Spoločenská situácia:
1. svetová vojna
svetová hospodárska kríza
vznik socializmu – 1917 – VOSR (Veľká októbrová socialisktická revolúcia)
vznik fašizmu v Taliansku a Nemecku → hrozba vojny

Fifozofické vplyvy:
Pragmatizmus – uznáva všetko užitočné, osobný úspech, vznik USA
Vitalizmus – človek má životnú intuíciu a energiu, ktorú treba využiť, Bergson
Marxizmus – založený na materializme.

Literatúra – odráža dobu, hodnotí ju, stáva sa jej predvojom vznik množstva smerov a prúdov.
kritický realizmus → Rolland, Mann, Shaw
až naturalizmus → Dreiser, Barbusse
socialistický realizmus – ZSSR – schematické čierno-biele videnie sveta → Šolochov, Gorkij
moderná próza (román) → psychologizácia, experiment → Kafka (pražský Nemec), Joye, Proust, Bulgakov
avantgardné smery → expresionizmus, dadaizmus, surrealizmus, konštruktivizmus
stratená generácia – 1. svetová vojna – USA → Hemingway, Faulkner, Dos Passos

• Remarque
• Brecht

Dadaizmus
Vznik: 1916 vo Švajčiarsku. Preniká aj do Paríža a New Yorku.
dada – kúsok detskej reči (kontrast s vojnou)
znaky:
anarchistický svetonázor, neviera v umenie, nihilizmus
odsúdenie vojny, vraždenia, ničenia hodnôt
spôsob tvorby – hra so slovami založená na náhode (rozstrihaný súvislý text)
- predstavitelia:

• Tristan Tzara
• Paul Eduard

Konštruktivizmus
Vznik po VOSR v ZSSR – Moskva → medzinárodný umelecký prúd
znaky:
presadzovanie všedných životných javov do literatúry = predmetnosť
dôraz na funkčnosť, ideovosť umenia
netradičné umelecké prostriedky
dynamika, oslavnosť

predstavitelia:

• Vladimír Majakovskij
• slov. a českí autori

Surrealizmus = „nadrealizmus“
Vznik: 20. roky 20. storočia vo Francúzsku
nadreálne videnia skutočnosti
psychoanalýza (Žigmund Fraud)
psychoan. Ovplyvnil Apolinaire
znaky:
automatický text vyvolaný psychickým automatizmom = citové vzruchy, pocity, zážitky bez logickej stavby diktované podvedomím
obrazy z podvedomia bez kontroly rozumom, sny
voľná a veľká obrazotvornosť, fantázijnosť, metafora, krásu vidia v prekvapivosti
nepoužívajú interpunkciu

predstavitelia:

• Andre Breton
• Paul Eduard
• Salvator Dali

André Breton

Bol to francúzsky surrealistický básnik a zároveň teoretik tohto avantgardného umenia. Povolaním bol lekár (neuropsychiater).
Najvýznamnejšie básnické zbierky:

• Spojené nádoby
• Magnetické polia
• Nepoškvrnené počatie
• Vzduch rody
• Nadja
• Manifest surrealizmu – vytvoril ho spolu s Filipom Souplautom (teoretický kritik)

Spojené nádoby – vysvetľuje, že medzi vedomím a snom neexistuje hranica, ale tajná súvislosť – spojené nádoby, sen a skutočnosť akoby splývali.
Témy v jeho básňach: príroda (motívy kameňa a vtáka), žena (oči a tvár vyjadrujú čaro a moc ľudskej bytosti); láska k žene je podobná s poéziou.

„Láska i poézia sú zrodené z túžby a smerujú k tomu, aby túžbou neustále žili“.

Obraznosť – surrealistická, prekvapivá (hviezda stratená v kožušine noci, tisíc viečok spiacej vody, slnko – ležiaci pes).
Surrealizmus: „Číry automatizmus, ktorým sa má vyjadriť slovne i písomne, skutočný pohyb myslenia. Diktát myšlienky, mimo akúkoľvek rozumovú kontrolu, mimo akýkoľvek estetický alebo morállny zreteľ.

Futurizmus (futurus = budúci)
Je to literárny smer, ktorý vznikol roku 1909 v Taliansku. Zakladateľ Filippo Tomaso Marinetti. Jeho dielo: Manifest futurizmu:
zákl. téza = proti tradícií: Odmietol normy a konvencie, presadzoval kult sily a činu
tvoriť umenie, ktoré zobrazuje ruch a tempo rodiaceho sa priemyselného sveta
oslobodiť slovo od ustálených väzieb, zrušiť interpunkciu, využívať zvukomaľbu a kakokóniu (zvuky áut, lietadiel, strojov)
zrušiť pravidelný rytmus a rým
preferovať slovesá a podstatné mená → dynamickosť
→ tvorenie poézie z tzv. oslobodených slov (spájanie slov bez ohľadu na vetné zákony)
→ vplyv na futurizmus:
fil. Myslenie F. Nietzscheho
 tal. Nacionalizmus a fašizmus (Marinetti)
 ruské proletárske revolúcie = ruský futurizmus:
Majakovskij – Oblak v nohaviciach
Chlebnikov

Kubizmus
Cubus = kocka
literárny smer v maliarstve, sochárstve, literatúre
v literatúre:
dôraz na obraz alebo slovo, ktoré vyvoláva nečakané asociácie
 kombináciu obrazov uskutočňovali na základe neočakávaných, spojených bez logickej nadväznosti
 nechceli napodobňovať a opisovať prírodu
 skutočnosť zobrazovali pomocou geometrických útvarov
 nenarušili vetný syntax, odstránili iba interpunkciu a osamotnili verš (jednot. verše na seba nenadväzovali)
najvýznamnejší básnik: Gulliame Apollinaire – básnicka zbierka Alkoholy, Kaligramy

