Zúčastňoval sa na organizácií kultúrneho a literárneho života na Slovensku. Do literatúry vstúpil básnickou tvorbou, pričom jeho prvou najvýznamnejšou básnickou zbierkou je Tatry a more. V danom období mala veľký úspech. Podnet na napísanie vychádza z jeho nedobrovoľného pobytu v Bosne a Hercegovine. Venoval ju českému básnikovi Adolfovi Hejdukovi, preto lebo sa zaujímal o slovenský národ vo svojej knihe Cimbal a husle.
Tatry a more – rozdelená na 7 častí:
- Zvuky
- Maják
- Sny
- Ratmír
- Herodes
- Dozvuky
V centre pozornosti je záujem básnika o národ a vzťah jednotlivca a národa a úsilie o národnú slobodu. Vytvoril nové podoby slovenskej poézie (kríženie žánrov).
Veršovaná poviedka Herodes zobrazuje osud dvoch sirôt, ktoré boli násilne odvlečené na Dolniaky, aby tam slúžili u gazdu a boli pomaďarčené. Obidve deti sa pokúsia utiecť, ale hynú pod kolesami vlaku. Symbolikou tejto poviedky je protest proti odnárodňovaniu slovenských detí. Vo svojom zmýšľaní bol zástancom rusofilstva.
Jeho ďalšia básnicka zbierka Spod parma. Patria tu básne Malý drotár, Pltník a Na roboty.
Poézia relatívne významnejšia ako próza. Do leteratúry (prózy) vstúpil krátkymi žánrami – besednice: Obrázky z ľudu. Opisuje tu život dedinského ľudu. Jeho najznámejšia črta: Na Bašnárovom kopci. Je oto o staršej žene, ktorý vyrozpráva príbeh o tom, ako ju jej ženatý syn, ktorému dala celý majetok, vyženie. Žena ho dá na súd, kde nepochodí.
Písal aj novely a romány – rozoberá v nich problematiku rozdelenia spoločnosti:
- Letiace tiene – novela
- Koreň a výhonky – román
- Suchá ratolesť – román
- Kotlín – román
Novela Letiace tiene – rozoberá tu úlohu zemianstva a jeho osud. Zobrazuje v nej úpadok zemianských rodín a prenikanie kapitalizmu. Zemianska rodina Imricha Jablonského z Jablonova sa spojí s nemcom Bauerom. Základ príbehu je založený na stavbe píly, ktorá sa rozhodli postaviť. Jablonský na to doplatí. Východisko nachádza v tom, že sa má rodina Jablonských spojiť s národnou inteligenciou (ich dcéra Eva si má zobrať za manžela učiteľovho syna Mirka Holanu).
Román Suchá ratolesť – hlavná postava Stano Ľudopoľský, ktorý sa vracia z ciest po Európe do Rudopolia, spoznáva sa so statkárom Janovským a učiteľom Tichým a Adelou Rybáričkou. Vajanský tu zobrazuje 70. roky 19. storočia. Poukazuje na národnostný útlak, pričom hľadá v národe jedinca, ktorý je schopný zveľadiť (zlepšir) slovenský spoločenský život. Podľa Vajanského tento jedinec nemusí pochádzať zo zemianských rodín, avšak sa opiera o to, že keby z nej pochádzal, bola by to pre národ výhoda.
Román Koreň a výhonky zobrazuje tu vzťahy medzi inteligenciou, meštianstvom a sedliactvom. Koreň reprezentuje stará sedliacka rodina Drevanskovcov a výhonky sú mladé generácie. Základnú myšlienku diela rozvádza na manželstve učiteľského syna Mirka Kladného so sedliackym dievčaťom Annou Drevanskou. Meštiacku vrstvu predstavuje skupina odrodilcov, z ktorej notár v závere romácu spácha samovraždu, čim autor poukazuje na to, ako končí skupina, ktorá je orientovaná protislovensky a protiľudovo.
Román Kotlín zobrazuje zemianstvo, avšak hlavná postava zeman Andrej Lupišič nesplýva so slovenským národom. Nevie si nájsť uplatnenie vo svojom živote, čím v tejto postave Vajanský vytvoril typ zbytočného človeka. Z hľadiska spracovania témy zemianstva v slovenskom národe sa tento román vymyká z Vajanského románov.
Písal aj novely a cestopisy.
Novely: Kandidáti, Ľalia – zobrazuje tu život slovenského ľudu, štúrovskú generáciu, zemanov a zemiansku problematiku. Najčastejšou postavou je mestský človek.
Cestopisy:
- Volosko – Venecia
- Sofia – Pleven
- Dubrovník – Celinje
Venoval sa aj literárnej vede a kritike.