Anglická realistická literatúra
Anglicko v 19. storočí – svetová mocnosť – najvýznamnejšia a najvyvinutejšia priemyselná krajina a najväčšia koloniálna mocnosť
prechod od romantizmu k realizmu predstavuje tvorba sestier Brőnteových:
Charlotte Brőnteová (1816 – 1855) – román Jana Eyrová
Emily Bronteová (1818 – 1848) – román Búrlivé výšiny
Charles Dickens
– predstaviteľ realizmu
(1812 – 1870)
Pochádza z chudobnej rodiny. Ako 10-ročný začal pracovať v továrni. Bol samoukom. Neskôr sa stal zapisovateľom na súde a reportérom.
Jeho romány:
Pamäti Klubu Pickwickovcov – je tu zobrazené Anglicko v 19. storočí. Vo voľne pospájaných príbehoch zobrazuje putovanie pána Pickwicka a jeho troch priateľov po anglickom vidieku. Pickwick – typ dobráka, čudáka, ktorý chce naprávať krivdy, ale aj nepraktický rojko; často sa dostáva do komických situácií. Pod vplyvom sluhu Sama Wellera sa mení na charkterovú postavu, ktorú vydiera advokátska firma. Radšej sa dá zatvoriť do väzenia, než by mal platiť vydieračom. Na tomto základe autor kritizuje anglické zákonodárstvo a sociálnu nespravodlivosť.
Oliver Twist
David Copperfield – autobiografické prvky
Malá Doritka – zachytáva spoločenské a triedne protiklady
Jeho rozprávky:
Vianočné knihy – rozprávky verejne prednášal. Ich základdom bola láska k blížnym a zdôrazňovanie pozitívnych ľudských vlastností.
Oliver Twist – príbeh osirelého chlapca. Je to obžaloba anglickej zaostalosti v sociálnych otázkach. Zobrazuje najbiednejšie londýnske vrstvy.
Francúzska realistická literatúra
Stendhal (Henri Beyle)
Predstaviteľ francúzskej literatúry. Nepriateľ aristokracie. Bojoval v napoleónskej armáde. Napísal Napoleónov životopis. Jeho tvorba je poznačená jeho rušným životom. Zobrazuje pomery vo Francúzsku v 1. polovici 19. storočia, pričom základná téma jeho diel je ctižiadostivosť mladého muža a jeho túžba pomocou lásky dostať sa do vyšších spoločenských vrstiev.
Jeho najvýznamnejšie romány:
Červený a čierny – zobrazuje pomery vo Francúzsku v 1. polovici 19. storočia. Julien Sorel, ctižiadostivý mladý muž, sa rozhodne skoncovať s chudobou a zvolí si kariéru dôstojníka. Po Napoleónovej porážke sa dáva na kňazskú dráhu, stáva sa vychovávateľom, pomocou šarmu si získava ženy a postupuje po spoločenskom rebríčku. Keď postrelí svoju prvú milenku, dostáva sa pred súd, odmieta milosť a obviňuje spoločnosť. Odsúdia ho na trest smrti a popravia. V konflikte, v ktorom proti sebe symbolicky stojí čierna farba spoločnosti a červená farba ľudskej túžby po plnom a vášnivom živote, Julien dobrovoľne prehráva.
Kartúza parmská – hrdinovia – vášniví nepoddajní ľudia v ustavičnom konflikte s úzkoprsou, pokryteckou spoločnosťou, v ktorej nemôžu uskutočniť svoje sny. Využil námet z idealizovanej talianskej renesancie prenesený do 20. rokoch 19. storočia. Mladý šľachtic plný ideálov utečie z despotického domova a pridá sa k Napoleónovi. Je však svedkom jeho porážky pri Waterloo. Sklamaný sa vracia do Talianska, kde sa pripravuje v seminári na kňažské povolanie. Po štúdiách sa dostáva do najvyššej spoločnosti. Vášnivá povaha a milostné dobrodružstvá sa stanú príčinou jeho pádu. Svoj dobrodružný život končí v kláštore.
