Preromantizmus a romantizmus

(koniec 18. a polovica 19. storočia)

Spoločenská situácia sa vyznačovala Veľkou francúzskou a buržoáznou revolúciou. Heslo Francúzskej revolúcie: Sloboda – Rovnosť – Bratstvo. Dané heslo vyvolávalo pocit voľnosti avšak realita bola iná. Rozpadol sa feudalizmus a vznikol kapitalizmus, pričom v kapitalizme sa do popredia dostáva spoločnosť a jednotlivec stráca istoty a dostáva sa do izolácie.

Filozofické myslenie charakteristické pre túto dobu, ktoré sa dostáva do popredia, je idealizmus. Hlavným predstaviteľom je nemecký filozof Hegel. Do popredia sa dostáva cit, ktorý prevláda nad rozumom. Idealizmus za prvotné považuje myšlienku, vedomie a ducha, za druhotné považuje bytie a hmotu. Hegel hlásal, že dejiny ľudstva predstavujú zákonitý vývoj k slobode a k poznaniu seba samého.

Čítať ďalej

Francúzska literatúra

Popredným predstaviteľom šírenia nových spoločenských ideálov vo Francúzsku bol Jean Jacques Rousseau (1712 – 1778). Narodil sa v Ženeve, viedol tulácky život a vystriedal viaceré zamestania. Po príchode do Paríža sa usiloval dosiahnuť úspech ako hudobný skladateľ. Skutočný úspech však dosiahol v literatúre. V Rozprave o nerovnosti (1754) hlása návrat k neporušenosti prírody a útočí na súkromné vlastníctvo ako príčinu nerovnosti medzi ľuďmi. Otázkami výchovy sa zaoberá v pedagogickom románe Emil alebo O výchove, v ktorom zdôrazňoval výchovu detí v prírode, v priamom kontakte s vecami, o ktorých sa učia. Jeho román Júlia alebo Nová Heloisa je vrcholným dielom európskeho dentimentalizmu (melancholické postavy, pôsobivý opis prírody, kontrast medzi životom v prírode a v spoločnosti), zdôrazňuje čistotu citov prostých ľudí. Je to príbeh lásky šľachtického dievčaťa Júlie a jej učiteľa, napísaný vo forme listov.

Čítať ďalej

Ruská literatúra

V romantizme vzniká v období nevoľníctva a krutého cárskeho vládnutia, ktoré vyvolávalo veľa povstaní. Literatúra bola zameraná na boj proti útlaku a bezpráviu.

Alexander Sergejevič Puškin (1799 – 1837)

Pochádzal zo šľachtickej rodiny, ale sympatizoval s odporcami cisárstva. Za svoje politické verše bol vo vyhnanstve, kde vznikli tieto romantické poémy: Kaukazský zajatec a Cigáni. Z tohto obdobia je aj báseň Na Sibír.

Čítať ďalej

Do popredia sa dostáva úloha zjednotiť a rozšíriť české národné hnutie. Namiesto tradičnej slovanskej orientácie sa objavujú požiadavky slobody národa. Na mladšiu generáciu pôsobili revolučné udalosti v Európe. Revolučne naladená mládež si uvedomovala, že sa treba spoliehať len na vlastné sily.

Josef Kajetán Tyl (1808 – 1853)

Patril k najaktívnejším spisovateľom. Svoju tvorbu orientoval na problémy súčastnosti. Písal poviedky a divadelné hry pre široké vrstvy českého národa. Populárnym sa stal divadelnou hrou Fidlovačka, v ktorej prvýkrát zaznela pieseň Kde domov můj, ktorá sa neskôr stala národnou hymnou. Na rozprávkom základe je položená hra Strakonický dudák, v ktorej odsudzuje obdiv k cudzine a vyzdvihuje vernosť domovu a kladné ľudské hodnoty.

Čítať ďalej

(1830-1850)

Spoločenská situácia: Rakúsko-Uhorsko, pričom Uhorsko je hospodársky zaostalé. Kríza feudalizmu.
vznikajú živelné sedliacke vzbury
na čelo revolučného hnutia sa dostáva stredná šľachta a zemianstvo, ktorá bojuje proti Viedni a za samostatnosť Uhorska
na čelo hnutia sa postavil Lajos Kossuth

hnutie malo národno-oslobodzovací charakter, pod vplyvom čoho sa začal rozvíjať nacionalizmus a násilná maďarizácia
slovenské národné hnutie bolo pod útlakom, a to maďarským, čiže národnostným a rakúskym, čiže hospodárskym
v 30-tich rokoch dochádza k formovaniu štúrovskej školy a to v Bratislave → rozvoj politický aktivít

Čítať ďalej

Bol odporca klasicizmu, ale vo svojej básnickej tvorbe sa z neho nevedel vymaniť. Napísal idylický epos „Bělá“ napísaný časomierou. Chcel predstaviť slovenskú mládež, vzdelané národné meštianstvo. Jeho ďalšie dielo je sentimentálny román „Ladislav“, v ktorom vyslovil svoje názory na spoločenskú a národnú situáciu. Presadzuje tu myšlienku slovanskej vzájomnosti → Slovan znamená byť predovšetkým Slovákom. Napísal hymnickú pieseň „Kto za pravdu hori“.

