(80 roky 19. storočia – 20 roky 20. storočia)
Termínom moderna označujeme umelecké smery z konca 19. storočia, ako sú symbolizmus, dekadencia, Impresionizmus. Do popredia sa v literárnej moderne dostáva zdôrazňovanie jedinečnosti autorského subjektu, čiže autor pôsobí ako osobnosť, ktorá až precitlivelo reaguje a vníma dramatickú prítomno(80 roky 19. storočia – 20 roky 20. storočia)
Termínom moderna označujeme umelecké smery z konca 19. storočia, ako sú symbolizmus, dekadencia, Impresionizmus. Do popredia sa v literárnej moderne dostáva zdôrazňovanie jedinečnosti autorského subjektu, čiže autor pôsobí ako osobnosť, ktorá až precitlivelo reaguje a vníma dramatickú prítomnosť, lebo sa dostala do neriešiteľného vnútorného sporu s nehumánnou spoločnosťou. Do popredia sa dostáva človek – samotár.
Východiská literárnej moderny:
rozklad spoločenskej atmosféry, rozpad feudalizmu, nástup kapitalizmu
rozpad etiky a F, strata ideálov, strata spoločenskej perspektívy a blížiaci sa vojnový konflikt
kapitalistická spoločnosť si prestáva všímať a podporovať umenie, spolieha sa hlavne na veda, ktorá je základom politického a ekonomického bohatstva.
Dekadencia:
Vzniká v 80 rokoch 19. storočia. Objavuje sa hlavne v poézií a znamená opustenie tradícií. Predstaviteľ Charles Baudelaire. Začiatkom 20. storočia dekadencia znamená presadzovanie myšlienky, tzv. čistého umenia (nie je nikdy ničím ovplyvnené).
Naturalizmus:
Je to variant realizmu. Prejavuje sa hlavne v románoch. Vychádza z vedecko-technickej a spoločenskej situácie. Presadzuje racionálny prístup ku všetkým spoločenským problémom.
Parnasizmus:
Literárny smer, ktorý vzniká vo francúzskej poézii. Základy vyšli v 3 zborníkoch pod názvom Súčasný Parnas. Odmieta spätosť umenia so spoločenskou realitou a tvrdí, že zmyslom umenia je dokonalá krása a umenie sa má stať samo sebe cieľom. Parnasisti hľadali inšpirácie v minulosti a hlavne v antike. Kládli dôraz na zachovanie formy básne.
Symbolizmus:
Vznikol v 80 rokoch 19. storočia vo Francúzsku ako reakcia na parnasizmus a naturalizmus. Usiloval sa preniknúť do podstaty skutočnosti cez sústredené vnímanie a estetický zážitok tvorcu, ktorý naplno využíva prelínanie zmyslových vnemov. Základom je symbol → slúži na vyjadrenie abstraktívnych pojmov (láska-srdce, žltá ruža-žiarlivosť). Základy vytvoril Paul Vaéry. Neopiera sa o dejiny a minulosť. Do popredia sa dostáva rola nepochopenia a osamotenosť. Cez poéziu hľadali nové priestory neskutočne v sne. Svoje námety čerpali z mystiky a náboženstiev. Veľkú úlohu zohráva sugescia a evokácia (vyvolávanie). V básniach často využívali zvukové efekty (hudobné). Využívali rytmus, združovanie predstáv a voľný verš.
Roku 1884 vznikol termín prekliati básnici. Pod tento termín sa združovali predstavitelia symbolizmu. Tento termín vytvoril Paul Verlaine → napísal knihu Prekliati básnici – vytvor eseistických portrétov.
K týmto predstaviteľom patrí:
- Tristan Corbiel
- Jean Atthur Rimbaud
- Charles Baudeleire
- Edgard Allan Poe – Američan, ktorý písal v období romantizmu, ale jeho poézia má znaky symbolizmu
Charles Baudelaire
Narodil sa a zomrel v Paríži. Prežil zložité detstvo. Bol týraný z pozície otca. Odmietol dráhu diplomata a rozhodol sa venovať umeniu. V jeho tvorbe ho značne ovplyvnil Edgard Allan Poe. Vo svojich básňach využíval hlavne motívy nepochopenia. V básni Albatros opisuje túžbu umelca po slobode. Nemožno z básnika vyjadrovať svoje myšlienky. V rámci spoločnosti vyjadruje cez posádku na lodi a chytí albatrosa v rámci svojej zábavy.
Dalšia báseň Mrcina – spoločnosť prirovnáva k mrcine (zdochline). Ostro kritizuje spoločenskú morálku, neschopnosť prijať kritiku a poukazuje na úpadok spoločnosti, keď nenastane zmena. Tieto básne aj iné vyšli v básnickej zbierke Kvety zla – keďže veľmi pobúrila verejnosť, prinieslo mu to zákaz tvorenia do dokonca súd. Je to reakcia na parnasizmus (bojoval pre statickosť a opisnosť) – negoval ho.
Jean Arthur Rimbaud
Bol nepokojnej povahy. Jeho básnický svet sa pohybuje od realistických motívov po symbolistické verše. To začiatku ho ovplyvnil romantizmus (hlavne Hugo), neskôr Baudelairova tvorba. Základ jeho tvorby tvoril senzualizmus (zdroj poznávania – zmysle a pocity, základ poznávania skutočnosti – city, pocity, zmyslové vnímanie). Poézia bola plná vzdoru proti útlaku, klamstvu a pretvárke. Vyskytujú sa tu aj sociálne motívy, opisy prírody. Zbierky: Pobyt v pekle, Básne, Iluminácie.
Paul Verlaine
Patrí medzi zakladateľov symbolizmu knihou Priekliati básnici. Básnická zbierka Saturumské básne – tu využíva poetické princípy parnasizmu a značný vplyv Baudelairovej tvory.
Jeho básne vyvolávajú silné citové zážitky a zmyslové vnímanie, ktoré vyplávajú z poznávania krajiny a jeho obdivu k nej. Využíva motívy lásky, smútku a túžby.
Zbierka Múdrosť.