Honoré de Balzac (1799 – 1850)
Zakladateľ kriticko-realistického románu. Pochádzal z vidieckej rodiny a túžil preniknúť do aristokratickej vrstvy, čo sa prejavilo v jeho tvorbe. Vyštudoval právo, avšak mal veľa dlžôb, čo mu zničilo zdravie. Počas svojho života vytvoril veľké literárne dielo. Je rozdelené na tri časti a sú v ňom uverejnené všetky diela. Je to cyklus pod názvom Ľudská komédia:
- časť- štúdie mravov (román Gobseck a Otec Goriot)
- časť- filozofické štúdie (román Šagrenova koža)
- časť- anylytické štúdie (Filozófia manželstva)
Cyklus obsahuje 90 románov a poviedok, ktoré zobrazujú francúzsku spoločnosť 19. storočia. Vystupuje tu viac než 2,5-tisíc postáv. Mnohé z nich vystupujú vo viacerých románoch, čo vytvára jednotu celého diela.
Otec Goriot – príbeh o ľudskej bezcitnosti. Bohatý obchodník žije len pre svoje dcéry. Dá im majetok, aby sa dobre vydali a sám sa presťahuje do penziónu. Platí za nich dlhy a chudobneje. Okolie ním opovrhuje. Súcití s ním študent Rastignac. Goriot zomiera chudobný a opustený. Študent Rastignac sa usiluje preniknúť do vyššej spoločnosti, čo zatieni jeho dobré predsavzatia. Využíva mladosť a šarm na úspech u žien.
Gobseck – vykresľuje tu úžerníka, ktorý sa drží svojich zásad.
Šagrenova koža – námet čerpá z orientálnej rozprávky o tajomnom kúsku kože. Mladý šľachtic chce skoncovať so životom, pretože nemá dosť síl napísať dielo Teória vôle. Starý mág mu daruje osliu kožu, ktorá plní želania a s jej pomocou sa stáva bohatý a získava si lásku žien. Koža sa zmenšuje a tým sa skracuje aj jeho život.
Balzac vo svojich dielach vychádza z presvedčenia, že človek nie je ani dobrý, ani zlý, ale že podlieha svojmu spoločenskému prostrediu, ale celková spoločnosť ho nekazí.
Gustave Flaubert (1821 – 1880)
Vo svojich dielach zobrazoval psychickú krízu človeka vtedajšej spoločnosti.
Medzi jeho najvýznamnejšie romány patrí:
Pani Bovaryová – hlavnou hrdinkou je žena vidieckého lekára, ktorá túži po veľkej romantickej láske. Má veľa milencov, ktorí ju využívajú a opúšťajú, keď nemá peniaze. Keďže sa nechce stať milenkou úžerníka, spácha samovraždu. Jej manžel neveru zistí až po jej smrti. Začne sa opúšťať a zomiera.
Citová výchova – témou je nenaplnená láska študenta k vydatej žene. Využíva tu filmovú techniku (strieda obrazy z minulosti a prítomnosti).
Guy de Maupassant (1850 – 1893)
Pochádzal zo šľachtickej rodiny. Bojoval v prusko-francúzskej vojne. Vo svojej tvorbe zobrazil jednoduchých ľudí a ostro vykresľuje ľudské charaktery.
Najznámejšie romány:
Miláčik – zobrazuje mladého kariéristu, ktorému ženy pomôžu dostať sa z biednej spoločnosti do vládnucich kruhov.
Mont – Oriol – realisticko-satirický román, kde zobrazuje život vyššej spoločnosti. Zosmiešňuje tu honbu za majetkom a zobrazuje tu rôznorodé postavy (sedliaci, lekári, podnikatelia, aristokrati).
Guľôčka
Emile Zola (1840 – 1902)
Predstaviteľ francúzskej literatúry, ktorý tu vniesol nový literárny smer, a to naturalizmus. Cieľom naturalizmu je vystihnúť tzv. životnú pravdu, ktorá je ovplyvnená pozitivizmom. Človeka zobrazoval ako súčasť prírody, ktorý sa vyvíja vplyvom dedičnosti a prostredia, ktoré ho determinujú.
Najznámejšie romány:
Brucho Paríža
Zabijak
Germinal
Zobrazil v nich ťažké životné osudy a pracovné podmienky robotníkov. Dopodrobna vykreslil ľudské charaktery. Do popredia sa dostáva sociálny a humánny vplyv na osobnosť.
Nana – ostro naturalisticky zobrazený život prostitútky v 19. storočí.