Nemecká realistická literatúra
Gerhart Hauptmann (1862 – 1946)
Napísal:
komédiu Bobrí kožuch, v ktorej zobrazil rôzne vrstvy pruskej spoločnosti.
novelu Apoštol
román Emanuel Quint, blázon v Kristu – v novele aj románe zobrazil túžbu prostých šudí po plnšom náboženskom živote
drámy Ifigénia v Aulide a Elektra – sú to drámy z antickej histórie
Roku 1912 mu udelili Nobelovu cenu.
Gottfied Keller (1919 – 1890)
Plasticky opísal švajčiarsku prírodu a život ľudí.
Napísal:
novely Romeo a júlia na dedine a Šaty robia človeka. Kritizuje v nich lakomstvo, lenivosť a ziskuchtivosť.
román Martin Salander (napísal na sklonku života). Zdôraznil v ňom, že vidina moci a zisku ničí ideálneho človeka.
Nórska realistická literatúra
Henrik Ibsen (1828 – 1906)
Bol prozaikom a dramatikom. Väčšiu čsť života prežil v zahraničí, ale pritom nezabúdal na svoju vlasť. Napísal:
veršovanú drámu Peer Gynt, v ktorej sa prelína sen so skutočnosťou
drámu Nora – bojuje tu za emancipáciu žien
drámu Staviteľ Solness – zobrazuje tu disharmonický vzťah dvoch generácií.
Bjőrnstjerne Bjőrson (1832 – 1910)
Bol spisovateľ, publicista a kronikár nórskeho života. Ako novinár nekompromisne obhajoval utláčané národy. Roku 1907 vystúpil na mierovom kongrese v Mníchove proti pomaďarčovaniu Slovákov. Hlásal rovnoprávnosť žien (v divadelnej hre Rukavička), statočnosť v podnikaní a žurnalistike. V poviedkach Veselý chlapec a Rybárča nadviazal na tradíciu ľudových rozprávok. Boli to poviedky z dedinského prostredia. Báseň Áno, milujeme túto krajinu sa stala nórskou hymnou. Za celoživotnú tvorbu dostal roku 1903 Nobelovu cenu.
Poľská realistická literatúra
Boleslav Prus (1847 – 1912)
Bol poľský prozaik. Zaslúžil sa o rozvoj moderného poľského románu.
Napísal:
- epopeju Bábka – zobrazuje tu rozkvet a úpadok meštianstva.
- historický román z čias Ramzesa XIII. Faraón.
Henryk Sienkiewicz (1846 – 1916)
Bol nositeľom Nobelovej ceny. Je autorom významnej trilógie z histórie Poľska 17. storočia Ohňom a mečom, Potopa, Pán Wolodyjowski. Z obdobia Nerónovho Ríma je román Qua vadis, v ktorom stvárňuje úpadok pohanského Ríma a prenasledovanie kresťanov, ktorých viedli apoštoli Peter a Pavol. Dej vrcholí obrazom horiaceho Ríma a hromadnými popravami kresťanov, ktorí boli krivo obvinení z podpaľactva. V epilógu rekapituluje posledné roky Nerónovej vlády a jeho pád.
Maďarská realistická literatúra
Imre Madách (1823 – 1864)
Napísal veršovanú drámu Tragédia človeka, v ktorej rozoberá úlohu jednotlivca v ľudských dejinách a snaží sa nájsť odpoveď na túto otázku. Na zobrazenie tejto ľudskej cesty využíva postavu praotca Adama, ktorý po vyhnaní z raja chce poznať svoju budúcnosť. Lucifer mu v sne umožní putovať dejinami. Keď sa prebudí, pod ťarchou poznania chce spáchať samovraždu. Avšak, keď mu Eva povie , že čaká dieťa, rozmyslí si to. Hra končí slovami stvoriteľa Človeče ver si, bojuj, vytrvaj.
Kalmár Mikszáth (1847 – 1910)
Písal poviedky zo slovenského prostredia (napr. Slovenskí rodáci). Známe sú jeho romány:
Posledný hradný pán – zobrazuje tu postavu grófa, ktorý žije ako staroveký rytier, pričom pôsobí humorne so svojími plánmi dobyť Bystricu.
Podivné mnželstvo – kritizuje tu konzervatívny život maďarskej šľachty na začiatku 19. storočia.