Terézia Vansová (1857 – 1942)

Bola členkou spolku Živena a zakladateľkou prvého ženského časopisu Dennica. Literárnu tvorbu začala poéziou a to zbierkou veršov Moje piesne. Pod týmto názvom vydávala piesne aj v časopise Orol. Potom sa začala venovať próze, v ktorej využívala rozprávkové motívy, ako aj spoločenskú súčastnosť danej doby. Jej umelecká próza je viac sentimentálno-romantická ako realistická.

Najznámejšie prózy:

  • Sirota Podhradských
  • Kliatba

Sirota Podhradských – hlavná postava Viola Podhradská, mladé meštianske dievča, ktorú prenasleduje nepriaznivý osud. Matka jej zomrie a otec stratí celý svoj majetok. Obvinia ho z podpaľačstva a ubijú na smrť. Viola žije u svojho uja Vilinského, kde sa stretáva s neporozumením a útrapami. Nakoniec sa zaľúbi do najstaršieho syna svojho uja Imricha. Neočakávanou náhodou očistí otcovu pamiatku.

Kliatba – hlavná postava zvrhlý zeman Fekete, ktorý vyvražďuje ženské obete.

Okrem sentimentálnych románov písal aj dokumentárne prózy. Sú to prózy, ktoré sama zažila alebo počula z rozprávania o svojej alebo manželovej rodine. Takéto prózy:

  • Julinkin prvý bál
  • Ohlášky
  • Prsteň
  • Paľko Šuška

Spomienkové dielo na svojho manžela a jeho kamaráta Danko a Janko, dobrodružstvá mladých hrdinov.

Paľko Šuška – skutočný príbeh chlapca – siroty, ktorý žil na slatinskej fare a po skončení štúdia zomrel.

Danko a Janko… zachytáva motív z detstva svojho manžela Jány Vansy, ktorý bol učiteľským synom a jeho kamaráta Daniela Laučeka.. Zobrazuje tu chlapčenské príhody a nehody, výmysly a dobrodružstvá.

Svet dediny zobrazila v 18 prózach pod názvom Z našej dediny, ktoré vychádzali v Slovenských pohľadoch. Vansová sa zaoberala aj ochotníckym divadlom. Jej najznámejšia divadelná hra Svedomie.