Pojem vznikol v 20. rokoch 20. storočia. Označuje amerických spisovateľov, ktorí prežili záverečné obdobie 1. svetovej vojny na európskych frontoch. Nikdy sa spolu nestretli, ale zaraďujeme ich do jednej skupiny, lebo zobrazovali protivojnovú tematiku (odmietajú vojnu, odhaľujú jej neľudskosť, odsudzujú jej strojcov). Termín stratená generácia prvýkrát použila v Paríži americká spisovateľka Gertrúda Steinová. Označila takto mladých ľudí, ktorí sa vrátili z bojisk 1.svetovej vojny a nevedeli sa prispôsobiť novej situácií. Jej motto „Vy všetci ste stratená generácia“ využil Hemingway av 1. románe Slnko aj vychádza, v ktorom Američania a Angličania žijúci v Paríži prekonávajú psychické sklamania po vojne.

Predstavitelia:

• Ernest Hemingway
• Wiliam Faulkner
• John Dos Passos
• T.S. Fitzgerald
• T.S. Eliot
• E. ó Neil

Témy: autori zobrazovali mladých ľudí, ktorí nezmyselne zomierali vo vojne, alebo neboli schopní včleniť sa do povojnového života.
Hrdina: základný pocit – pesimizmus, skepsa, vracajú sa psychicky aj fyzicky zmrzačení , doma nachádzajú tých, ktorí zbohatli na vojne.

Ernest Hemingway

každé dielo – autobiografická črta
Za dielo Starec a more dostal Nobelovu cenu.
TVORBA:
poviedky (49 poviedok)
novely (Starec a more)
romány:
s tematikou 1. svetovej vojny (Zbohom zbraniam)
s tematikou fašizmu (Španielsko), (Komu zvonia do hrobu)
s prírodnou tematikou (Zelené pahorky africké, Ostrovy v prúde, Lež rieka a pod Stromy)
so sociálnou tematikou (Mať a nemať),
román z prostredia španielskej koridy Smrť popoludní
autobiografický román Pohyblivý sviatok

Starec a more
Prostredie novely – more. Hlavná postava – starec Santiago – na mori s ulovenou rybou zvádza boj sám so sebou (ešte za niečo stojí). Podstatou novely je krásny vzťah človeka a mora – na mori človek nikdy nie je sám (rybu považuje starec za svoju sestru). Novela je oslavou prírody, nespútanosti mora, živelnosti, jeho svojprávneho prostredia ale aj postava človeka – jeho veľkosť – v tom, že sa nepodáva, bojuje do poslednej chvíle.

Zbohom zbraniam – z prostredia talianského frontu. Hlavná postava Frederik Henry (člen dobrovoľnej americkej jednotky) spoznáva hrôzy vojny Je ranený, dostáva sa do nemocnice, kde sa zoznámi s anglickou ošetrovateľkou Katherine Beuhleyovou → láska. Rozhodnú sa pre spoločný útek – cez jazero utečú do Švajčiarska. Žijú si zdanlivo šťastne a pokojne. Katherine čaká dieťa, pri pôrode obidvaja zomrú. Frederik ostáva sám v cudzom meste, uzavrie s vojnou separačný mier – pred vojnou nemôže utiecť, každého nejakým spôsobom zasiahne. Frederik, hoci neumiera, je postihnutý ináč.

Komu zvonia do hrobu – román sa odohráva v Španielsku za čias občianskej vojny – krvavé zrážky, hrozné obrazy. Hlavná postava Robert Jordan, lektor na univerzite. Román sa odohráva 3 dní a 3 noci. R..J. sa dostane k partizánskej skupine (Pablo, Pilar, Mária a 4 partizáni). Rozpor Róbert – Pablo (tuší, že vyhodenie mostu naruší ich pokojný život). Pablo je bojazlivý, váhavý, jeho žena Pilar – energická, presvedčená o správnosti veci preberá velenie. Róbert – láska k Márii. Most vyhodia, ale pri akcii zahynie väčšina skupiny, ostanú len Pablo, Róbert, Mária. Róbert je zranený, chce zachrániť ostatných (kryť ústup) – zomiera. Róbert váha o svojej povinnosti, mení svoje názory – umiera spokojný, vykonal niečo v prospech ľudskosti.
„Svet je pekné miesto a oddá sa zaň bojovať“ – svoje konanie povýšil na vyšší cieľ – od povinnosti k záujmu o vec → pocítil lásku k Márií – záujem o ľudí.

Typické črty Hemingwayových diel:
odmietnutie vojny
sila a nezdolateľnosti prírody a človeka, dôstojnosť
štýl – jednoduchý, vyhýba sa jazykovým okrasém, mnohovravnosti, je to strohý štýl

Theodore Dreiser

Americká dráma

Jeho dielo Americká tragédia:
chudobný mládenec Clyde Griffith – životný sen – zbohatnúť, získať postavenie a lásku žien, na ceste k tomuto cieľu – množstvo zamestnaní ako hotelový poslíček – výlet na aute – zabije dieťa- ujde z mesta, potĺka sa po USA pod cudzím menom
pozvanie strýka – mestečko Ly curg – stáva sa z neho robotník, láska s robotníčkou Robertou Aldenovou, prostredníctvom strýka sa dostáva do vyššej spoločnosti – chce odstrániť Robertu (čaká s ním dieťa)- nechá ju utopiť. Clyda uväznia a odsúdia na smrť
autor uvažuje o zločine a treste
kriminalistický román
román má všeobecnú platnosť, je to tragédia americkej spoločnosti, ktorá Clydovi najskôr fandí, no neskôr ho odsúdi na smrť, na vine je spoločnosť, ktorá deformuje ľudské charaktery
Prvý román Sestra Carrie – v duchu naturalizmu hrdinka využíva svoj pôvab, aby získala úspech.

