V literatúre a umení sa začalo rozvíjať 18. storočí najmä vo Francúzsku a Anglicku. Toto hnutie sa zakladalo na dôvere v rozum a na pravde, ktorá sa dá poznávať buď rozumom, alebo skúsenosťou (empíriou). Osvietenstvo bolo protikladom proti feudálnemu vládnemu poriadku a cirkvi. Postavilo sa proti predsudkom a poverám, presadzovalo slobodu myslenia a presvedčenia. Zdôrazňovalo, že ľudia sú si od prírody rovní. Tieto myšlienky presadzovala meštianska šľachta ako aj časť aristokracie a niektorí panovníci, ktorí osvietenstvo využívali na modernizáciu štátu a hospodárstva. Základným znakom osvietenstva bola vzájomná súhra (zhoda) medzi rozumom a citom. V osvietenstve sa rozvinuli dve estetické koncepcie:
- staršia koncepcia, do ktorej prenikali prvky klasicizmu (zdôrazňovala racionálny prvok, čiže rozum a rozvahu)
- novšia koncepcia, s prvkami preromantizmu (vyzdvihovala individuálnosť, ľudský cit a inštinkt)
Najvýznamnejší predstavitelia: Charles – Louis de Montesquien, Jean – Jacques Rouseau, Denis Diderot a skupina encyklopedistov.
Táto skupina encyklopedistov na podnet Denisa Diderota vydala Encyklopédia. Väčšinu vytvoril sám Diderot, uplatnil tu poznatky z rôznych vedných odborov, filozofie a remesiel. Kvôli nej bol prenasledovaný. Mala 35 zväzkov a vychádzala 14 rokov.