Spoločenské pomery
→ rozpad feudalizmu a nástup kapitalizmu
→ vplyv pozitivizmu → rozvoj vedy a techniky.
Slovenský realizmus vychádza z matičného obdobia. Centrom kultúrneho života sa stal Martin. Opieral sa o literárne tradície (Kolár, Sládkovič), európsku poéziu, v ktorej sa presadzovala myšlienka voľnosti a slobody. V realizme sa do popredia dostáva sociálna problematika, ktorá zatlačila do úzadia národnostnú otázku, zánik zemianstva. Roku 1871 bol vydaný literárny almanach (zborník) mladých autorov pod názvom Napred ktorý vydal P.O.Hviezdoslav spolu s Kolomanom Banšellom. Venovali ho otcom národa, no bol nimi odsúdený. Zobrazovali v ňom potrebu slobody násnikovej osobnosti, demokratizmus v cítení a myslení mladých autorov, túžbu po tématickej pestrosti a veršovej novosti. V 70. – 80. rokoch bolo obnovenie vydávania Slovenských pohľadov. Začal sa vydávať aj časopis Orol. Slovenský realizmus bol rozdelený na 2 vlny.

Patrí tu:
Svetozár Hurban – Vajanský
Terézia Vansová
Elena Maróthy – Šoltésová
Pavol Országh Hviezdoslav
Martin Kukučín

Do poézie zaviedli sylabotonický veršovaný systém (rovnaký počet slabík a rovnaký rytmus vo veršoch, hlavne P.O.Hviezdoslav). V poézii sa vyskytujú lyrické, lyricko-epické skladby a básnicke cykly.
V próze sa do popredia dostávajú poviedky, novely, romány a kratšie útvary (črty, kresby a besednice). Je tu sociálna problematika, zobrazenie spoločenského života a všetkých vrstiev spoločnosti. Využívajú ľudový hovorovy jazyk. Zameriavajú sa hlavne na zobrazenie dedinského človeka.

Dráma sa skoro vôbec nerozvíja. Je tu jediná dráma od P.O.Hviezdoslava Herodes a Herodias.

Centrom kultúrneho života sa stal Martin. Vychádzajú časopisy Orol, Slovenské pohľady, Priateľ ľudu, Národné noviny a Černokňažník. Vznikla kníhtlačiareň, neskôr kníhkupecko-nakladateľský spolok a muzeálna slovenská spoločnosť. Vzniká ženský spolok Živena. Martin sa stáva centrom ochotníckeho divadla.

1881 vydáva Jaroslav Blčko Literatúra na Slovensku, její vznik, rozvoj, význam a úspěchy.

Zásadami literatúry sa zaoberali aj v prílohe Kritické listy, uverejnené v časopise Orol (v 80.-tych rokoch 19.storočia). Uverejňovali tzv. svoje názory na súčasnú poéziu, prózu a na súčasný umelecký program.

Tatry a more – rozdelená na 7 častí:

• Zvuky
• Maják
• Sny
• Ratmír
• Herodes
• Dozvuky

V centre pozornosti je záujem básnika o národ a vzťah jednotlivca a národa a úsilie o národnú slobodu. Vytvoril nové podoby slovenskej poézie (kríženie žánrov).

Veršovaná poviedka Herodes zobrazuje osud dvoch sirôt, ktoré boli násilne odvlečené na Dolniaky, aby tam slúžili u gazdu a boli pomaďarčené. Obidve deti sa pokúsia utiecť, ale hynú pod kolesami vlaku. Symbolikou tejto poviedky je protest proti odnárodňovaniu slovenských detí. Vo svojom zmýšľaní bol zástancom rusofilstva.

Jeho ďalšia básnicka zbierka Spod parma. Patria tu básne Malý drotár, Pltník a Na roboty.

