Staroveká literatúra

(3. tisícročie pred n. l. – 5. storočie n. l.)

Za najstaršie literatúry pokladáme sumerskú, akkadskú a staroegyptskú literatúru. Sumeri sídlili v južnej Mezopotámii asi od začiatku 4. tisícročia do konca 3. tisícročia pred. n. l. Vtedy vznikla aj sumerská literatúra. Počas dejinného vývoja sa akkadčina rozčlenila na dva hlavné dialekty, na babylončinu a asýrčinu. Sumeri vynašli a podstatne zdokonalili klinové písmo, ktoré prijali a používali národy Blízkeho východu. Tieto literatúry boli takmer neznáme až do 19. storočia. Dodnes pokračuje veľmi zložitá práca na ich filologickom (jazykovednom) výklade.

Čítať ďalej

Delí sa na grécku a rímsku literatúru. jej trvanie: 700 p. n. l. – 5. stor. n. l.
Antická grécka literatúra trvala od 9. stor. pred. n. l. do 5. stor. n. l.
Najstaršie a najlepšie diela z antickej gréckej literatúry pochádzajú z obdobia rodového rozkladu => rozkladu rodového zriadenia a vlády gréckej aristokracie = otrokárska spoločnosť.

Najvýznamnejším predstaviteľom tohto obdobia je básnik Homér (9. stor. p. n. l.) – jeho eposy Illias a Odysea

Čítať ďalej

(3. stor. pred n. l. – 5. stor. n. l.)
Rímska literatúra čerpala námety a formy z gréckej literatúry. V rámci rímskej literatúry sa tvorila dráma, poézia a próza (historická próza alebo satira).

Dráma – predstaviteľ Titus Maccius Plautus – autor, herec a režisér drámy. Tvoril komédie (zachovalo sa ich 21). Námety čerpal z bežného života, pričom zohavoval typicky rímske spoločenské prostredie avšak dej umiestňoval do Atén (grécky štát). Najvýznamnejšie diela: Komédia o hrnci, Pseuladolus a Chrastavý vojak.

Čítať ďalej