Nikolaj Vasilievič Gogoľ (1809 – 1852)

Pochádzal z chudobnej ukrajinskej rodiny. To sa odrazilo v jeho tvorbe.
Napísal:

zbierku poviedok: Večery na laze neďaleko Dikaňky.

cyklus poviedok : Peterburské poviedky. Zobrazil tu veľkomestské prostredie s jeho kontrastami. Zobrazuje tu mladých nenápadných ľudí (najmä úradníkov).

román: Mŕtve duše – zobrazuje tu ruský vidiek v priebehu 19. storočia, život statkárov. Hlavnou postavou je dobrodruh a budúci podnikateľ Čičikov, ktorý sa rozhodne zbohatnúť tým, že od statkárov skupuje tzv. mŕtve duše (doklady mŕtvych nevoľníkov, ktorí sú evidovaní, aby za nich získaval peniaze). Statkárov zobrazil ako ľudí, ktorí sú dosúdení na zánik, lebo nedokážu získať majetok. V Čičikovovi zobrazil podnikavého človeka, ktorý „dokáže zbohatnúť aj na smrti“. Realisticky tu zobrazil vnútorné pohnútky postáv – psychologizácia postáv.

dráma – komédia: Revízor – ostrá satira na spoločenské pomery koncom 19. storočia v Rusku. Kritizuje tu mestských predstaviteľov – úplatkárov, snahu zbohatnúť, ako aj strach z odhalenia. Vytvoril tu nový typ tvorby – smiech cez slzy. Hlavná postava – úradník Chlestakov; autor zosmiešňuje jeho vonkajšiu dôležitosť a vnútornú (duševnú) úbohosť. Autor využíva drobnokresbu – detaily správania sa postáv.

Ivan Sergejevič Turgenev (1821 – 1881)

Bojoval proti nevoľníctvu a pochádzal zo šľachtickej rodiny. Väčšinu života prežil vo Francúzsku, kde propagoval ruskú literatúru. Napísal:

zbierku poviedok Poľovnícke zápisky. Zobrazuje tu krásnu ruskú prírodu a útlak nevoľníkov. V literatúre vytvoril nový typ literárneho hrdinu – typ zbytočného človeka – v románe Rudin. Hrdina je vzdelaný človek, ktorý nedokáže bojovať o svoju lásku. Odchádza bojovať na parížske barikády, kde zomiera.

román Otcovia a deti. Predstavuje generačný konflikt statkárskej aristokracie. Vytvoril tu typ nových ľudí – nihilistov (odmieta staré a propaguje len nové, dôveruje len vede). Predstaviteľom takého človeka v tomto románe je mladý lekár Bazarov, ktorý dôveruje len vede, ale nenachádza cestu k novému a zomiera. Turgenev neverí, že takíto ľudia (bazarovského typu) dokážu zmeniť život v Rusku k lepšiemu. Vo svojich dielach sa zaoberá úlohou človeka v spoločnosti, láskou k vlasti a k materinskému jazyku.

Fiodor Michajlovič Dostojevskij (1821 – 1881)

Bol jedným zo zakladateľov psychologického románu. Vyštudoval na vojenskej škole, avšak nemal vzťah k armáde. Najvýznamnejšie diela: sociálno-psychologický román Biedni ľudia, napísaný vo forme listov. Rozhovor medzi dvoma opustenými, chudobnými ľuďmi – chudobným statkárom a sirotou. Obaja žijú v biede, pričom chudobná dievčina prijíma svojho bohatého zvodcu, statkára, hoci vie, že ju nečaká spokojný život. Poukazuje na sociálnu neprávosť v Rusku.
Pre svoje ideály bol odsúdený na smrť, avšak trest mu zmenili na nútené práce na Sibíri, čo ovplyvnilo jeho tvorbu. Svoje zážitky stvárnil v románe Zápisky z mŕtveho domu, napísaného formou denníka. Zobrazuje tu život ľudí, ktorí žijú vo vyhnanstve na Sibíri. Zobrazil konanie človeka v hraničných životných situáciách.

Napísal aj romány Ponížení a urazení a Zločin a trest. Zobrazuje v nich svoj súcit s trpiacim ľudom.

Zločin a trest –je to sociálno-psychologický román. Hlavnou postavou je študent Radion Raskoľnikov. Je zobrazený ako človek s rozpoltenou ľudskou dušou, ktorý rozdeľuje ľudí do dvoch kategórií, a to na neobyčajných, ktorých poslaním je vládnuť a na obyčajných , ktorí sa musia podriaďovať neobyčajným. Pod vplyvom svojej vízie zavraždí úžerníčku a jej sestru, pričom ani po vražde nie je presvedčený o svojej vine. Neskôr prežíva duševnú krízu. Uvedomí si svoj zločin, priznáva sa polícií a je odsúdený na nútené práce. Hrdina je vykreslený ako titan, tým sa podobá romantickému hrdinovi.

Napísal aj román Idiot. Hlavný hrdina chce prekonať zlo láskou, ale jeho snaha stroskotáva.

V románoch Diablom posadnutí a Bratia Karamazovci analyzoval mravné problémy človeka a zaoberal sa myšlienkou, čo je človeku dovolené v zložitom svete.