Poézia relatívne významnejšia ako próza. Do leteratúry (prózy) vstúpil krátkymi žánrami – besednice: Obrázky z ľudu. Opisuje tu život dedinského ľudu. Jeho najznámejšia črta: Na Bašnárovom kopci. Je oto o staršej žene, ktorý vyrozpráva príbeh o tom, ako ju jej ženatý syn, ktorému dala celý majetok, vyženie. Žena ho dá na súd, kde nepochodí.
Písal aj novely a romány – rozoberá v nich problematiku rozdelenia spoločnosti:

• Letiace tiene – novela
• Koreň a výhonky – román
• Suchá ratolesť – román
• Kotlín – román

Novela Letiace tiene – rozoberá tu úlohu zemianstva a jeho osud. Zobrazuje v nej úpadok zemianských rodín a prenikanie kapitalizmu. Zemianska rodina Imricha Jablonského z Jablonova sa spojí s nemcom Bauerom. Základ príbehu je založený na stavbe píly, ktorá sa rozhodli postaviť. Jablonský na to doplatí. Východisko nachádza v tom, že sa má rodina Jablonských spojiť s národnou inteligenciou (ich dcéra Eva si má zobrať za manžela učiteľovho syna Mirka Holanu).

Román Suchá ratolesť – hlavná postava Stano Ľudopoľský, ktorý sa vracia z ciest po Európe do Rudopolia, spoznáva sa so statkárom Janovským a učiteľom Tichým a Adelou Rybáričkou. Vajanský tu zobrazuje 70. roky 19. storočia. Poukazuje na národnostný útlak, pričom hľadá v národe jedinca, ktorý je schopný zveľadiť (zlepšir) slovenský spoločenský život. Podľa Vajanského tento jedinec nemusí pochádzať zo zemianských rodín, avšak sa opiera o to, že keby z nej pochádzal, bola by to pre národ výhoda.

Román Koreň a výhonky zobrazuje tu vzťahy medzi inteligenciou, meštianstvom a sedliactvom. Koreň reprezentuje stará sedliacka rodina Drevanskovcov a výhonky sú mladé generácie. Základnú myšlienku diela rozvádza na manželstve učiteľského syna Mirka Kladného so sedliackym dievčaťom Annou Drevanskou. Meštiacku vrstvu predstavuje skupina odrodilcov, z ktorej notár v závere romácu spácha samovraždu, čim autor poukazuje na to, ako končí skupina, ktorá je orientovaná protislovensky a protiľudovo.

Román Kotlín zobrazuje zemianstvo, avšak hlavná postava zeman Andrej Lupišič nesplýva so slovenským národom. Nevie si nájsť uplatnenie vo svojom živote, čím v tejto postave Vajanský vytvoril typ zbytočného človeka. Z hľadiska spracovania témy zemianstva v slovenskom národe sa tento román vymyká z Vajanského románov.
Písal aj novely a cestopisy.
Novely: Kandidáti, Ľalia – zobrazuje tu život slovenského ľudu, štúrovskú generáciu, zemanov a zemiansku problematiku. Najčastejšou postavou je mestský človek.

Cestopisy:

• Volosko – Venecia
• Sofia – Pleven
• Dubrovník – Celinje

Venoval sa aj literárnej vede a kritike.

Najznámejšie prózy:

• Sirota Podhradských
• Kliatba

Sirota Podhradských – hlavná postava Viola Podhradská, mladé meštianske dievča, ktorú prenasleduje nepriaznivý osud. Matka jej zomrie a otec stratí celý svoj majetok. Obvinia ho z podpaľačstva a ubijú na smrť. Viola žije u svojho uja Vilinského, kde sa stretáva s neporozumením a útrapami. Nakoniec sa zaľúbi do najstaršieho syna svojho uja Imricha. Neočakávanou náhodou očistí otcovu pamiatku.

Kliatba – hlavná postava zvrhlý zeman Fekete, ktorý vyvražďuje ženské obete.

Okrem sentimentálnych románov písal aj dokumentárne prózy. Sú to prózy, ktoré sama zažila alebo počula z rozprávania o svojej alebo manželovej rodine. Takéto prózy:

• Julinkin prvý bál
• Ohlášky
• Prsteň
• Paľko Šuška

Spomienkové dielo na svojho manžela a jeho kamaráta Danko a Janko, dobrodružstvá mladých hrdinov.

