1922 v Prahe vzniklo Voľné združenie študentov socialistov zo Slovenska, ktoré deklarovalo ľavicovo orientovanú politiku. Zakladateľom boli študenti:
próza:
- Ján Poničan
- Vladimír Clementis
- Daniel Okali
filozofia:
- Andrej Sivacký
- Edo Urx
- Jozef Tomášik – Dumín
základnou činnosťou bolo činnosť literárno – umelecká a svoje diela uverejňovali v mesačníku Mladé Slovensko, novinách Pravda chudoby, kde v roku 1924 získali samostatnú rubriku Proletárska nedeľa
v roku 1924 v Bratislave vyšlo 1. číslo revue DAV = davisti
v BA sa k nim pripojili: Peter Jilemnický, Laco Novomestský, Jarko Elen, Jozef Zindr
Program davistov
priklonili sa k politickému programu a cieľom komunistickej strany, ktorá zanikla v r. 1921 odštiepením sa od sociálno-demokratickej strany a stala sa členkou tzv. III. Komunistickej internacionály
spoločné vyznávanie komunistickej ideológie neznamenalo, že všetci písali podľa vopred nalinajkovaného programu.
„Program je život. Čo nám život dá, to sformujeme a povieme!“
L. Novemestský
v roku 1937 prestal vychádza časopis DAV
skupina DAV nebol spolok spisovateľov, ale akési voľné združenie autorských individualít
počas 2. svetovej vojny odsudzovali fašizmus a inscenované súdne procesy a popravy v Sovietskom zväze (Stalin)
po vojne sa DAV ako skupina neobnovil
po tzv. víťaznom februári 1948 boli davisti prenasledovaní – dostali sa do súdnych sporov, ktoré vychádzali z politických procesov v Sovietskom zväze → v r. 1942 bol popravený Edo Urx
v r. 1952 bo popravený Vlad.Clementis
väznení boli a v 60-tych rokoch oslobodení Daniel Okáli a Laco Novomeský
Peter Jilemnický zomrel v roku 1949.
Davistická poézia sa delí na 2 okruhy:
- sociálno-akčná (proletárska) básnicka tvorba. Patrí tu:
- Ján Poničan
- Jozef Tomášik – Dumín
- Daniel Okáli
- Fraňo Kráľ
- poézia moderného lyrizmu. Patrí tu: Laco Novomestský
Ladislav Novomeský
Motívy:
detstvo, domov
osobné motívy – láska, úzkosť, otázky
diaľky a ich vábenia – dialekticky prístup (protirečivý) – túžba odísť, nemožnosť návratu
vojna, smrť
sociálne motívy
Vplyv na tvorbu:
symbolizmus (Krasko, Smrek)
nadrealizmus
Thákur (bang. Filozof – spolupráca medzi kultúrou východu a západu
Charakteristika tvorby:
Originalita, hovorí o „veciach a vecičkách“ (osobné, ľudské, spoločenské), tvorí bez „hurhaja“ (nehovorí o revolúcia, ale hovorí revolučne).
Debut Nedeľa – poézia = nedeľný sviatok; sociálna spoločenská aj intímna lyrika; detský údiv nad svetom, miluje ho; pozerá krásu, cit, šťastie, ale sú tam aj silní aj slabí (triedne rozpory); baladické básne so sociálnym podtónom. Rovnomenná báseň Nedeľa (↓ Apollinairovo pásmo) – zdanlivo nesúvisiace motívy rámcované prechádzkou po pobreží Dunaja.
Zbierka Romboid – venovaná pamiatke J. Kráľa
Zbierka Otvorené okná
do diaľok, domova, prírody, človeka
aj avantgardná aj sociálna línia
cyklická báseň Stretnutia – hroby slov. vysťahovalcov roztrúsené po celom svete.
