Jozef Miloslav Hurban (1817 – 1888)

Bol evanjelickým farárom. Študoval na bratislavskom lýceu. Bol najaktívnejším členom Spoločnosti. Česko-Slovenskej. Pri výstupe na Devín prijal slovanské meno Miloslav. Roku 1843 v Hlbokom sa zúčastnil na kodifikácii spisovnej slovenčiny. Vydával Almanach (súbor básní) Nitra. Od roku 1846 vydával Slovenské pohľady na vedu, umenie a literatúru. V rokoch 1848 – 1849 sa aktívne zúčastňoval na revolúcií a stál na čele armády proti uhorskej šľachte. Zúčastnil sa na Slovanskom zjazde v Prahe a bol zakladateľom Slovenskej národnej rady vo Viedni.

Literatúre sa začal venovať až po revolúcií. V 60-tich rokoch sa aktívne zúčastňoval na Memorandovom zhromaždení. Bol spoluzakladateľom Matice slovenskej v roku 1863.
Vo svojich básňach kritizoval odrodilstvo, veril v budúcnosť Slovákov a Slovanov. Jeho najvýznamnejšia báseň je Bije zvon slobody, čujte ho národy.

V prozaickej tvorbe zobrazoval aktuálne problém y spoločenského života, a to pomocou satiry, pričom jeho najvýznamnejšie diela sú cestopisné črty Prechádzka po považskom svete a besednice Korytnické poháriky. Zobrazuje tu záporné stránky spoločenského života, ako je alkoholizmus, úžerníctvo a malomeštiactvo.

Medzi jeho najvýznamnejšie satirické prózy patrí novela Od Silvestra do Troch kráľov. Hlavnou postavou je Ďorďo Šúplata. Je to starý, skúpy mládenec, ktorý hľadá bohatú nevestu, avšak ju nenachádza a tak sa rozhodne zobrať si svoju slúžku Ilonu, keď sa dozvie, že vyhrala v lotérii. Ilona medzitým predala žreb advokátovi, ktorý ho daroval ako svadobný dar slovenskému spisovateľovi Milenskému. Príbeh sa odohráva v meste Bruchoslavice, ktoré je charakteristické klebetníkmi, honbou za majetkom, pýchou a nevzdelanosťou. Autor tu presne vykresľuje negatívne a kladné postavy, pričom ku kladným postavám zaraďuje spisovateľa Milenského s Ľudmilou a k záporným Šúplatu.

V novele Hurban rieši aj spoločenské dobové problémy. Väčšina dialógu je dynamická. Novela kritizuje meštianstvo a protivníkov slovenskej idey.

Historickú tvorbu z obdobia Veľkej Moravy tvoria prózy Svatba krále VelkomoravskéhoSvätoplukovci. Z histórie je ovplyvnená historická povesť Olejkár z obdobia vlády Matúša Čáka. Príbeh sa odohráva v Trenčíne. Dej je založený na dojemnej láske olejkárovho pomocníka Vita a dcéry olejkára. Povesť je typická idealizáciou Matúša Čáka, zobrazuje ho ako silného, spravodlivého a cieľavedomého vládcu. Vystupuje ako uvedomelý Slovák a Slovan a jeho reč je nadnesená až patetická. Pričom postavy z ľudových vrstiev využívajú hovorovú reč, ľudové zvraty a príslovia. Povesť má znaky romantického štýlu. Základné motívy povesti sú silná vášeň, láska, intrigy, pomsta, kladné medziľudské vzťahy a víťazstvo dobra nad zlom.

Jeho najrozsiahlejším dielom je román Gottšalk. V tomto románe poukazuje na násilné ponemčovanie Slovanov v 11. storočí v polabskej oblasti. Hlavnou postavou je slovanské knieža Gočalko, ktorý opúšťa svoju pohanskú manželku a dcéru, aby sa oženil s dánskou kresťanskou princeznou a ponemčil si meno na Gottšalk. Pod týmto menom šíril kresťanstvo vo svojom kmeni. Nakoniec ho potrestajú pohanskí krajania a zabijú ho. Hurban poukazuje na rozdiely medzi kresťanstvom a pohanstvom. V kreťanstve vyzdvihuje humanizmus a v pohanstve demokraciu.
Diela vedeckého charakteru z literárnej histórie Slovensko a jeho život literárniŽivotopis Ľudovíta Štúra.