Druhá vlna slovenského literárneho realizmu

(1900 – 1918)

Hlavní predstavitelia:

  • Božena Slančíková Timrava
  • Jozef Gregor Tajovský
  • Ján Čajak
  • Ľudmila Podjavorinská

Próza

  • Ján Jesenský
  • Ivan Krasko

Čítať ďalej

Do literatúry vstúpila krátkymi prózami, ktoré mali sentimentálne zameranie. Využíva ľúbostný motív, drobnokresbu, čím poukazuje na spoločenské situácie a neprajnosť doby .

Poviedky: Za koho ísť, Darmo, Kandidát ženby, Zvrchovaný čas, Pomocník –zobrazuje tu vlastný život, skúsenosť, do popredia sa dostávajú 1 alebo 2 ustálené charaktery, pričom využíva typický príbeh a v jadre ľúbostné zblíženie, ktoré obyčajne končí vydajom. Krátke prózy z prostredia slovenskej dediny: Na jednom dvore, Márnosť všetko, Ťapákovci, Mocnár → premena patriarchálnej rodiny, smer ku kapitalizmu a hlavne sa zameriava ako sa táto premena odráža vo svedomí ľudí.

Čítať ďalej

Vo svojej tvorbe využíva kriticko-realistickú metódu, čo znamená, že kriticky poukazuje na nedostatky v národe, z čoho si vyslúžil prirovnanie „tupiteľ národa“. Zobrazuje portréty prostých chudobných ľudí, ktorí živoria, žijú z ruky do úst, no predsa sú naplnení bohatstvom ľudského citu, ľudského charakteru, ktorý je ukrytý v biede a v ich utrpení. Tam, kde nešťastie je dôsledok ich vlastnej viny, je Tajovský neúprosným kritikom. Nič nezakrýva a neodpúšťa. Kritizuje slovenskú pasivitu, odnárodňovanie, neochotu prijať kultúru a vzdelane. V mnohom zobrazuje vlastnú skúsenosť. Venoval sa krátkym prózam a divadelným hrám.

Krátka próza:
debut – poviedka Na mylných cestách
zbierky Omrvinky, Z dediny – zobrazuje realitu dediny, pričom sa zameriava na najchudobnejšie vrstvy (sociálne podmienky). Podobný námet je aj v poviedke Maco Mlieč, Apoliena – život slúžky, ktorá stratila sluch od bitky, ktorá denne dostávala od vlastného otca. Odhaľuje tu následky alkoholizmu. Rozprávač je autor, pričom mu napomáha jeden z učňov remeselník, u ktorého Apoliena slúžila. Tento učeň mení svoj postoj k slúžke od výsmechu k pochopeniu.
Maco Mlieč – jedna z najkrajších postáv slovenského realizmu. Je tu kontrast medzi svetom sluhov a pánov. Maco svojej slúžke u richtára prispôsobí aj zmýšľanie. Pred smrťou má výčitky voči gazdovi a ďakuje. Kontrast je aj medzi vonkajším vzhľadom postáv, gazda je bohaty – má tučný bachor, pričom Maco má ohorenú kožu, čaptavé nohy, polámané nechty. Rozprávač nezasahuje do deja, ale vyjadruje svoj postoj: Maco sám môže za svoj osud.

Čítať ďalej

Je predstaviteľom druhej vlny, ale jeho tvorba nesie znaky prvej vlny. Vo svojej tvorbe sa zameriava na zobrazovanie života Slovákov na Dolnej zemi. Najvýznamnejšie dielo : pokus o román Rodina Rovesných – zobrazuje úpadok v rodine bohatého obchodníka. V postave učiteľa sú autobiografické črty. Poukazuje na prenasledovanie slovenskej inteligencie.

Okrem literárnej tvorby sa venovala sociálnej a ľudovo-výchovnej činnosti. Písala poéziu aj prózu.

Poézia:
Zbierka básní Z vesny života – úplne prvá zbierka, ktorú vydala žena. Je tu značný vplyv romantizmu.
Ovplyvnila ju tvorba Vajanského a Hviezdoslava.

Próza: písala črty, poviedky, novely. V jej prozaickej tvorbe ju ovplyvnil Kukučín. Najznámejšia poviedka Ondráš – nadväzuje na Kukučínovú poviedku Neprebudený (Ondráš Mchuľa)

Novela Žena – hlavná postava Iva Zaťková, v ktorej vytvorila jednu z najkrajších ženských postáv. Charakterizuje ju vonkajšie drsnosť, ale obetavé jemné vnútro.