Wiliam Faulkner

(stratená generácia)

Vo svojej tvorbe nadviazal na J. Joyca. Vo väčšine svojich románov čerpal námety zo života amerického juhu. 1. román Sartoris – je kronikou významnej južanskej rodiny, ktorá sa nevie vyrovnať s vojnovými zážitkami a súčasným svetom, čím pripomína život stratenej generácie. Jeho ďalší román Bľabot a bes – zobrazuje fyzický a mentálny úpadok rodiny. Román Neodpočívaj v pokoji – zobrazuje tu vzťahy medzi černochmi a bielymi južanmi. Využíva tu komplikovanú kompozíciu, striedanie rôznych časových pásiem, atď.
Roku 1949 získal Nobelovu cenu

John Dos Passos

Predstaviteľ stratenej generácie, do značnej miery ovplyvnil avantgardnými prvkami. Medzi jeho najvýznamnejšie diela patrí románová trilógia USA – zobrazuje tu život Amerioky na začiatku 20. storočia. Je zaujímavý tým, že tu využíva rôzne básnicke prostriedky, striedanie dejových pásiem. Román obsahuje životopisy amerických politikov, vynálezcov, finančníkov, rôzne citáty z novín, vtipy, ale aj subjektívne pocity, pričom autor touto technikou chcel vytvoriť ilúziu nefalšovanej skutočnosti.

Anglická literatúra

V anglickej literatúre sa autori zaoberali hlavne otázkami osudu ľudstva, pričom presadzovali ideály humanizmu.

John Galsvedthy

Najznámejšie dielo: Forsytovská sága (trilógia), na ktorú naväzujú dve trilógie Moderná komédia a Koniec kapitoly. Zobrazuje tu život zámožnej rodiny žijúcej v Anglicku, pričom zobrazuje 80. roky 19. storočia, 1. svetovú vojnu a 30 roky 20. storočia.

George Bernard Shaw

Jeho najvýznamnejšie hry: Svätá Jana (historická dráma), Pygmalión (sociálne ladená dráma), ktorá vychádza z Oúdiových , kde sochár oživil svoju sochu, ktorú vytvoril.
Profesor fonetiky H. Higgins sa staví so svojim priateľom, plukovníkom Picheringom, že vychová z obyčajnej predavačk Elisy dámu. V tejto hre autor kritizuje predsudky spoločnosti. Vysmeirva sa konvenciám vtedajšieho Anglicka a presadzuje emancipáciu žien. Námet tejto divadelnej hry je známy ako muzikál My fair lady.

James Joyce

Prozaická tvorba:
kniha poviedok Dublinčania – naturalistické príbehy života prostých ľudí.
jeho najvýznamnejšie dielo: román Ulysses (Odyseus) – viaže sa na epizody z Homérovej Odysei. Dej sa odhráva počas 1 dňa, zachytáva zážitky bezvýznamného novinára Leopolda Blooma, ktorý predstavuje Odysea. Je to prostý, jednoduchý človek, podradný novinár, ktorého celoživotnou púťou je 24 hodinová cesta po Dubline. Jeho úlohou je získavať predplatiteľov tlače. Jo je obmena Odyseovej púte. Bloomova manželka Moly predstavuje Penelopu a jeho syna predstavuje učiteľ Stefan Dedalus, ktorý predstavuje Odyseovho syna Telemanta.

Ako prvý vo svojej tvorbe využil asociatívnu metódu, a to v próze Portrét mladého umelca.

Francúzska literatúra

Roman Rolland

Tvorba:
- životopisy

• Tolstoj
• Beethoven
• Michalangelo

Veľké epické dielo – tvorca unanimistického (kolektívny hrdina, jedna duša) románu : Román – rieka (príbeh vytvorený cyklicky).

Ján Krištof – psychologický román – rieka, komponovaný ako cyklická hudobná skladba. Hlavná postava Ján Krištof Kraft ( nem. Kraft = sila) – osamelý, túži po čistote a kráse, autobiografická postava aj Beethoven (hudobné, symfonické motívy).
román – rieka – cyklická hudobná skladba – od narodenia J. Krištofa až po smrť
osudy – alebo prílohy + motívy rieky Rýn (kvapky vody → hučiaci prúd vody) → symbolika rozvetvenosti ľudského života

ďalšie dielo Očarená duša – 4 zväzkový román – vzbura hrdinky proti spoločenským konvenciám
historický román Colas Bregnon (Dobrý človek ešte žije) – optimisticky ladený román – láska k životu (z obdobia Ľudovíta XIII.)
psychologická novela Peter a Lucia
drámy – súhrn Divadlo revolúcie – z obdobia francúzskej revolúcie, najznámejšia Hra o láske a smrti.

Henri Barbusse

ovplyvnený realizmom vytvoril naturalizmus
román Oheň
- je to denník bojového družstva popretkávaný autentickým zážitkami zo zákopov
- má 24 kapitol
- zobrazuje život vojakov na fronte, na dovolenke v zázemí
- nemá hlavného hrdinu, postava sa prelína s autorom, hrdinami sú všetci vojaci
- u vojakov sa rodí odhodlanie bojovať proti vojne
- román je venovaný pamiatke spolubojovníkov
- celý román = 1 veľká hrôza, v ktorej vojaci žijú (→ bieda, blato, kal, jednotvárnosť, únava)
- striedanie detailných záberov z vojny s myslením vojakov
- ostré odsúdenie vojny a tých, čo ju rozpútavajú.

