Svetová literatúra medzi dvoma svetovými vojnami

(1918 – 1945)

Spoločenská situácia:
1. svetová vojna
svetová hospodárska kríza
vznik socializmu – 1917 – VOSR (Veľká októbrová socialisktická revolúcia)
vznik fašizmu v Taliansku a Nemecku → hrozba vojny

Fifozofické vplyvy:
Pragmatizmus – uznáva všetko užitočné, osobný úspech, vznik USA
Vitalizmus – človek má životnú intuíciu a energiu, ktorú treba využiť, Bergson
Marxizmus – založený na materializme.

Čítať ďalej

Expresionizmus
Nemecko (expressuz a výrazný)
- znaky:
analýza zobrazovanej skutočnosti v celej surovosti
záujem o vnútorný svet postáv
individualizmus
dezilúzia, rozpad viery, sklamania, skepsa, živelná pohrom, odpor voči vojne, fašizmus → základná myšlienka
umelecká stránka – jednoduchosť, všednosť, výraznosť, kontrast
predstavitelia:

  • Remarque
  • Brecht

Čítať ďalej

Americká literatúra

Pojem vznikol v 20. rokoch 20. storočia. Označuje amerických spisovateľov, ktorí prežili záverečné obdobie 1. svetovej vojny na európskych frontoch. Nikdy sa spolu nestretli, ale zaraďujeme ich do jednej skupiny, lebo zobrazovali protivojnovú tematiku (odmietajú vojnu, odhaľujú jej neľudskosť, odsudzujú jej strojcov). Termín stratená generácia prvýkrát použila v Paríži americká spisovateľka Gertrúda Steinová. Označila takto mladých ľudí, ktorí sa vrátili z bojisk 1.svetovej vojny a nevedeli sa prispôsobiť novej situácií. Jej motto „Vy všetci ste stratená generácia“ využil Hemingway av 1. románe Slnko aj vychádza, v ktorom Američania a Angličania žijúci v Paríži prekonávajú psychické sklamania po vojne.

Čítať ďalej

1917 – VOSR – budovanie socializmu
Moskva – konštruktivizmus – medzinárodný umelecký prúd, presadzovanie všedných javov do literatúry, predmetovosť, dôraz na formu → formalisti
Ideovosť umenia, netradičné umelecké prostriedky, dynamika
Odmietanie soc.platformy – Leonid Andrejev, Ivan Bunin, Alexander Kuprin, Boris Pasternak

Michail Bulgakov

prvé prózy – fantasko-grotesktné črty (Diaboliáda)
vzťah kultúry a revolúcie – Biela garda (dramat. Podtitul Dni Turbinovcov) → vnútorná kríza inteligencie
novela Život pána Moliéra
romány Psie srdce, Majster a Margaréta

Čítať ďalej

Česká medzivojnová poézia

vplyv svetových avantgárd → vznik avantgardnej skupiny Devětsil – vitalistický optimizmus, radosť zo života, zmyslovosť
predstavitelia:

  • Fráňa Šrámek – román Stříbrný vítr
  • Vítěslav Nezval

Čítať ďalej

vznik ČSR – síce tvorivé uvoľnenie, ale asymetrický (nerovnomerný) vývin v Čechách a na Slovensku, nedôslednosť v riešení národnostnej otázky

veľká hospodárska kríza – triedne rozpory – literatúra stvárňuje nové pocity človeka, nové témy novými prostriedkami
vznik fašizmu – 1936 – 1. kongres slov. spisovateľov – Turčianske Teplice – za obrazmi kultúry a ľudskosti
vznik KSČ – vznik silnej ľavicovo orientovanej literatúry – politické a ideové rozpory medzi autormi

Čítať ďalej

Martin Rázus

Za svoje politické názory (vystupovanie proti cirkvi, maďarizácii a čechoslovakizmu) bol často obviňovaný.
Poézia:
Jeho debut Z tichých a búrnych chvíľ – sú to reflexívne ladené básne, v ktorých vyjadruje spoienky na detstvo, pobyt v cudzine. Búrlivé chvále znamenajú zlý stav národa, pričom sa snaží vcítiť do jeho krívd. Ďalšie zbierky: To je vojna, Hoj, zem drahá – vyjadruje tu svoje obavy z hrôz svetovej vojny. Využíva biblické podobenstvá a alegórie.

V zbierke Hoj, zem drahá rozoberá problematiku postavenia Slovenska v rámci R – U, pričom jeho záchranu vidí vznikom ČS.

V zbierke Kameň na medzi rozoberá sociálnu a národnostnú problematiku, pričom kritizuje čechoslovakizmus a vyzýva tieto národy k rovnocennosti, vzájomnej úcte a pochopeniu.

Čítať ďalej

Emil Boleslav Lukáč

V jeho básňach prevažujú temné hlboké tóny, tragika a pesimizmus a meditatívnosť. Do popredia sa dostáva zdôrazňovanie humanizmu, čo vychádza z jeho kresťanskej výchovy.

Debutoval zbierkou Spoveď. Jeho básne sú plné paradoxov, pričom vyjadruje svoj negatívny a nedôverčivý postoj k vonkajšej skutočnosti. Jeho tvorba je poznačená dolorizmom (sebatrýzeň).

Zbierka Dunaj a Sejna – porovnáva tu cudzinu a domov, pričom cudzina naňho pôsobí nepríjemne až nepriateľsky a v domovine získava mravnú silu a istotu. Porovnáva tu dedinu a mesto, pričom mu je blízky dedinský spôsob života a nepríjíma mestskú morálku.

Čítať ďalej

avantgardná literárna skupina, pramení v kresťanských, národných, rodových hodnotách
okolo časopisov Vatra, Slovenské pohľady, Elán, Prameň, Kultúra
vplyv surrealizmu a poetizmu
poézia =súčasť meditácie, báseň – modlitba, výpoveď vyznania

Motívy:

  • vyzdvihovanie náboženstva
  • túžba po nadpozemskom živote
  • orientácia na Boha
  • prírodné motívy
  • kresťanské hodnoty
  • smútok za stratenou vlasťou, túžba po domove, národný motív
  • vychádzanie z katolíckej tradície slovenského národa

Čítať ďalej

↓ avantgard. smery:
surrealizmus (neskôr ho odmietnu)
poetizmus
Apollinaire, Bandeleire, Breton, Tzara, Elvard
tvoria poéziu nového videnia (boli kritizovaní)
mali vlastných kritikov – Mikuláš Bakeš, Michal Považan
Zborníky:

  • Áno a nie (1938)
  • Sen a skutočnosť (1940)
  • Vo dne a noci (1941)
  • Pozdrav (1942)

Čítať ďalej