Zbierka Svätý za dedinou – fašizmus (↓ obč. vojna v Španielsku)
vojna = „čas pušiek, dýk a náreku
obavy o ľudstvo, umenie, humanitu
– viera vo víťazstvo rozumu
Zb. Nohami hore
Zb. Pašovanou ceruzkou – kolobeh ľudského života, obdobie fašizmu, stretnutie so smrťou (väznica)
básnicka skratka, symboly
Poémy: Vila Tereza – lyricko-epická skladba o VOSR
Do mesta 30 minút – venované pamiatke V. Clementisa a mladosti
Zbierka Stamodtiaľ a iné – nová skúsenosť (väzenie), osobné tragické motívy
-bolesťou skúšaný, ale stále „celý“
Valentín Beniak
Zbierka Tiahnime ďalej oblaky – Lukáč, Smrek, Novomeský
vzťah k domovu – tvrdosť života
motív reťaze – symbol následnosti (dní), plynutie času
aj sociálne témy, motívy – tragika
Zbierka Ozveny krokov – metodika ľudovej poézie, zmysel pre konkrétne pomenovanie alebo rozvíjanie snových motívov
→ ↓ poetizmy:
- Kráľovská reťaz – exotické motívy, farby, chute, vône, bohémske (krčma,lunapark)
- Lunapark – Paríž
- Poštový holub – spoloč. udalosti (vojna) – drsnejší slovník lufonický verš
Zbierka Bukvica – národné motívy
Zbierka Vigília a Druhá Vigília poplatné režimu
– triptych Žofia dobrá a zlá, hľadanie vlastného miesta v spoloč., spoloč. reflexie
Popolec
Igric poézie a doby, post. básnika v nej
Žofia – konkrétna aj abstraktná bytosť, symbol múdrosti, skúsenosti svedomia, úsilia po pokoji, mieri, láske uprostred vojny
zvláštna poetika
dlhé básne bez pevnej kompozície – pásma (vplyv Apolineirového pásma).
Spontánne preciťovanie skutočnosti . Využíva rytmicko-syntaktický paralerizmus (1 verš = 1 veta), klasickú formu (napr. sonet). Prekladal Goetheho, Shakespeara, Wilda.
Maša Haľamová
Jej prvotina Dar – ústredný motív je láska a ľúbostný zážitok. Využíva baladické ladenie (najmä v básňach Balada o veľkom žiali, Balada o hre slnka, Balada o klamných ružiach).
Zbierka Červený mak – ubudlo v nej melanchólie a trpkosti zo sklamaní, viac pozornosti venuje okolitému svetu a objektívnym životným hodnotám. Zbierka odráža aj istú mieru naplnenosti prirodzenej ľúbostnej túžby. Po smrti manžela vydala zbierku Smrť tvoju žijem – básne plné silných spomienok na šťastné obdobie s milovaným životným druhom, verše plné otázok nad tajomstvami plynutia času a života.
Pre deti napísala:
- Petrišorka
- Hodinky
- O sýkorke z kokosového domčeka
Andrej Žarnov (František Šubík)
Nebol členom nijakej básnickej skupiny či školy. Jeho debut Stráž pri Morave sprevádzala značná politická nepriazeň oficiálnych vládnych kruhov. Je to reakcia na životnú realitu. Táto zbierka poukazuje na nedostatky, chyby, vyzýva k všeobecnej náprave, k dodržaniu ideí humanizmu a spravodlivosti.
Zbierka Brázda cez úhory – ovplyvnil ju pobyt autora medzi Slovákmi v USA
Zbierka Hlas krvi – predstavuje sa tu ako básnik spätý s „rodnou hrudou“ s tradičnými sociálnymi témami , v ktorých súcit a porozumenie prevláda nad útočnosťou.
Zbierky Štít a Mŕtvy – umelecky najpozoruhodnejšie.
V emigrácii vydal zbierku Presievač piesku – sústredil tu tvorbu z dlhšieho časového obdobia. V 1. časti sa zamýšľa nad tragickým osudom slov. emigrácie (Slovenský žiaľ), ako aj osudom svojej vlasti, reaguje aj na august 1968 (Kvapka krvi). V 2. časti prevládajú básne všeobecnejšieho ladenia, dáva priestor lyricko – reflexívnym náladám, spomienkám na záhorskú prírodu, reaguje na hudobné podnety, porovnáva premenu prírody počas 4 ročných období s ľudskými náladami, snami i túžbami.