Paľko Šuška – skutočný príbeh chlapca – siroty, ktorý žil na slatinskej fare a po skončení štúdia zomrel.

Danko a Janko… zachytáva motív z detstva svojho manžela Jány Vansy, ktorý bol učiteľským synom a jeho kamaráta Daniela Laučeka.. Zobrazuje tu chlapčenské príhody a nehody, výmysly a dobrodružstvá.

Svet dediny zobrazila v 18 prózach pod názvom Z našej dediny, ktoré vychádzali v Slovenských pohľadoch. Vansová sa zaoberala aj ochotníckym divadlom. Jej najznámejšia divadelná hra Svedomie.

• Prvé previnenie
• Popolka
• Za letného večera

Zobrazuje tu spomienky zo svojho detstva a mladosti z okolia Novohradu.
Problematiku zemianstva rozhobrala v dvojzväzkovom románe Proti prúdu – v centre pozornosti je návrat najlepších príslušníkov zemianskej vrstvy k slov. národu. Na tomto podklade sa rozvíja láska a manželstvo Oľgy Láskavovej, ktorá je z národno uvedomelej rodiny s odrodilým zemanom Šavelským, z ktorého sa v manželstve stane horlivý národovec a svoju lásku k národu nevyjadruje len cez reči, ale stáva sa príkladom bojovníka za národné práva. V druhej časti opisuje Šavelského národnu činnosť zameranú proti vládnej politikek čiže proti prúdu. Nebol priaznivo prijatý , chýba mu dramatické napätie, logické vnútorné súvislosti. Dej je brzdený pisnými postupmi.

Ďalšie diela :
– dvojdielne zápisky Moje deti – dva životy od kolísky do hrobu. Má autobiografický charakter. Z pozície matky opisuje život svojich dvoch detí. Zameriava sa na opis vzťahu matky a dieťaťa a vzťah medzi súrodencami. Na konci druhej časti opisuje smútok nad stratou oboch svojich detí.
memoárová próza Sedemdesiat rokov života. Opisuje tu svojich sedemdesiat rokov života.

V ďalších rokoch dostávajú jeho životné a literárne osudy prudký spád. Roku 1874 musí z Dolného Kubína odísť za verejný prejav proti národnostnému útlaku a za slobodný rozvoj slov. osvety a vzdelanosti. Krátky čas pôsobí v Námestove, ožení sa s Ilonou Novákovou, dcérou oravského evanjelického kňaza, vracia sa do DK a dostáva sa do funkcie podsudcu. Štátna služba však bráni jeho slobodnejší básnicky rozlet.

Zavŕšením jeho básnickeho vývinu je cyklus šestnástich lyrických básní Jesenné zvuky, publikovaný roku 1878 v Orle.

Lyrika veľkých cyklov:
Etapu jeho hľadajúceho lyrizmu uzatvorila zbierka Krb a vatra. Tvoria ju 3 oddiely:

• Z rodinného krbu
• Jesenské zvuky
• Spevy slobody

Autor v nej prechádza od osobných a rodinných motívov k národným a svetovým, všeľudským problémom. Väčšinu básni publikoval v časopisoch.

V almanachu Živena vychádza prvý diel cyklu Letorosty (1885) a hneď potom cyklus Sonety, ktorý obsahuje 21 zneliek. Sonety sú prvým väčším znelkovým celkom v modernej slovenčine v sylabotonickom veršovanom systéme. Letorosty sú umelecky najcennejšou zbierkou slovenskej poézie, pre ktorú je príznačná veršovaná pestrosť a strofická rozmanitosť.

V nasledzujúcom cykle básní Žalmy a hymny formou biblického „žalmu“ chcel umocniť naliehavosť svojich aktuálnych výziev i predstáv (napr. Žalmy žaloby, De profundis), no rovnako aj potvrdiť bezvýslednosť vlastného úsilia poznať tajomné cesty osudu.