Marcel Proust

Hľadanie strateného času
zo 7 častí, každá – akoby samostatný román
rozprávanie v 1. osobe (ja)
oživuje svoje zážitky z vysokej francúzskej aristokratickej spoločnosti 20 rokov 20. storočia
dej – voľný, neucelený, vyrozprávaný podľa toho, ako sa hlavnej postave vynárajú spomienky – tie sa mu stávajú prítomnosťou, spojivo rozprávania – láska k žene
sujet (dej) je jednoduchý, dôležitejšie sú filozofické a psychologické zložky = filozoficko-psychologický román
štýl – zložitý, komplikované súvetia
zmysel románu – v posledných kapitolách protagonista sa po dlhom čase vracia do Paríža a zisťuje, že čas uplynul (všetko sa zmenilo) → stratil sa – treba ho nájsť = nájsť trvalé hodnoty v ľudskom živote, ktoré mu dávajú tú správnu chuť a vôňu
čas možno znovu nájsť znovuprežívaním (spomienky); zmysel života – v boji proti osudu a ubiehajúcemu času – čas, minulosť možno zachytiť v umení (v umeleckom diele).

„… rozumom ťažko vrátiť spomienku…“

Nemecká literatúra

Thomas Mann

dominantná téma: vzťah umelca a spoločnosti
realitu často ukrýva za symboly = symbolický realizmus

román Čarovný vrch – sanatórium – Daros – každodenný život ľudí, liečiacich sa na tuberkulózu
sanatórium = „izolácia“ – malý svet, v ktorom sa lieči „chorá smotánka“ z celej Európy (ľudia rozličných národností a názorov)
 hlavná postava Hans Castorp – mladík, ktorý sem príde iba na návštevu a zotrvá dlhý čas – má zmysel pre bolesť iných, prežíva tu prvú lásku – odchádza priamo do vojny

Buddenbrookovci (podtitul ÚPADOK RODINY) – vývoj niekoľkých generácií nemeckej veľkoobchodníckej rodiny, stará generácia – dravá, priebojná )zakl.firmy), neskôr – biologický aj firemný úpadok až po najmladšiu generáciu, ktorá je poznačená dedičnými chorobami; čudáctvom

Jozef a jeho bratia – biblické motívy – zachytáva krutosť fašizmu, je to historicko-filozofické dielo; protest proti antisemitizmu a rasizmu

Poviedka Mário a kúzelník – fašizmus

Erich Mária Remarque (Erich Paul Krammer)

predstaviteľ expresionizmu
jeho tvorba – znaky stratenej generácie
hlavné témy: ohlas na obidve svetové vojny, život počas nich a medzi nimi, život po vojne
základná myšlienka: obžaloba každého, kto vojnu rozpútava, kto ju velebí a kto je zodpovedný za život bez istôt po vojne (hlad, nezamestnanosť, inflácia)
postavy: mladí ľudia, ktorí umierajú vo vojne, alebo prežijú, ale sú vykoľajení z normálneho života, nevedia nájsť zmysel života (alkohol), bezvýchodisková situácia (pre niektorých jediný pevný bod – pomsta), sú pasívni, len premýšľajú
hlavné hodnoty: priateľstvo a láska

Tvorba:
Na západe nič nového
voľné pokračovanie: Cesta späť
obdobie po 1. svetovej vojne:

• Traja kamaráti
• Nebo nepozná obľúbencov

osudy emigrantov:

• Víťazný oblúk
• Noc v Lisabone
• Tiene v raji

štýl – reťaz príhod v konkrétnom čase a priestore+ napätie → krátke vety.

Franz Kafka

román Proces – prokurista v banke Jozef K. je v deň 30. narodenín zatknutý bez dôvodu – postupne nadobúda pocit viny, snaží sa ovplyvniť ľudí, súd ho uzná vinným, lebo sa tak cíti. V deň 30. narodením – poprava
atmosféra – temná až snová
pocity človeka z vlastnej existencie – strach, samota až vina

román Zámok – do dediny pod zámkom príde zememerač K. – snaží sa dostať do zámku, ale nie je dôveryhodný, až na smrteľnej posteli dostáva povolenie pracovať v zámku = získa dôveru ľudí.

Novela Premena – bankový úradník Gregor Samca sa premení na chrobáka → zo živiteľa rodiny sa stáva odporné bremeno

Znaky Kafkových diel:
neurčité miesto a čas
anonymné postavy s pocitmi osamelosti, ohrozenia, strachu, viny → pocity súčasného človeka v spoločnosti – predpovedá tragický dosah anonymných mocenských aparátov na život obyčajného človeka, využíva filozofiu ľudského odcudzenia – alineácia.

