Česká romantická literatúra

Do popredia sa dostáva úloha zjednotiť a rozšíriť české národné hnutie. Namiesto tradičnej slovanskej orientácie sa objavujú požiadavky slobody národa. Na mladšiu generáciu pôsobili revolučné udalosti v Európe. Revolučne naladená mládež si uvedomovala, že sa treba spoliehať len na vlastné sily.

Josef Kajetán Tyl (1808 – 1853)

Patril k najaktívnejším spisovateľom. Svoju tvorbu orientoval na problémy súčastnosti. Písal poviedky a divadelné hry pre široké vrstvy českého národa. Populárnym sa stal divadelnou hrou Fidlovačka, v ktorej prvýkrát zaznela pieseň Kde domov můj, ktorá sa neskôr stala národnou hymnou. Na rozprávkom základe je položená hra Strakonický dudák, v ktorej odsudzuje obdiv k cudzine a vyzdvihuje vernosť domovu a kladné ľudské hodnoty.

Karel Hynek Mácha (1810 – 1836)

Patril k najaktívnejším spisovateľom. Bol básnikom, ktorý si uvedomil, že literatúra nevystačí s napodobňovaním folklórnych vzorov. Hoci zomrel mladý, svojim dielom výrazne ovplyvnil vývin českej literatúry. Jeho prvé básne sú preniknuté preromantickou citlivosťou. Písal lyrické i lyricko-epické básne, prózu i drámu. Pocity osamelosti a zbytočnosti vkladal do postáv svojej historickej (Křivoklad) i autobiografickej (Marinka) prózy.
Osudy vydedencov spoločnosti vykreslil v románe Cikáni. V ňom sa prvýkrát objavuje motív vraždy otca – zrodcu.

Hlavné črty Máchovho štýlu: záľuba vo výnimočných postavách vylúčených zo spoločnosti a túžiacich po šťastí, záľuba v hudobnom riešení kompozície, ostré vnímanie reality a bohatstvo obrazov.

Umeleckým vrcholom Máchovho diela je lyricko-epická skladba Máj. Kompozične je rozdelená do štyroch spevov a dvoch intermezz. Epickú osnovu tvoria osudy troch ľudí. Vilém, ktorého otec v mladosti vyhnal z domu, stáva sa vodcom zbojníkov. Zavraždí zvodcu svojej milej, nevediac o tom, že je to jeho otec. Keď sa o tom dozvedá jeho milá Jarmila, postihnutá hanbou i žiaľom nad osudom Viléma, skončí svoj život v jazere. Viléma uväznia a popravia. Dominantou skladby sú reflexie a obrazy prírody, takže do popredia vystupuje lyrický charakter básne. Skladba je založená na kontraste krásy prírody a lásky a neúprosnej smrti. Vilém predstavuje typického romantického hrdinu. Je to výnimočný jednotlivec, silná osobnosť, vydedenec spoločnosti. Búri sa proti nej, ale pretože je osamelý, hynie.
Kritizovali ho ako obdivovateľa západného romantizmu, lebo nestaval na národnom programe. Vysokého uznania sa mu dostalo od slovenských kritikov (Štúrovci). Bol romantikom revolty.

Karel Jaromír Erben (1811 – 1870)

Bol romantikom zmierenia. Vo svojej básnickej zbierke (jedinej) Kytice vychádza z dávnych predstáv o svete a z morálnych zásad spoločnosti. Tragika balád je vždy dôsledkom narušenia odvekého prirodzeného poriadku. V baladách, napr. Polednice, Svatební košile, Vodník, zobrazuje zložitosti života, ľudskej duše, ľudského osudu. Balady vynikajú dramatickosťou, hudobnosťou verša a krásnym jazykom. Kytice predstavujú spor s iluzornosľou predstáv a absolútnej slobody človeka.

Božena Němcová (1820 – 1862)

Usilovala sa o zobrazenie národného života v próze. V čase, keď jej manžel pracoval v Balážskych Ďastomách, spoznala Slovensko. Zbierala tu ľudové rozprávky (Slovenské pohádky a pověsti) a stretávala so Štúrovcami.

Ťažiskom Němcovej diela je v próze, kde osobitné miesto zaberá Babička s podtitulom Obrazy venkovského života. Dielo sa rozsahom blíži k románu, ale niet v ňom konfliktu a deja. Osudy ľudí, príbehy a udalosti, sú voľne spojené s postavou babičky, ktorá stelesňuje životodárnu silu ľudu, harmonickú osobnosť, verný ideál ľudstva.

Vo všetkých jej dielach vidieť blízky vzťah k ľudu a súcit s jeho utrpením. Súčasne vyjadrujú optimistickú vieru v človeka a jeho budúcnosť.

Bolo za okrajom

 
Útlak, nesloboda a nespokojnosť vyvolali v Nemecku hnutie nazvané Sturm und Drang (Búrka a vzdor). Príslušníci hnutia sa búrili proti vtedajšej spoločnosti. Ich revolta však bola živelná. Postavili sa proti nadvláde rozumu a žiadali uplatnenie všetkého, čo je v človeku prirodzené (cit, vášeň, láska, sloboda).

Victor Hugo – Ruy Blas – je to dráma o láske kráľovnej a sluhu. Don Salud márne dvorí španielskej kráľovne Márii. Z pomsty jej za milenca podstrčí svojho sluhu. Ruy Blas pod menom Don Cézar sa stane obľúbeným ministrom a svojou múdrosťou si získa srdce kráľovnej. Keď ho chce Dom Salud pred kráľovnou ponížiť, zabije ho a sám sa otrávi. Umiera šťastný, lebo ho kráľovná pred smrťou prvý raz nazvala pravým menom.

Victor Hugo – Bedári – majstrovsky v ňom vykreslil francúzsku spoločnosť v čase obnovy cisárstva. Do tohto prostredia zasadil príbehy Johana Valieana, nespravodlivo odsúdeného na galeje. Keď sa mu po dvadsiatich rokoch podarí utiecť, ukradne biskupovi dva svietniky. Chytia ho, alr biskup vyhlási, že mu ich daroval. Táto láskavosť dojala trestanca natoľko, že začal nový život. Chcel naprávať krivdy a pomáhať biednym. Jeho život bol plný napätia a dobrodružstiev. Do tejto postavy vložil autor svoju predstavu o spravodlivosti.

Friedrich Schiller – Wiliam Tell – zobrazuje tu boj švajčiarskeho ľudu proti Habsburgovcom v 14. storočí. Ľud vedie do boja legendárny Wiliam Tell. Pretože Tell nevzdal úctu vystavenému klobúku symbolizujúcemu nadvládu Nemcov, miestodržiteľ Gesster ho prinútil zostreliť jablko z hlavy vlastného syna. Príkaz splnil, syna pri tom nezranil, ale namiesto slobody ho uvrhli do väzenia. Tell z neho ušiel, zabil tyrana Gesstera a jeho výstrel sa stal výzvou na národné povstanie. Ľud vyhnal tyranov a vydobil si slobodu.

Adam Mickiewicz – Pán Tadeáš – Do popredia sa dostáva spor dvoch šľachtických rodín o starý zámok. Tento spor ukončí láska mladých, Tadeáša a Zošky, a spojenie sa proti spoločnému nepriateľovi (cárske vojsko). Dielo sa končí optimisticky, a to príchodom poľských légií na územie Poľska. Epos je obrazom poľského života, zvykov a mravov poľskej šľachty.