Prírodná lyrika prevláda v ďalších dvoch cykloch Prechádzky jarom, Prechádzky letom. Dôverný kontakt s prírodou, ktorá je pre neho druhým širším domovom, mu pomáha preklenúť rozpory, harmonizovať ich. Kým cyklus Prechádzky jarom je osobnejší (protiklad stárnuceho básnika – mladej prírody), v Prechádzkach letom privátna (osobná) problematika ustupuje do úzadia a básnik vidí predovšetkým ducha (človeka) ako organickú časť toho, čo je, čo trvá ako hodnota stála, večná, nezničiteľná, t.j. prírody.

Ďalším veľkým lyrickým cyklom sú Stesky. Jeho lyrika veľkých cyklov kulminuje dielom Dozvuky. Cyklom Krvavé sonety reagoval na vypuknutie svetovej vojny. Obsahuje 32 zneliek (sonetov).

Sonety – v istom zmysle prehodnocuje svoj vlastný prístup k chápaniu poézie ako niečoho božského (poézia „je sama o sebe božstvo“). Básnik si definitívne uvedomuje nemožnosť úplného odpútania sa od reality pozemského sveta, pretože v ňom nachádza príliš mnoho zlého. Odvodzuje z toho pre vlastný lyrický subjekt prísny mravný zákon boja so „zlobou a nenávisťou“, ktorá v tomto svete vládne. Je to podklad pre jeho humanistickú orientáciu, spojený s hľadaním pravdy v rozporoch reálneho sveta a spoločnosti.

Letorosty – úvodná báseň tohto cyklu zhŕňa zásady básnikovej tvorby. Zdrojom básnika je úprimnosť duše. Jeho cieľ je daný tým, čo sa neprieči prírode a prirodzenosti. V druhom dieli Letorostov vyjadruje svoju nespokojnosť s tým, že jeho poézia zostáva akoby bez ozveny. Celý cyklus uzatvára spomienkovými básňami na matku (Priadka) a otca (Roľník).

Stesky – vychádza z vedomia básnika, že už prekročil zenit života, že prichádza čas na úvahy o vykonanom diele. Básnikovo pociťovanie rozloženosti prehlbuje jeho osamelosť. Osobitne silnou básňou v tomto cykle je báseň Slovenský prometej – či možný je ?, v ktorej vyrcholí protikladnosť medzi básnikom a spoločnosťou i jeho vlastná vnútorná „rozorvanosť“ premieňa sa na obraz slovenského Prométea. Je pribitý „našsky na Kaukaze“ a trpí „za svoje a svojich viny“.

Dozvuky – v závere sa pokúša naznačiť budúci obraz sveta, ktorý je zásadne protichodný prítomnému svetu, obklopujúcom básnika. Vyníma sa tu báseň Nie, slovenského dávno od poetu…, v ktorej jednoznačne zdôrazňuje svoju prvoradú úlohu: službu ľudu. Tá mu nedovolí urobiť si z lýry nástroj na „čisté“ umenie.

Krvavé sonety – sú prejavom básnikovho rozhorčenia nad vojnou a jej bezvýhradnom odsúdení, pokusom o morálnu a spoločenskú analýzu tohto javu. Verše sonetov napĺňa aj básnikova osobná bolesť, ba až zúfalstvo nad vedomím, koľko zla, biedy a ťažkostí prináša ľuďom vojna. Tieto pocity sa usiluje premôcť trpkoi iróniou nad panujúcim spoločenským poriadkom

Epika:
Veľké skladby:

• Hájnikova žena – prvá veľká epická skladba
• Ežo Vlkolinský – epos
• Gábor Vlkolinský – epos

Menšie básnické poviedky (utváral z nich navzájom súvisiace a doplňujúce sa obrazy predovšetkým zo života dedinského ľudu):

• Poludienok
• Večera

Básne s biblickou tematikou:

• Agar
• Ráchel
• Kain
• Vianoce
• Sen Šalamúnov

Kratšia epika:

• Zuzanka Hraškovie
• Na Luciu
• Deje Eža Vlkolinského a Gábora Vlkolinského prebiehajú takmer paralelne. Viaceré postavy Eža Vlkolinského prechádzajú aj do Gábora Vlkolinského, iba v inom dejovom začlenení. Obidve diela predstavujú umeleckú rodinnú kroniku. Ukazujú objektívny vývoj smerujúci k naplneniu idey rovnosti (zlúčenie zemianstva a sedliactva).