Michail Bulgakov

prvé prózy – fantasko-grotesktné črty (Diaboliáda)
vzťah kultúry a revolúcie – Biela garda (dramat. Podtitul Dni Turbinovcov) → vnútorná kríza inteligencie
novela Život pána Moliéra
romány Psie srdce, Majster a Margaréta

Boris Pastternak

začiatky – 1913 – mimo lierárnach skupín a prúdov, preklady (Shakespeare, Geothe)
básnik chce vydať svetu samého seba; čistá básnická imaginácia
diela:
Doktor Živago –vylúčený zo zväzu spisovateľov
 zbierka Sestra moja – život – jednota človeka s prírodou, so životom
 filozofická lyrika
 kratšie prózy – Vzdušné cesty

Maxim Gorkij (Alexander Peškov)

začiatky tvorby:
poviedky:

• romantické Makar Čudra (Cigáni idú do neba), Starena Izergiľ
• realistické: Čelkaš, Konovalov

dráma: Na dne (zobrazuje osudy spodiny)
romány: Foma Gordejev

Podnik Artamonovcov (generačný román p 3 pokoleniach rodiny továrnika, zachytáva úpadok rodiny

Matka – príbeh matky Pelagej Nilovny a jej syna Pavla Vlasova; Vlasov je nevzdelaný robotník, stáva sa z neho vodca revolučného hnutia, aj Pelageje Nilovna začne namieso v Boha veriť v revolúciu. Tento román vznikol za účelom straníckej propagandy.

Alexej Tolstoj

trilógia Krížová cesta – vzťah inteligencie a revolúcie
historický román Peter Prvý – reálny zachytenie Ruska za vlády Petra I., presvedčivé zobrazenie postáv; krásny jazyk

Michail Šolochov

nositeľ Nobelovej ceny
tvorba – vplyv historicko-spoločenských podmienok na jednotlivca
Donské poviedky – život dónskych kozákov, ich zápas
epopeja Tichý Don – proti moci boľševikov
román Rozoraná celina – zobrazil mechanizmus kolektivizácie
novela Osud človeka – vojnové udalosti.

Alexander Kuprin

využíval v tvorbe naturalistické postupy; písal novely (Súboj, Moloch, Granátový náramok)
román Jama
emigroval do Francúzska

Leonid Andrejev

expresionista; písal filozofické drámy, poviedky, novely a romány (poviedky: Červený smiech, Poviedka o siedmich obesených); dokázal zachytiť psychické hlbiny človeka.

Iva Budnin

ako prvý ruský spisovateľ – Nobelova cena
nadväzuje na realizmus – poviedkový súbor Na konci sveta, zachytáva rozpad ruskej dediny
autobiografický román Arsenievov život – lyrická spoveď hrdinu.

Začiatkom 20. storočia – rozmach poézie v ruskej literatúre:

• Alexander Blok
• Valerij Briusov
• Anna Achmatorová
• Sergej Jesenin
• Vladimír Majakovskij

vplyv svetových avantgárd → vznik avantgardnej skupiny Devětsil – vitalistický optimizmus, radosť zo života, zmyslovosť
predstavitelia:

• Fráňa Šrámek – román Stříbrný vítr
• Vítěslav Nezval

poetizmus: avantgardný smer
znaky:
aktívny vzťah k životu
zachytenie života pomocou fantázie
imaginácia, fantázia, sen
poznávanie exotických krajín

Vítěslav Nezval

položil základy poetizmu v skladbe Podivuhodný kouzelník → zb.: Pantomíma – rozvíjal tu spoločenské témy formou reportáže (spojenie obrazu a textu – fotogenické básne, napr. báseň Abeceda)
skladba Edison – je oslavou veľkomesta, vedy a techniky
neskôr založil surrealistickú skupinu
veršované hry:

• Manon Lescant
• Dnes ješte zapadá slunce nad Atlantídou

Jaroslav Seifert

poetická zbierka Na vlnách TSF – oslava techniky, zvláštna technická úprava
poézia je intímna, plná lásky k životu, žene a prírode
ďalšie zbierky:

• Poštovní holub
• Halleyova kometa

v roku 1984 Nobelova cena; odmlčal sa, lebo bol proti socialistickému realizmu

Jiří Wolker

-veľmi nadaný básnik, veľmi skoro podľahol TBC (24 ročný)
debutoval zbierkou Host do domu → vplyv vitalizmu → viera, že zlo možno odstrániť láskou, oživoval i personifikoval hmotné predmety
zdôrazňoval zmyslové vnímanie, nadšenie z krásy vlastného bytia
zbierka Svatý kopeček → rozlúčka s detstvom, vplyv Pásma od Apollinaira
zbierka Těžká hodina → dôležité kontrasty, láska k veciam, ľuďom a poznanie, že za sny treba bojovať; obsahuje rozsiahlejšie sociálne balady (Balada o snu, Balada o nenarozeném dítěti, Balada o očích topičových).

Česká medzivojnová próza

rýchly rozvoj, viaceré skupiny, štýly, smery
próza: monografický charakter (jedna hlavná postava), zdôrazňovanie myšlienkovej stránky, psychologickej stránky postáv, svojské chápanie sveta, špecifické poprieranie skutočnosti
silné pôsobenie filmu, technika rýchleho striedania obrazov

Jaroslav Hašek

satirické a humoristické poviedky
román Osudy dobrého vojaka Švejka:
→ Švejk je heroikomická postava, nie je hrdina, svojím postojom proti bezduchým nariadeniam vysmieva svoju dobu
→ absurdnosť vojny, preudohrdinstvo rakúskych dôstojníkov
→ kompozícia = montáž scén (moderný román), rozprávač je Švejk, jazyk-hovorová reč, humor, slang, žargón

Vladislav Vančura

lyrické prvky
román Markéta Lazarová (o stredovekých zbojníkoch), Tri včely (využitie filmovej techniky)

Karel Čapek

dráma R.U.R. → ľudia vyrábajú stroje → zvyšujú nároky → vzbura, roboty vyvraždia ľudí aj seba, prežijú robot a robotka, ktorí majú city → veľké humanistické posolstvo

dráma Bílá nemoc → diktátor Maršal → chorý doktor Galén – má lieh, ak sa maršál vzdá vojny, súhlas, ale sfanatizovaný dav ušliape doktora aj liek = kritika fašizmu

divadelná hra Matka → matka, ktorá stratila muža a 4 synov, keď počuje, že umierajú malé deti, sama pošle najmladšieho syna do vojny = odvaha postaviť sa zlu

