Bol to romantický básnik, ktorý vychádzal z ľudových foriem (ľudovej slovesnosti) a pomocou nich vyjadroval svoju nespokojnosť s dobou. Narodil sa v roľníckej rodine. Študoval na lýceu v Levoči, kde sa stretol so štúrovcami, ktorí tam prišli z Bratislavy. Pracovnal v Jednote mládeže slovenskej. Tento spolok viedol Janko Francisci.
Venoval sa zbieraniu povestí, piesní a hrával divadlo. Na začiatku svojej tvorby písal básne, v ktorých zobrazoval Slovensko ako zakliatu krajinu. Sú to básne:
Orol – v tejto básni slovenský ľud čaká na smelého junáka a verí v oslobodenie.
K mladosti v tejto básni odsudzuje pasivitu mládeže a burcuje ju k činnosti. Je to revolučná báseň.
Báj na Dunaji – v tejto básni predstavuje Slovensko ako zakliatu krajinu, ktorá čaká na víťaza, aby ju oslobodil. Ako symbol Slovenska využíva bielu hus s červeným zobákom.
V rámci svojich študijných pobytov študoval v Pešti zememeračstvo. Počas týchto štúdií prežil revolúciu. Napísal básne Piesne vojenské a Pochod. V týchto básňach vyzýva Slovákov do boja. Väčšiu časť svojho života prežil v Banskej Štiavnici a neskôr v Banskej Bystrici, kde aj zomrel. Po revolúcii písal balady, z ktorých najvýznamnejšie sú Žltá ľalia, Ctibor, Margita a Besná. Jeho vrcholným dielom je Smrť Jánošíkova.
Žltá ľalia – je o prerušenej manželskej prísahe, vernosti. Hoci si manželia sľúbia vernosť až za hrob, Eva sa po smrti Adama rozhodne vydať a za to je potrestaná. Adam prichádza o polnoci zo záhrobia po svoju ženu a ona mu zomiera v náručí. Balada má rýchly spád a dialógy zvyšujú napätie.
Margita a Besná – viaže sa na dve skaly z Strelčianskej doliny, medzi ktorými preteká Váh. Vychádza z povesti o vdove, ktorá svoju peknú nevlastnú dcéru zo žiarlivosti sotí z vysokej skaly do Váhu. Pod ťarchou výčitiek sa pomätie a neskôr aj ona sama na tom istom mieste skočí do Váhu.
Bottove balady sú pochmúrne a ústrednou ideou balád je víťazstvo spravodliavosti.