Hájnikova žena – Básnik vložil do vlastného epického príbehu taký dejový konflikt, ktorý mal zovšeobecňujúci spoločenský význam. Idea epického básnického diela vteľuje do postáv – obrazov konkrétnych živých charakterov, do ich jedinečného, neopakovateľného životného osudu. Tragický konflikt osnoval na pokusoch mladého Artuša Villáínihy zviesť Hanku Čajkovú, ženu hájnika Miška. Tá ho nakoniec v sebaobrane zabije a zošalie z toho. Miško vezme vinu na seba, ale po jej pravdivej výpovedi ho súd oslobodí. Hankino pomätenie pominie, keď sa jej narodí dieťa.

Dej sa dramaticky stupňuje. Epické časti sa striedajú s lyrickými, v diele sú čarovné opisy prírody vo všetkých ročných obdobiach. Okrem hlavných postáv sú tu aj epizodické postavy. Odlišujú sa precíznou kresbou charakteru.

Ežo Vlkolinský a Gábor Vlkolinský tvoria jeden celok. Materiál pre ne čerpal zo spomienok na život, aký vídal kedysi vo svojom rodisku, preto „Vlkolín“ je vlastne iba krycím pomenovaním Vyšného Kubína.

Ežo Vlkolínsky hlavnú problematiku tvorí spor zemianskej matky Estery so synom Ežom, ktorý si chce zobrať za ženu sedliacke dievča Žofku Bockovú. Matka ho síce vydedí, no prichýli ho ešte pyšnejší zeman Eliáš. Ten naprotiveň švagrinej vystrojí synovcovi veľkú svadbu, na ktorej sa naplno prejavuje rozpor medzi jej zemianskou a sedliackou časťou. Záver skladby smeruje k uzmierneniu matky so synom zásluhou vnúčaťa Benka v scéne.

Gábor Vlkolínsky – prichádza k rovnakému záveru iným spôsobom. Jeho osou je postupný hospodársky i morálny úpadok poprednej zemianskej rodiny Šimona Vlkolínskeho. Gábor po tom, čo sa jeho súrodenci rozleteli po svete a jeho rodičia prepadli vášni alkoholu, zostáva so svojím zemianstvom celkom sám, odmieta ho aj dievča, ktoré mu sľúbili. Vtedy mu Ežo poradí, aby sa priženil k Blažkovcom, teda do sedliackej rodiny.

V menších epických skladbách sa obracia k životu oravského roľníckeho ľudu. Ako základné umelecké postupy využíva charakterovú drobnokresbu a jednoduchý poviedkový sujet (Bútora a Čútora), alebo ide len o jednoduchú črtu, obrázok bez pevnejšieho dejového podkladu (Na obchôdzke, V žatve). Nechýba tu ani jemné, láskavé a humorné podfarbenie. Problematika majetkových vzťahov, ktoré narúšajú vzájomné ľudské spolužitie je v dielach Poludnienok, Večera a Prvý záprah.
Do jeho epiky patria aj „biblické básne“, teda básne s biblickými látkami so zjavnejšou alebo menej nápadnou aktualizáciou a alegorizáciou. Prvou je báseň Agar, kde osudy matky Agar a jej syna Izmaela, vyhnaných krutou Sárou z Abrahámovho domu, pripomínajú postavenie Slovenska v Uhorsku.

