Je najstarší z rodu Štúrovcov. Narodil sa v národne uvedomelej rodine v Hornej Lehote. Je bratom Jána Chalupku. Študoval filozofiu a teológiu na bratislavskom lýceu. Bol členom Spoločnosti česko-slovanskej. Bojoval v Poľsku za slobodu Poliakov proti cárskemu Rusku. Literatúre sa začal venovať na bratislavskom lýceu. Prvé básne písal biblickou češtinou, neskôr slovenčinou. Venoval sa štúdiu histórie a archeológie. V revolučných rokoch (1848-1849) sa neangažoval, ale považovali ho za prívrženca Štúra a Hodžu. Prvé básne uverejňoval v časopisoch a tie vyšli v zbierke „Spevy“. Uverejnil tu lyrické básne. Konkrétne v básni „Bolo a bude“ vyslovil vieru vo veľkú budúcnosť Slovenska.

Jeho tvorbu ovplyvnila:
jánošikovská tématika
téma protitureckých bojov
motívy danej minulosti Slovákov.

  1. Jánošikovká tématika – diela:
    Likavský väzeň – v básni zobrazuje uväzneného Jánošíka, ktorý uvažuje o svojom osude, verí, že sa mu podarí dostať na slobodu a zhromaždiť naspäť svoju družinu. Hrdinu zaraďuje do kolektívu a neidealizuje ho. Často využíva vo svojich básňach motív vatry = symbol slobody pre ľud. Pri tvorbe básne využíva monumentalizmus (= lokalizovanie básne do súvislosti s nejakým statickým úkazom-hrad, rieka, hora).

    Junák – Jánošík a jeho hôrni chlapci v ňom bojujú proti moci pánov a hoci proti presile všetci padnú, autor verí v obnovu jánošikovho odboja.

    Kráľohoľská – opisuje tu jánošikovskú skupinu, ktorá sa rozrastá v bojovníkov za národnú slobodu.

  2. Téma protitureckých bojov – diela:
    Boj pri Jelšave
    Turčín Poničan – veršovaná povesť. Je to dráma slovenskej ženy, ktorú poturčenec, kedysi
    unesený zo Slovenska, odvlečie do otroctva. Matka unesená s ňou spozná vlastného syna a on ju žiada, aby ostali s vnúčatmi. Ona však odmieta žiť v prepychu a chce sa vrátiť. Láska k vlasti tu víťazí nad bohatstvom, princíp pospolitosti k slovenskému ľudu nad materskými citmi.
    Branko – veršovaná povesť. Je to o zvolenskom zbojníkovi–bojovníkovi za práva ľudu proti pánom
  3. Motívy dávnej minulosti Slovákov dielo:
    Mor ho! – hrdinská epická báseň. Historicky námet z čias rímskeho panstva. V roku 358 vládol cisár Constantinus, ktorý vtrhol do Panónie, aby si podmanil kmene Lemiakov. Lemiakov považoval Chalupka za Slovákov a priradil mu všetky ideálne vlastnosti. Dej je lokalizovaný na hranice vlasti v okolí Dunaja pod pevným hradom. Tu prichádzajú slovenskí junáci k pyšnému cisárovi s mierovým posolstvom. Cisár neuznáva ich slobodu a vyhlasuje ich za otrokov. Cisár a jeho vojsko museli čeliť nebojácnej slovanskej odvete a hoci bol nepriateľ v presile, aj tak udatne bojovali, hoci umierajú, morálne víťazia. V závere si zahanbený cisár prezerá svoje padnuté vojsko. Hrdina je kolektívny → slovenskí junáci = slovenský ľud. Chalupka odsudzoval podmaňovanie u malých národov a zdôrazňoval rovnosť človeka s človekom, národa s národom. Báseň je dynamická, plná napätia, využíva lyrické skratky v rámci zdĺhavého opisu. Využíva tu figúry a trópy → hyperbolu, zveličenie, symbol, prirovnanie a zvukomaľbu. Využíva 13-slabičný sylabický verš.