Ivan Olbracht

unanimistický román
Nikola Šuhaj loupežník = dezertér 1. svetovej vojny, hrdina, ľudia ho podporujú a chránia, opis krásnej karpatskej prírody

Česká medzivojnová dráma

vplyv avantgárd
Osvobozené divadlo = C.F. Burian, Voskovec, Werich, Ježek (známe piesne) = reagovali na aktuálnu politickú situáciu

veľká hospodárska kríza – triedne rozpory – literatúra stvárňuje nové pocity človeka, nové témy novými prostriedkami
vznik fašizmu – 1936 – 1. kongres slov. spisovateľov – Turčianske Teplice – za obrazmi kultúry a ľudskosti
vznik KSČ – vznik silnej ľavicovo orientovanej literatúry – politické a ideové rozpory medzi autormi

literatúra prestáva plniť čisto spoločenskú (národno-uvedomovaciu) funkciu, začína sa orientovať na estetickú stránku v mene experimentu a novátorstva
slovenčina – národný jazyk
slovenskú autori reagovali na staršiu generáciu slovenský autorov, ale najmä na európsku kultúru – ovplyvnil ich vitalizmus, expresionizmu, poetizmus, avantgardy (surrealizmu, konštruktivizmus)
dôležitá úloha → slovensko-české vzťahy
2. polovica 30. rokov – program „otvárania okien do Európy“ – snaha sprístupniť Európu Slovensku a Slovensko Európe – vznik časopisov (obnova) – Slovenské pohľady, Tvorba, Elán, Prúdy, Živena, DAV, Mladé Slovensko, Vatra, Svojeť…

kultúrne inštitúcie – 1919 – založená Univerzita Komenského, zal. Slovenské národné divadlo, Umelecká beseda slovenská, obnova činnosti Matice slovenskej

1924 – Zborník mladej slovenskej literatúry – zredigoval a vydal Ján Smrek – predstavil nastupujúcu generáciu, nemala ucelený program, zobrazovali život v jeho mnohotvárnosti a dynamike

Rozdelenie slovenskej poézie v tomto období:

1. prechodná generácia
   patrí tu:
   • Martin Rázus
   • Štefan Krčméry

   - orientuje sa na spoločenskú a národnostnú problematiku

2. novosymbolisti
   patrí tu:
   • Emil Boleslav Lukáč
   • Ján Smrek
3. DAV – isti
   patrí tu:
   • Laco Novomestský
   • Ján Poničan
   • Daniel Okáli …

   - orientovaní okolo časopisu DAV, ľavicovo orientovaní

4. nadrealisti
   patrí tu:
   • Rudolf Fábry
   • Vladimír Reisel
   • Ján Rak
   • Pavel Bunčák
   • Július Lenko
   • Ján Brezina
   • Štefan Žáry
5. katolícka moderna
   patrí tu:
   • Rudolf Dilong
   • Ján Haranta
   • Pavel Gašparovič Hlbina
   • Janko Silan
   • Mikuláš Šprinc
   • Svetozár Veigl
   • Gorazd Zvonický

   - kresťansky orientovaní

6. spisovatelia, ktorí nie sú ovplyvnení týmito skupinami
   patrí tu:
   • Valentín Beniak
   • Andrej Žarnov
   • Maša Haľamová

Za svoje politické názory (vystupovanie proti cirkvi, maďarizácii a čechoslovakizmu) bol často obviňovaný.
Poézia:
Jeho debut Z tichých a búrnych chvíľ – sú to reflexívne ladené básne, v ktorých vyjadruje spoienky na detstvo, pobyt v cudzine. Búrlivé chvále znamenajú zlý stav národa, pričom sa snaží vcítiť do jeho krívd. Ďalšie zbierky: To je vojna, Hoj, zem drahá – vyjadruje tu svoje obavy z hrôz svetovej vojny. Využíva biblické podobenstvá a alegórie.

V zbierke Hoj, zem drahá rozoberá problematiku postavenia Slovenska v rámci R – U, pričom jeho záchranu vidí vznikom ČS.

V zbierke Kameň na medzi rozoberá sociálnu a národnostnú problematiku, pričom kritizuje čechoslovakizmus a vyzýva tieto národy k rovnocennosti, vzájomnej úcte a pochopeniu.

V zbierke Cestou vyjadruje tragiku nepochopenia jeho umeleckých a politických snáh a poukazuje na vzťahy Čechov a Slovákov.

V básni Ahasver básnik vystupuje v rozličných situáciách a stretáva sa so ženou, ktorá reprezentuje ich milé, aby spolu bojovali o lásku a vieru ako základnú hodnotu života. Ahasver tu predstavuje skepsu a zmar, pričom je v tomto súboji porazený.

Próza:
Dielo: 4-zväzkový román Svety – zobrazuje tu spoločenskú situáciu po roku 1918 v dedinkom moravsko-slovenskom prostredí.
Historický román Júlia – zo 17. storočia – je to spor o ľubčiansky zámok.
Román Odkaz mŕtvych – zo 17. storočia – poukazuje na potrebu náboženskej znášanlivosti.
Román zo súčastnosti Krčmársky kráľ – dej sa odohráva pred rokom 1918, pričom tu odsudzuje alkololizmus, ktorým je poznačený slovenský ľud a najmä tých, ktorí z toho bohatli, čiže židovských a maďarských majteľov.
Spomienková diológia Maroško, Maroško študuje.