Ďalšie:

• Ráchel – spracúva tu motívy vyvrazdenia betlehemských detí Herodesom
• Kain
• Vianoce – načrtáva tu históriu ľudstva a hľadá zmysel jeho dejinného vývinu
• Sen Šalamúnov

Do kratšej epiky patria epické skladby:

• U kaplice
• Anča
• Zuzanka Hraškovie
• Na Luciu

Balady sú realisticko koncipované a namiesto individuálnej osudovosti sa v nich dostáva do popredia sociálny konflikt. Neskôr sa pôvodná žánrová baladickosť kratšej epiky zotrela a pod toto označenie zahŕňal skladby (neraz značne rozsiahle) s roľníckou tematikou (Oráč a kosec) a historickou tématikou (Rastislav, Pribina, Ľútosť, Svätoplukova). Spracoval aj niekoľko povesťových látok (napri. Jánošíková stupaj) a fantastických námetov (Pomsta mŕtvych, Topeľki a iné).

Dráma:
Jeho hry:

• Vzhledanie
• Pomsta
• Otčim

Ozajstný vrchol: tragédia Herodes a Herodias. V tvorbe drámy ho ovplyvnil Shakespeare.

Herodes a Herodias – inšpiroval sa dejinami židovského národa s Bibliou. Dramatický konflikt je založený na mravných a spoločenským pomeroch a to zo života Herodesa Antipa, ktorý za cisára Tiloéria vládol nad ¼ rímskej provincie Palestíny a Herodiady , ktorá bola jeho manželkou. V postave Herodesa zobrazil typ nadutého a krutého vládcu, ktorému ide iba o upevnenie moci. V Herodiade zobrazil vhodnú partnerku pre Herodiasa, ktorá ženskou prefíkanosťou mu pomáha k dosiahnutiu jeho cieľov. Jochanon – Ján Krstiteľ je na jednej strane hlásateľom nového kresťanského náboženstva a na druhej strane je neúprosným kritikom života vyšších spoločenských vrstiev, cis.tyranov a vládcov.. Jochanan to zaplatí životom, Herodes však neujde zaslúženému trestu. Vo vojne ho porazí arabský kráľ Avetas, ktorý sa tak pomstí za pohanenie svojej dcéry Tamary, ktorá bol zákonitou manželkou Herodesa. Rím si vyberie nového vládcu a Herodes s Herodiadou musia odísť do vyhnanstva. Dráma je dosť zaľudnená (veľa postáv) a to z ľudového prostredia, ako aj z kráľovského dvora. Má 5 dejstiev a podľa Shakespearovho vzoru je napísaná veršom a to je stopový jambický verš – BLANK VERS.

Hviezdoslav sa venoval aj prekladom. Prekladal Shakespeara, Aranyho, Goetheho, Shillera, Mickiewicza, Puškina, Petőfiho a i. Prekladu sa venoval preto, lebo chcel povýšiť slovenčinu ako básnický jazyk, ktorý môže konkurovať ostatným.
Vo svojej ttorbe zobrazuje svoj osobný svet, ako aj národný a to v individuálnej a národnej rovine.

Medzi vrcholné prózy patria: Keď báčik z Chochoľova umrie, Na podkonickom bále, Mišo, ,Dies irae (Dni hnevu), Do školy, Zo stupňa na stupeň, Zápisky zo smutného domu. Novela: Mladé letá, Keď báčik z Chochoľova umrie.