Bol vedúcou osobnosťou slovenského národa, politik, publicista, básnik, kritik a prozaik. Narodil sa v Zay v Uhrovci v rodine učiteľa. Študoval na nemeckom gymnáziu v v Rábe, lýceu. Bol člnom Spoločnosti česko-slovanskej a neskôr vedúcou osobnosťou. Vystupoval proti národnému útlaku a presadzoval myšlienku slovanskej vzájomnosti. Neskôr pôsobil Na Katedre reči a literatúry československej ako zástupca profesora J. Palkoviča. Pobyt v Hale posilnil jeho národné cítenie, prednášal o slovanských a európskych literatúrach a vystupoval proti pomaďarčovaniu Slovákov. Roku 1843 ho odvolali z katedry → Levoča. V rokoch 1845 – 1848 vydával Slovenskie národné noviny s literárnou prílohou Orol Tatranský. Boli to prvé politické noviny. Ponúkali informácie o hospodárskych a politických problémoch. Príčinu biedy videl vo feudálnom zriadení, žiadal zrušenie poddanstva, zdanenie šľachty, zveľadenie obchodu a priemyslu → priemysel na uhorskom sneme vo Zvolene. V máji 1848 – Žiadosti slovenského národa, v ktorom Štúr, Hurban a Hodža v Liptovskom Mikuláši žiadali uplatnenie slovenčiny v úradoch a školách – autonómia Slovenska v rámci Uhorska → uhorská vláda to neakceptovala a vydala zatykač, čo spôsobilo útek do Čiech. Myšlienku Žiadosti predniesol na zjazde v Prahe, kde ho pochopili.

Čítať ďalej

Je najstarší z rodu Štúrovcov. Narodil sa v národne uvedomelej rodine v Hornej Lehote. Je bratom Jána Chalupku. Študoval filozofiu a teológiu na bratislavskom lýceu. Bol členom Spoločnosti česko-slovanskej. Bojoval v Poľsku za slobodu Poliakov proti cárskemu Rusku. Literatúre sa začal venovať na bratislavskom lýceu. Prvé básne písal biblickou češtinou, neskôr slovenčinou. Venoval sa štúdiu histórie a archeológie. V revolučných rokoch (1848-1849) sa neangažoval, ale považovali ho za prívrženca Štúra a Hodžu. Prvé básne uverejňoval v časopisoch a tie vyšli v zbierke „Spevy“. Uverejnil tu lyrické básne. Konkrétne v básni „Bolo a bude“ vyslovil vieru vo veľkú budúcnosť Slovenska.

Čítať ďalej

Hlavný tvorca poézie v romantizme. Veril v dobro, pravdu a krásu. Vlastným menom Braxatoris. Narodil sa v Krupine v rodine učiteľa. Študoval na lýceu v Banskej Štiavnici a neskôr v Bratislave. V jeho poézii sa často vyskytuje nenaplnená láska k Márii Pištovej, ktorá sa vydala za bohatého obchodníka. Počas štúdii pracoval ako vychovávateľ a učiteľ. Neskôr odišiel na univerzitu v Hale, kde naň zapôsobila Heglova filozofia → čo ovplyvnilo jeho básnicku zbierku Sonety v rodine Dušanovej. Je to fylozoficko-reflexívna báseň rozdelená na 4 časti. Na týchto rozhovoroch sa zúčastňujú alegorické postavy, ktoré prekladajú Heglove tézy – rozum, pravda a túžba po slobode sú podmienkou oslávenia ľudského ducha. Kritizoval lakomstvo, pokrytectvo a hlúposť.

Čítať ďalej

Je najsubjektívnejší a najrevikzčbejší básnik štúrovského obdobia. Narodil sa v Liptovskom Mikuláši. Študoval v Levoči. Vo svojich básňach zobrazoval svoju osamelosť. Jeho prvou básňou bola báseň Orol, v ktorej opustil matku a rodný kraj, aby v šírom svete bojoval, kým nezahynie. Základom jeho ľudského a básnického osudu sa stáva boj a rozpor medzi snom a skutočnosťou. Venoval sa revolučnej činnosti (1848 – 1849). Roku 1848 vyzýva spolu so svojim priateľom Jánom Rotaridesom ľud, aby povstal proti pánom a so zbraňou v ruke si vydobyl práva. Z tohto obdobia je báseň Jarná pieseň. Je to báseň o slobode. Obracia sa tu ku všetkým slovanským národom, aby si vydobyli národnú slobodu.

Čítať ďalej