Štefan Krčméry

Debut: Keď sa sloboda rodila – poukazuje na oslavu národnej slobody, pričom tu využíva poetiku Hviezdoslava a Kraska.

Herbárium – reflexívne ladené básne, v ktorých vyjadruje pesimistické nálady, istotu v domove a tvorivej práci. Využíva vplyv avant. Smerov, hlavne symbolizmu.

Piesne a balady – motív hľadá v národných dejinách.

Pozdrav od umlčaného básnika – poukazuje na vlastnú životnú drámu, pričom básne majú často národ. Charakter. Zbierka je poznačená jeho ťažkou duševnou chorobou.

Okrem poézie sa venoval aj literárnej vede: 150 rokov slovenskej literatúry – zobrazuje významné osobnosti 18. – 19. storočia až po medzivojnovú literatúru.

Dejiny literatúry slovenskej

V jeho básňach prevažujú temné hlboké tóny, tragika a pesimizmus a meditatívnosť. Do popredia sa dostáva zdôrazňovanie humanizmu, čo vychádza z jeho kresťanskej výchovy.

Debutoval zbierkou Spoveď. Jeho básne sú plné paradoxov, pričom vyjadruje svoj negatívny a nedôverčivý postoj k vonkajšej skutočnosti. Jeho tvorba je poznačená dolorizmom (sebatrýzeň).

Zbierka Dunaj a Sejna – porovnáva tu cudzinu a domov, pričom cudzina naňho pôsobí nepríjemne až nepriateľsky a v domovine získava mravnú silu a istotu. Porovnáva tu dedinu a mesto, pričom mu je blízky dedinský spôsob života a nepríjíma mestskú morálku.

Zbierka Hymny k sláve Hosudarovej – zdôrazňuje kresťanský pátos a svetonázor, je to meditatívna a reflexívna (úvahová) zbierka, v ktorej využíva biblizmy a poetizmy.

Zbierka O láske neláskavej – do popredia sa dostávajú zmyslové erotické motívy. Do popredia sa dostáva ľúbostný cit lyrického subjektu, pričom poukazuje na vzťahy lásky a nelásky, šťastia a žiaľu, pričom básne sú paradoxné.

Zbierka Križovatky – poukazuje na situáciu, v ktorej sa ocitla Európa v medzivojnovom období, pričom sa odvracia od osobného bôľu a zameriava sa na celospoločenský. Využíva tu rôzne symboly (napr. čierny svet, šedivý jastrab). Viaceré básne vyznievajú bezvýchodiskovo a bezmocne.

Zbierka Spev vlkov – orientuje sa na hľadanie istôt v domove. Básne majú národnú a sociálnu tému.

Zbierka Elixír – spoločenská problematika. Zbierka je písaná formou spovede, pričom upozorňuje na predtuchu vojny, ktorú chápe ako krízu humanizmu a demokracie.

Zbierka Moloch – zložená zo 6 tematických cyklov, ktorých poukazuje na tragické udalosti vojnových čias, odsudzuje vojnu, odmieta nacizmus. Podobný námet má aj zbierka Bábel.

Po vojne sa na istý čas odmčal a koncom 60. rokov vydal zbierku Óda na poslednú a prvú, Parížske romance, Srdce pod Kaukazom – poukazuje na potrebu rovnosti, bratstva a slobody.

Ján Smrek (Ján Čietek)

Jeho tvorba je poznačená vitalizmom (básne vyznievajú úplne opačne než u Lukáča).
Debutoval zbierkou Odsúdení k večitej žízni – doznieva symbolický smútok – báseň Dnes milujem svoj deň.

Zbierka Cválajúce dni – zachováva pocity mladej generácie, očarenie krásami sveta (hlavne žena) v duchu vitalizmu aj poetizmu (princíp hry).

Zbierka Božské uzly a Iba oči – inšpirovaný českým poetizmom – stupňuje sa túžba po krásach sveta v poeticky hravých veršoch a potulkách cudzinou; o láske a milovaní; skladba Básnik a žena – básnicka poviedka; rozhovor muža a ženy počas 1 roka (4 roč. obdobia); vzťah muža-básnika k žene, k tvorbe, k skutočnosti.

Zbierka Zrno – návrat k istotám rodnej zeme (pobyt v Prahe) – život ľudu, zvyky, reč, piesne.
Vojnová tematika – zlo – Hostina a Studňa – tragická lyrika nádeje a vzdoru; časté hudobné a výtvarné motívy.

Po 2. svetovej vojne – naďalej „slnečné témy“ – námety o starnutí- zbierka Obraz sveta, Struny, Nerušte moje kruhy.
Výber z poézie Moje najmilšie
Preklady: Villon, Petófi, Puškin
Poézia: Moja láska – 2 zbierky memoárov.

Motívy:

• vyzdvihovanie náboženstva
• túžba po nadpozemskom živote
• orientácia na Boha
• prírodné motívy
• kresťanské hodnoty
• smútok za stratenou vlasťou, túžba po domove, národný motív
• vychádzanie z katolíckej tradície slovenského národa

Charakteristika:
spirituálna, nábožensko-reflexívna poézia, meditatívna
cestou služby človeku a sebazdokonaľovaním k Bohu
slová – náboženská, biblická a grécka mytologická symbolika , ale aj jednoduché expresívne slová
poézia zápasu človeka o čistý ideál (o zmysel viery) → má všeľudová ý charakter.