Román Dom v stráni – 2-zväzkový román z konca 19. storočia. Odohráva sa v prostredí dalmatínskej dediny. Zobrazuje pomery slov. dediny. V popredí je problém lásky na základe majektových a statkárskych pomerov. Sedliacku rodinu predstavuje Mate Berac, jeho dcéra Katica a statkársku rodinu predstavuje šora Anzula a jej syn Nico. Sedliak (tešak) Mate Berac, ktorý rešpektuje tradície, je hrdý, sebavedomý s pozitívnymi vlastnosťami. Katica je nevyhranená osobnosť, ktorá sa zaľúbi do Nica a možno aj z vypočítavosti sa chce vydať do statkárskej rodiny, pričom popiera otcove zásady. Láska Nica a Katice má cyklický priebeh (Katica sa zaľúbi do Nica, potom spoločná láska → Nico ju opustí kvôli Dorici z vyššej vrstvy). Šora Anzula je zobrazená s kladnými vlastnosťami, múdrosťou, rozvážnosťou a pracovitosťou. Podnikateľskú vrstvu predstavuje obchodník Zandobe, ktorý sa zameriava len na zisk a bohatstvo. Autor do podrobna vykresľuje charaktery postáv. Využíva hovorový jazyk, pričom v románe sa vyskytujú slová z daného prostredia, kde sa román odohráva.

Román Mať volá – 5-zväzkový román. Skladba zobrazuje život chorvátskych vysťahovalcov v chilskom meste Punta Arenas. Zamýšľa sa nad príčinami vysťahovalectva, nad zmyslom peňazí a rozoberá problematiku medziľudských vzťahov. Je tu veľmi cítiť túžbu po domove.

Cestopisy:

• V Dalmácii a na čiernej hore
• Rieka – Rohič – Záhreb
• Prechádzka po Patagónii
• Dojmy z Francúzska

Historické romány:

• Bohumil Valizlosť Zábor – 4-zväzkový román, kultúrny život v období Štúrovcov
• Lukáš Blahosej Kvasoň – rozoberá uzákonenie spisovnej slovenčiny

Divadelné hry: 4-dejstvová divadelná hra: Komasácia, Bacúchovie dvor a Obeta.

Hlavní predstavitelia:

• Božena Slančíková Timrava
• Jozef Gregor Tajovský
• Ján Čajak
• Ľudmila Podjavorinská

Próza

• Ján Jesenský
• Ivan Krasko

Problematika vedúcich síl v národe ustúpila do úzadia. Do popredia sa dostáva záujem o vnútorný život človeka, zameranie na sociálnu situáciu, v akej sa nachádza. Rozpad patriarchálnej rodiny (Ťapákovci). Táto vlna je značne kritická. Odmieta sentimentálno-idylickú literatúru. Do literatúry značne zasahuje ľudová slovesnosť a zobrazuje život najnižších spoločenských vrstiev. Využívajú karikatúru a satiru, často sa vyskytujú citové drámy, ktoré vychádzajú z nenaplnených túžob a nesplnených očakávaní.

1882 → založený spolok Detvan. Okolo časopisu HLAS vzniká skupina mladých vzdelancov a hlasisti→ útočili na martinské centrum a vyčítali mu konzervatizmus, základ národa videli v ľude, zdôrazňovali drobnú každodennú prácu, úsilie na lepšie hospodárenie a bojovali proti alkoholizmu. Podľa nich literatúra mala mať kultúrno-osvetový charakter. Vydávali sa časopisy Dennica a Prúdy. Bol vydaný Zborník slovenskej mládeže.

Poviedky: Za koho ísť, Darmo, Kandidát ženby, Zvrchovaný čas, Pomocník –zobrazuje tu vlastný život, skúsenosť, do popredia sa dostávajú 1 alebo 2 ustálené charaktery, pričom využíva typický príbeh a v jadre ľúbostné zblíženie, ktoré obyčajne končí vydajom. Krátke prózy z prostredia slovenskej dediny: Na jednom dvore, Márnosť všetko, Ťapákovci, Mocnár → premena patriarchálnej rodiny, smer ku kapitalizmu a hlavne sa zameriava ako sa táto premena odráža vo svedomí ľudí.

Poviedky, v ktorých zobrazuje tzv. panské prostredie Ťažké položenie, Tak je, darmo, Bez hrdosti, Veľké šťastie.

Hrdinovia – názov je myslený ironicky . Vysmieva sa pomocou smiechu cez slzy prisluhovačom vládnej vrstvy (reprezentuje notár Baláň). Novela bola cenzúrovaná pre svoj protivojnový charakter.

