Ruská literatúra

V romantizme vzniká v období nevoľníctva a krutého cárskeho vládnutia, ktoré vyvolávalo veľa povstaní. Literatúra bola zameraná na boj proti útlaku a bezpráviu.

Alexander Sergejevič Puškin (1799 – 1837)

Pochádzal zo šľachtickej rodiny, ale sympatizoval s odporcami cisárstva. Za svoje politické verše bol vo vyhnanstve, kde vznikli tieto romantické poémy: Kaukazský zajatec a Cigáni. Z tohto obdobia je aj báseň Na Sibír.

Históriu Ruska, otázky spravodlivosti a zodpovednosti človeka za osud spoločnosti rozoberá v tragédii Boris Godunova v poéme Poltava a Medený jazdec.

Romanticko ladené príbehy rozoberá v prózach (napr. Piková dáma, Povesti Belkina).

Napísal veršovaný román Eugen Onegin. Ide tu o realistické zobrazenie skutočnosti. Zobrazuje tu typ “zbytočného človeka”, ktorý je rozčarovaný svojim životom, lebo nie je schopný urobyť šťastným seba ani iných. Mladý Onegin, znechutený svojim životom, odchádza na vidiek, kde chce nájsť zmysel svojho života v zveľaďovaní majetku. Na dedine sa však nudí. Zabije svojho priateľa a odmietne lásku Tatiany. Preto sa vyberie na bezcieľne cesty po Rusku a po návrate do Petrohradu stretáva Tatianu ako manželku kniežaťa. Vyznáva jej lásku, ale Tatiana ho odmieta, hoci ho stále ľúbi.

Jeho ďalšie dielo je povesť Kapitánova dcéra. Rozoberá tu ľúbostný príbeh mladého šľachtica a dcéry veliteľa pevnosti. Hlavným hrdinom je Jemeľjan Pugačov, vodca roľníckeho povstania v 18. storočí. Autor ho zobrazuje ako rozhodného a talentovaného veliteľa, ktorý je spravodlivý a je neprieteľom šľachty. Povstanie je však kruto potlačené. Pugačov je popravený, ale autor zostáva na jeho strane a na strane ľudu.

Poľská literatúra

Adam Mickiewicz (1798 – 1855)

Počas univerzitných štúdií sa stal členom tajného spolku študentov, ktorého cieľom bolo vlastenecké vzdelávanie. Pod týmto vplyvom napísal Ódu na mladosť, v ktorej vyslovuje svoju tézu a túžbu, že mládež privedie svet k láske a priateľstvu. Za svoje pokrokové myšlienky sa dostal do vyhnanstva, kde napísal historický epos Konrad Wallenrod.

Neskôr odišiel do Paríža, kde pôsobil ako publicista a novinár. Napísal tu národný epos Pán Tadeáš. Stal sa význanmným predstaviteľom národnooslobodzovacích myšlienok slovanských národov. Zomrel v Carihrade na mor.

Maďarská literatúra

Sándor Petöfi (1823 – 1849)

Skoro sa začal zaujímať o literatúru. Putoval po krajine, spoznával život ľudu a inšpiroval sa ľidovou slovesnosťou. Svedčí o tom veršovaná rozprávka Víťaz Janko, v ktorej hrdina prežije rôzne dobrodružstvá, bojuje proti Turkom, putuje ríšou rozprávok aby sa stretol so svojou milou. Mŕtvu milú, utýranú macochou, prinavráti k životu. Láska a spravodlivosť víťazí.

Písal revolučné básne (Obeste kráľov!), ľúbostnú reflexívnu a prírodnú lyriku. Ohlasom na revolučné hnutie je epická skladba Apoštol. Tragický osud revolucionára pripomína udalosti z básnikovho života. Dielo je plné dramatického napätia a končí sa atentátom na kráľa. Autor vyjadruje nenávisť k tyranii a predvída premeny spoločnosti. Je trpko sklamaný tým, že ľud, ktorému dopomohol k slobode, sa od neho odvracia.