Témy:
časové (výročia, sviatky, úmrtia, vojnové udalosti)
nadčasové (podstata bytia, zmysel života)

Rudolf Dilong

charakter tvorby – básnická imaginácia, spontánnosť, rôzne druhy poetiky (symbolistická, náboženská, politická), najviac vitalizmus, ale potlačený askézou (odopieranie istých vecí, ktoré nie sú pre život nevyhnutné)
básnické zdroje – vzťah k blízkym, láska k domovu, vlasti, k Bohu, ľuďom, veciam
básne – meditatívne, reflexívne, blízke ľudovej piesni

• 1. zbierka – 1931 – Budúci ľudia (folklorizujúce prvky)
• Mladý svadobník
• Hviezdy a smútok
• Helena nosí ľaliu
• zbierka Ja, svätý František – hlboko nábožensky inšpirovaná zbierka, prekypuje citom, múdrosťou,
• oddanosťou Bohu
• Mesto s ružou
• Gardisti, na stráž
• Diaľky bez domova
• Stretával sa ľudí a svet – memoáre

Ďalší predstavitelia KM:

• Gorazd Zvonický
• Mikuláš Šprinc
• Karol Strmeň
• Ján Motulko
• Ján Haranta

Zborníky KM:

• Almanach III. liter. Generácie
• Antológia mladej slovenskej poézie

Zostavil ich Dilong.

Ďalší predstavitelia KM

Pavol Gašparovič Hlbina

typická náboženská meditácia a láska k domovu
napätie medzi zmyslovým→ mystickým svetom, zbierky Začarovaný kruh, Cesta do raja

Janko Silan

panteizmus (Boh – príroda)
otázky zmyslu ľudskej existencie, kňažského povolania
zbierky
Piesne z Javoriny – všeľudské
Piesne zo Ždiaru – problémy
odmlka
70. roky
Sám s vami – problémy cirkvi a národa
Oslnenie v období normalizácie
1984 – Rím- Ja som voda a iné verše – roky neslobody

Svetoslav Veigl

základ jeho tvorby – láska a vlasť
po roku 1945 – Mesto na návrší – otázky civilizácie, nebezpečenstvo násilia, zobrazuje súčasného človeka
výber Pred ružou stojím nemý

Pavol Všák – Oliva

lyrik s veľkou obrazotvornosťou
zbierka Oblaky – motívy smrti, Bohorodičky (Panna Mária), vlasti, úlohy poézie

• Áno a nie (1938)
• Sen a skutočnosť (1940)
• Vo dne a noci (1941)
• Pozdrav (1942)

Znaky: dôsledná protitradičnosť
verš
voľný, slabične nepravidelný, metricky nerovnomerný
má vyjadriť skutočný priebeh myšlienok → psychický automatizmus
nepoužívajú interpunkciu
odmietajú tradičnú metaforu – využ. genitívnu metaforu (ryby smútku, hudba malomocenstva)
experimentujú – tvorili kolážou, vo forme pásma
slovník – cudzie slová, biblizmy, psychológia
- stieranie hraníc medzi vedomím a podvedomím, snom a skutočnosťou
zdôrazňovali pudové, snové, iracionálne
sú za kŕčovitú krásu, chcú zapôsobiť slovom
tvoria poéziu pre všetkých 5 zmyslov

vznikli, aby čelili fašizmu, vojne, sú za oslobodenie človeka

Rudolf Fábry

zbierka Uťaté ruky – obracia naruby tradičné umelecké postupy, proti konvenciám, provokuje „za cenu umenia, vzdávame sa umeniu“. Zbierka tvorí niekoľko samostatných veršových aj prozaických celkov, pokúša sa o automatické texty, pásmo. Záverečná časť –Fair play – zveršované momentálne nápady takmer formou detských rečňovaniek
zbierka Vodné hodiny hodiny piesočné –nastupuje slovná hravosť – reakcia na aktuálne spoločenské otázky (zánik ČSR, fašizmus), strieda prózu s veršom

skl. Ja je niekto iný – vrcholné dielo slov. nadrealizmu 2. pásma – 2 stretnutia s Feneom. Feneo – imaginárna postava – raz diabol, raz autorov dvojník, cez F. – úžas nad človekom a vojnovými hrôzami
dal voľný priechod tragickým víziám, obrazom zániku kontinentov, masovej smrti
príklom k humanizmu
voľný verš sa strieda s viazanou rečou, prvky antilyriky, bohatý básnický jazyk

Ján Rak

využíva mytologicko-prírodné motívy so zmyslom pre výtvarné umenie
- zbierka

• Je vypredané
• Nezanechajte nádeje

Pavel Bunčák

univerzálne všeľudské hodnoty, meditatívnosť, reflexívnosť, často spor srdca a rozumu
zb.

• Neusínaj, zažni slnko
• S tebou a sám
• Zomierať zakázané

Ján Brezina

Do protikladu sa v jeho tvorbe dostáva bohatý vnútorný svet a okolitá realita. Venoval sa aj literárnej vede.
Zbierky:

• Nikdy sa nestretnem
• Anjel pokoja

Štefan Žáry

Jeho básne sú plné tragického pocitu zo života. Často vo svojeje tvorbe využíva štylizovanie sa do postava tzv. prekliatého básnika.
Zbierky:

• Zvieratník
• Stigmatizovaný vek
• Dobrý deň pán Villon

Vladimír Reisel

Do popredia sa dostáva lyricko-reflexívny prístup k stvárňovaniu spoločenského života.
Zbierky:

• Vidím všetky dni a noci
• Neskutočné mesto
• Zrkadlo a za zrkadlom

Július Lenko

Svojou tvorbou sa priklonil k nadrealizmu. Jeho básne značne čerpajú zo vzťahu žiak – učiteľ.
Zbierky:

• V nás a mimo nás
• Pohorie beznádeje