prózy z prostredia slovenskej dediny: Na jednom dvore, Márnosť všetko, Ťapákovci, Mocnár → premena patriarchálnej rodiny, smer ku kapitalizmu a hlavne sa zameriava ako sa táto premena odráža vo svedomí ľudí.

Čítať ďalej

Vo svojej tvorbe využíva kriticko-realistickú metódu, čo znamená, že kriticky poukazuje na nedostatky v národe, z čoho si vyslúžil prirovnanie „tupiteľ národa“. Zobrazuje portréty prostých chudobných ľudí, ktorí živoria, žijú z ruky do úst, no predsa sú naplnení bohatstvom ľudského citu, ľudského charakteru, ktorý je ukrytý v biede a v ich utrpení. Tam, kde nešťastie je dôsledok ich vlastnej viny, je Tajovský neúprosným kritikom. Nič nezakrýva a neodpúšťa. Kritizuje slovenskú pasivitu, odnárodňovanie, neochotu prijať kultúru a vzdelane. V mnohom zobrazuje vlastnú skúsenosť. Venoval sa krátkym prózam a divadelným hrám.

Krátka próza:
debut – poviedka Na mylných cestách
zbierky Omrvinky, Z dediny – zobrazuje realitu dediny, pričom sa zameriava na najchudobnejšie vrstvy (sociálne podmienky). Podobný námet je aj v poviedke Maco Mlieč, Apoliena – život slúžky, ktorá stratila sluch od bitky, ktorá denne dostávala od vlastného otca. Odhaľuje tu následky alkoholizmu. Rozprávač je autor, pričom mu napomáha jeden z učňov remeselník, u ktorého Apoliena slúžila. Tento učeň mení svoj postoj k slúžke od výsmechu k pochopeniu.
Maco Mlieč – jedna z najkrajších postáv slovenského realizmu. Je tu kontrast medzi svetom sluhov a pánov. Maco svojej slúžke u richtára prispôsobí aj zmýšľanie. Pred smrťou má výčitky voči gazdovi a ďakuje. Kontrast je aj medzi vonkajším vzhľadom postáv, gazda je bohaty – má tučný bachor, pričom Maco má ohorenú kožu, čaptavé nohy, polámané nechty. Rozprávač nezasahuje do deja, ale vyjadruje svoj postoj: Maco sám môže za svoj osud.

Čítať ďalej