Vo svojej tvorbe využíva kriticko-realistickú metódu, čo znamená, že kriticky poukazuje na nedostatky v národe, z čoho si vyslúžil prirovnanie „tupiteľ národa“. Zobrazuje portréty prostých chudobných ľudí, ktorí živoria, žijú z ruky do úst, no predsa sú naplnení bohatstvom ľudského citu, ľudského charakteru, ktorý je ukrytý v biede a v ich utrpení. Tam, kde nešťastie je dôsledok ich vlastnej viny, je Tajovský neúprosným kritikom. Nič nezakrýva a neodpúšťa. Kritizuje slovenskú pasivitu, odnárodňovanie, neochotu prijať kultúru a vzdelane. V mnohom zobrazuje vlastnú skúsenosť. Venoval sa krátkym prózam a divadelným hrám.
Krátka próza:
debut – poviedka Na mylných cestách
zbierky Omrvinky, Z dediny – zobrazuje realitu dediny, pričom sa zameriava na najchudobnejšie vrstvy (sociálne podmienky). Podobný námet je aj v poviedke Maco Mlieč, Apoliena – život slúžky, ktorá stratila sluch od bitky, ktorá denne dostávala od vlastného otca. Odhaľuje tu následky alkoholizmu. Rozprávač je autor, pričom mu napomáha jeden z učňov remeselník, u ktorého Apoliena slúžila. Tento učeň mení svoj postoj k slúžke od výsmechu k pochopeniu.
Maco Mlieč – jedna z najkrajších postáv slovenského realizmu. Je tu kontrast medzi svetom sluhov a pánov. Maco svojej slúžke u richtára prispôsobí aj zmýšľanie. Pred smrťou má výčitky voči gazdovi a ďakuje. Kontrast je aj medzi vonkajším vzhľadom postáv, gazda je bohaty – má tučný bachor, pričom Maco má ohorenú kožu, čaptavé nohy, polámané nechty. Rozprávač nezasahuje do deja, ale vyjadruje svoj postoj: Maco sám môže za svoj osud.
Krátke poviedky, v ktorých zobrazuje sociálne podmienky v období 1. svetovej vojny, pričom jeho rozprávanie je subjektívnejšie a osobnejšie. Sú to tzv. „chlebové“ poviedky. Horký chlieb, Na chlieb, išo, Mamka Pôstková. Snaží sa v nich dodržiavať mravné princípy a naprávať krivdy páchané na chudobných ľuďoch.
Mamka Pôstková – je to obraz ľudskej biedy a statočnosti. Mamka Pôstková je na mizine, aby uživila svoje deti, začne pracovať. Bohatý gazda ju však okradne. Mamka si zoberie pôžičku z banky. Pomáha neveste, aby prežili jej deti. Dokonca predáva aj poslednú perinu, ktorú má, len aby splatila dlžobu. Zomrie až po splatení poslednej dlžoby.
Výber z próz: Rozprávky z Ruska
Dramatická tvorba: Dramatické diela očistil od folkloristiky, dekoratívnosti a od povinnosti dodržiavať morálne a všeľudské pravdy. Vo svojej tvorbe využíva komiku, pričom sa zameriava na rozpracovanie charakterov postáv. Najznámejšie hry: Ženský zákon, Nový život, Statky-zmätky,
jednoaktovky: Matka, Tma, Hriech, V službe
drámy z minulosti: Smrť Ďurka Langsfekla, Blúznivci , Hrdina
Charakteristika Tajovského poviedok:
Zobrazuje sociálne problémy slovenskej dediny. Bol ovplyvnený ruskými realistami, najmä Tolstojom a Čechovom. Zobrazuje biednych a utláčaných. Využíva kriticko-realistickú metódu, čo znamená, že nič nezakrýva . Zobrazuje aj maďarizáciu, vysťahovalectvo, postavenie inteligencie a vojnu. Vytváral monografické portréty prostých chudobných ľudí plných citu napriek biede a utrpeniu. Bieda a utrpenie je však často dôsledkom vlastnej viny, neochoty prijať vzdelanie. Do literatúry vnáša filozofiu kresťanského humanizmu. Využíva ľudový hovorový jazyk.