Skon Paľa Ročku – poviedka. Zobrazuje tu vojnové udalosti. Paľo si dokaličil ruku, aby nemusel ísť na vojnu a Zuzku, dievča z bohatej rodiny nevydali za iného. Láska sa z ich manželstva vytráca. Paľo ochorie a pod vplyvom udalostí skonáva.

Autobiografické čety obsahujú novely: Skúsenosť a Všetko za národ. Zobrazuje v nich mladú generáciu daného obdobia, zlé postavenie žien a osudy zo spisovateľkinho života.

Divadelné hry:

1. Chudobná rodina
2. Pára
3. Odpoveď
4. Prekážky

Krátka próza:
debut – poviedka Na mylných cestách
zbierky Omrvinky, Z dediny – zobrazuje realitu dediny, pričom sa zameriava na najchudobnejšie vrstvy (sociálne podmienky). Podobný námet je aj v poviedke Maco Mlieč, Apoliena – život slúžky, ktorá stratila sluch od bitky, ktorá denne dostávala od vlastného otca. Odhaľuje tu následky alkoholizmu. Rozprávač je autor, pričom mu napomáha jeden z učňov remeselník, u ktorého Apoliena slúžila. Tento učeň mení svoj postoj k slúžke od výsmechu k pochopeniu.
Maco Mlieč – jedna z najkrajších postáv slovenského realizmu. Je tu kontrast medzi svetom sluhov a pánov. Maco svojej slúžke u richtára prispôsobí aj zmýšľanie. Pred smrťou má výčitky voči gazdovi a ďakuje. Kontrast je aj medzi vonkajším vzhľadom postáv, gazda je bohaty – má tučný bachor, pričom Maco má ohorenú kožu, čaptavé nohy, polámané nechty. Rozprávač nezasahuje do deja, ale vyjadruje svoj postoj: Maco sám môže za svoj osud.

Krátke poviedky, v ktorých zobrazuje sociálne podmienky v období 1. svetovej vojny, pričom jeho rozprávanie je subjektívnejšie a osobnejšie. Sú to tzv. „chlebové“ poviedky. Horký chlieb, Na chlieb, išo, Mamka Pôstková. Snaží sa v nich dodržiavať mravné princípy a naprávať krivdy páchané na chudobných ľuďoch.

Mamka Pôstková – je to obraz ľudskej biedy a statočnosti. Mamka Pôstková je na mizine, aby uživila svoje deti, začne pracovať. Bohatý gazda ju však okradne. Mamka si zoberie pôžičku z banky. Pomáha neveste, aby prežili jej deti. Dokonca predáva aj poslednú perinu, ktorú má, len aby splatila dlžobu. Zomrie až po splatení poslednej dlžoby.

Výber z próz: Rozprávky z Ruska

Dramatická tvorba: Dramatické diela očistil od folkloristiky, dekoratívnosti a od povinnosti dodržiavať morálne a všeľudské pravdy. Vo svojej tvorbe využíva komiku, pričom sa zameriava na rozpracovanie charakterov postáv. Najznámejšie hry: Ženský zákon, Nový život, Statky-zmätky,
jednoaktovky: Matka, Tma, Hriech, V službe
drámy z minulosti: Smrť Ďurka Langsfekla, Blúznivci , Hrdina

Charakteristika Tajovského poviedok:
Zobrazuje sociálne problémy slovenskej dediny. Bol ovplyvnený ruskými realistami, najmä Tolstojom a Čechovom. Zobrazuje biednych a utláčaných. Využíva kriticko-realistickú metódu, čo znamená, že nič nezakrýva . Zobrazuje aj maďarizáciu, vysťahovalectvo, postavenie inteligencie a vojnu. Vytváral monografické portréty prostých chudobných ľudí plných citu napriek biede a utrpeniu. Bieda a utrpenie je však často dôsledkom vlastnej viny, neochoty prijať vzdelanie. Do literatúry vnáša filozofiu kresťanského humanizmu. Využíva ľudový hovorový jazyk.