Prvá vlna slovenského literárneho realizmu

(1880 – 1900)

Patrí tu:
Svetozár Hurban – Vajanský
Terézia Vansová
Elena Maróthy – Šoltésová
Pavol Országh Hviezdoslav
Martin Kukučín

Do poézie zaviedli sylabotonický veršovaný systém (rovnaký počet slabík a rovnaký rytmus vo veršoch, hlavne P.O.Hviezdoslav). V poézii sa vyskytujú lyrické, lyricko-epické skladby a básnicke cykly.
V próze sa do popredia dostávajú poviedky, novely, romány a kratšie útvary (črty, kresby a besednice). Je tu sociálna problematika, zobrazenie spoločenského života a všetkých vrstiev spoločnosti. Využívajú ľudový hovorovy jazyk. Zameriavajú sa hlavne na zobrazenie dedinského človeka.

Čítať ďalej

Zúčastňoval sa na organizácií kultúrneho a literárneho života na Slovensku. Do literatúry vstúpil básnickou tvorbou, pričom jeho prvou najvýznamnejšou básnickou zbierkou je Tatry a more. V danom období mala veľký úspech. Podnet na napísanie vychádza z jeho nedobrovoľného pobytu v Bosne a Hercegovine. Venoval ju českému básnikovi Adolfovi Hejdukovi, preto lebo sa zaujímal o slovenský národ vo svojej knihe Cimbal a husle.

Čítať ďalej

Bola členkou spolku Živena a zakladateľkou prvého ženského časopisu Dennica. Literárnu tvorbu začala poéziou a to zbierkou veršov Moje piesne. Pod týmto názvom vydávala piesne aj v časopise Orol. Potom sa začala venovať próze, v ktorej využívala rozprávkové motívy, ako aj spoločenskú súčastnosť danej doby. Jej umelecká próza je viac sentimentálno-romantická ako realistická.

Najznámejšie prózy:

  • Sirota Podhradských
  • Kliatba

Čítať ďalej

Zapájala sa do spolku Živena. Články uverejňovala v časopise Denica. Začal prozaickou tvorbou krátkych próz:
poviedka – Na dedine
novely

  • Prvé previnenie
  • Popolka
  • Za letného večera

Čítať ďalej

V roku 1912 ho zvolili za člena Kisfaludyho literárnej spoločnosti v Budapešti a v roku 1913 za člena Českej akadémie vied a umení v Prahe. Svoje veľké vzory vidí v tvorbe Petőfiho a Aranya. Už koncom roku 1868 vlastným nákladom a za redakcie Viliama Paulinyho-Tótha vydali tlačou útly zväzok veršov pod názvom Básnické prviesenky Jozefa Zbranského. Osvedčil nimi svoje národné povedomie a prihlásil sa k jeho duchovným tradíciám. Na právnickej akadémii v Prešove sa stretáva s Kolomanom Bansellom, s ktorým organizuje literárne podujatie, ktorému chcú dať charakter generačného vystúpenia. Na jar 1871 vychádza ich pričinením almanach Napred. Je to prvý spoločný zborník literárnych prác mladej nastupujúcej generácie, ktorý na Slovensku vyšiel od čias Štúrovcov. P.O.Hviezdoslav v ňom publikoval okrem drámy Otčim štrnásť lyrických básní. Ich myšlienková skladba siaha od vyslovenia ľúbostnej túžby cz vyznávanie národného povedomia až po všeľudské problémy.

Čítať ďalej

Narodil sa v Jasenovej na Orave. Vlastným menom Matej Bencúr. Študoval na slov. gymnáziách v Martine, Revúcej a Banskej Bystrici. Učiteľské štúdium absolvoval v Kláštore pod Znievom. Neskôr vyštudoval medicínu v Prahe, kde neskôr pôsobil ako lekár. Odišiel na ostrov Brač v Dalmácii, potom sa oženil. Neskôr Odišiel do Chille, kde pôsobil ako lekár medzi chorvátskymi vysťahovalcami. Po 1. svetovej vojne striedavo pôsobil na Slovensku a v Chorvátsku. Rok 1928 ochorel na zápal pľúc a zomrel. Bol pochovaný na záhrebskom cintoríne a jeho pozostatky previezli na národný cintorín v Martine. Do literatúry vstúpil krátkymi prózami: poviedka Na hradskej ceste, uverejnená časopisecky. Zobrazuje dedinské prostredie, pričom sa zameriava na život súčasného človeka, využíva charakterovú a psychologickú kresbu postáv a jemné humorné ladenie, slovnú a situačnú komédiu. Patrí to aj pre: Neprebudený, Z teplého hniezda, Rysavá jalovica, O Michale, Veľkou lyžicou.

Čítať ďalej