Lev Nikolajevič Tolstoj (1828 – 1910)

Predstaviteľ kritického realizmu. Väčšiu časť života prežil v rodnej dedinke Jasná Poľana. V posledných rokoch bol jeho osobným lekárom Slovák, doktor Dušan Makovický, ktorý po návrate domov vydal knihu Jasnopolianské zápisky. Sú kronikou Tolstého života aj opisom života ruskej spoločnosti a kultúry.

Už v mladosti mal na Tolstého veľký vplyv J. J. Rousseau a jeho pedagogické teórie chcel uplatniť pri výchove detí nevoľníkov v Jasnej Poľane. Výsledkom boli iba nedorozumenie a sklamania, preto dlhší čas strávil na Kaukaze. Tu sa začína aj jeho spisovateľská činnosť. Po kratších prácach (napr. Detsvto, Chlapčenstvo, Junošstvo a Sevastopoľské poviedky) napísal jedno z najväčších diel svetovej literatúry, románovú epopeju Vojna a mier. Zobrazil v nej život vyššej ruskej spoločnosti v prvej tretine 19. storočia. Okrem spoločenského a rodinného života šľachtických rodín veľkú časť románu venuje vojne s Napoleónom za hranicami Ruska (bitka pri Slavkove 1805), vpádu Francúzov do Ruska (obsadenie a požiar Moskvy, bitka pri Borodine 1812) a ich konečnej porážke. V románe vystupujú literárne aj historické postavy (Kutuzov, Napoleón, cár Alexander). Nahradil tradičnú monografickú kompozíciu „pásmovou“ kompozíciou. V románe sa striedajú pásma vojny a mieru aj pásma postáv. Na princípe konfrontácie je zobrazený osobný i spoločenský život, vidiek a mesto, príroda a história, ale aj románové postavy. Striedaním časovo-priestorovej roviny, autorskej reči a konania postáv prekonal Tolstoj uzatvorený typ románu a vytvoril „otvorený“ epický útvar (román-rieku).
Napísal román Anna Kareninová a Vzkriesenie.

Anna Kareninová – Anna opúšťa manžela i dieťa pre milovaného muža. Alexej Karenin sa staral iba o svoju kariéru. Nedotkla sa ho Annina nevera, bál sa spoločenského škandálu. Anna sa dostáva do konfliktu so spoločnosťou a končí život samovraždou (skočila pod vlak). Autor spája objektívny spôsob rozprávania so symbolickými motívmi, ktoré vyvolávajú nepokoj, strach i smrť. Román nie je len hľadaním zmyslu lásky a rodiny v ľudskom živote, psychologickou sondou do vnímavej ženskej duše, ale aj obrazom Ruska druhej polovice 19. storočia. Zachytáva napríklad i rozmach železničnej dopravy: železnica, vlak i stanica sa stávajú v románe kľúčovým motívom, osudovo sa premietajú do života hrdinov a menia sa na znamenie zhubnej mestskej kultúry.

Vzkriesenie – námetom je skutočný súdny prípad; porotca, šľachtic Nechľudov spozná v odsúdenej prostitútke dievčinu, ktorú kedysi zviedol a otrasený jej osudom sa rozhodne napraviť svoju vinu. Ponúka jej manželstvo, opúšťa svoj majetok a nasleduje ju na Sibír. Hrdinka odmieta jeho ponuku a rozhodne sa spojiť svoj život s politickým spoluväzňom. Na príbehu viny a jej vykúpenia autor zobrazil všetky vrstvy ľudskej spoločnosti (šľachty, úradníkov, revolucionárov, ľud). Odsudzuje morálku vyššej spoločnosti, byrokraciu na ruských súdoch a ťažké podmienky vo väzniciach.

Anton Pavlovič Čechov (1860 – 1904)

Pochádzal z kupeckej rodiny. Od detstva musel pracovať, aby mohol študovať. Ako poslucháč medicíny začal uverejňovať krátke prózy v humoristických časopisoch. Napísal poviedky: Chameleón – vysmieva sa chameleónstvu, Smrť úradníka – vysmieval sa smrteľnému strachu malých úradníkov pred nadriadenými. Prostredníctvom detailu (napr. voľbou mien) charakterizoval postavu.

Jeho ďalšie poviedky: Izba č. 6, Vaňka – v obidvoch prípadoch odhaľuje antihumánnosť spoločenských pomerov. Dáma so psíčkom – odsudzuje prejavy morálneho meštianstva. Lyrizmus a psychologizmus sa prejavil v próze (Step) a naplno ho rozvinul v dráme. Jeho hry vyžadujú sústredenú pozornosť diváka, pretože nemajú obsiahlu dejovú líniu, nemá ostré zápletky a tragické vyvrcholenia.
Jeho hry:
Čajka
Ujo Váňa
Tri sestry
Višňový sad

V nich venuje veľkú pozornosť vykresleniu psychiky jednotlivých postáv. Zobrazoval obyčajných ľudí a súčasne odhaľoval vážne spoločenské problémy Ruska. Dej prebieha tak, ako v reálnom živote. Významná úloha v nich pripadá psychológii a náladovému podfarbeniu scén = lyrizmus.
Čechov bol reformátorom modernej drámy, kritikom meštianstva a veľkým humanistom, ktorý veril v budúce šťastie ľudstva. Jeho tvorbou vrcholí éra ruského realizmu.