Predvojnové umelecké avantgardy

Vznikli začiatkom 20. storočia. Termínom avantgarda (predvoj) označujeme širokú škálu ideovo-estetických programov, ktoré odmietajú mešťanstvo a jeho hodnoty. Umelci ako vzdor proti spoločnosti využívajú gesto osamelosti a odmietania, avšak nevystupujú osamelo, ale ako organizované názorovo jednotné smery (skupiny). Základné znaky avantagardy:

  • kolektivizmus – združovanie do smerov
  • programotvorné úsilie (vytváranie manifestov).

Avantgarda sa rozvíja v 2 základných prúdoch:
vychádza z kubizmu, cez futurizmus k abstrakcionizmu
začína expresionizmom, cez dadaizmus k surrealizmu.

Prvý prúd sa snaží nahradiť realitu abstrakciou, pričom druhý prúd uvoľňuje v človeku spontánnu tvorivosť, odmieta rozum, objavuje sen, podvedomie, prírodu a prirodzenosť.

Guillaume Apollinaire

Vedúcou osobnosťou avantgardy 20. storočia, ktorý do literatúry vnáša moderný lyrizmus. Po celý svoj život sa zaujímal o nevšedné zvyky nevšekných národov a spoločenstiev (rómov, komediantov). Medzi jeho prvotinu patrí próza Zavraždený básnik – obsahuje 6 poviedok, ktoré majú autobiografický ráz a vypovedajú o zlložitom dospievaní básnika. Mal blízky vzťah s kubistami (hlavne Picassom) z čoho vychádza, že napísal prózu Maliari kubisti. Najvýznamnejšia básnická zbierka Alkoholy. Využíva v nej humor, iróniu, melancholickosť a poetickosť. Z kompozičného hľadiska je to reťaz rozličných

dojmov, videní, postrehov a citových nálad. Základná črta je odmietanie prírodných a civilizačných motívov. Pohráva sa s citmi tak, aby vyvolávali rozporuplné nálady. V zbierke je veľa obrazov neskorého leta, jesene, bývalých lások, opustených rúk, vodných prúdov, plynutia času, blúdenia, tieňov a znovuzrodenia. Básnický slovník je veľmi bohatý, využíva hovorový jazyk, ľudové výrazy, technické termíny, fotografické názvy, neologizmy (nové slová) a archaizmy (zastaralé slová). Najvýznamnejšia báseň z tejto zbierky je Pásmo.

Dalšia zbierka Kaligramy (básne napísané vo forme toho, čo vyjadrujú).

Satirický román Sediaca žena.