(1650 – 1780)
Charakterizuje ukončenie 30 – ročnej vojny, tureckých vpádov, pokračovanie protihabsburských povstaní a náboženské boje, čo spôsobila hlad, mor a epidémiu. U človeka nastáva silný pocit ohrozenia a zároveň túžba dostať sa z krízy. Reformácia a protireformácia charakterizuje barok, zasiahla nielen náboženskú, ale politickú a kultúrnu oblasť. Strediská vzdelanosti pre evanjelikov: prešovské kolégiá a Bratislavské lýceum. Strediská vzdelanosti pre katolíkov: Univerzita v Trnave. Zakladateľom je arcibiskup Peter Pazmáň. Zásluhu na rozvoj školstva a osvety mali aj rehole: františkánska, jezuitská a piaristická. Zakladanie tlačiarní protestantmi, ktorí tlačili knihy v Levoči a katolíci v univerzitnej tlačiarni v Trnave.
V literatúre sa do popredia dostávali všetky spoločenské vrstvy. Literatúra sa delila na tri štýly: vyšší (dráma, tragédia), stredný (komédia), nižší (loďový – pomaly sa vytrácal).
Začiatkom baroka na Slovensku sa do popredia dostávala náboženská baroková literatúra. Od konca 17. storočia sa vyčleňovala svetská baroková literatúra (meštianska a ľudová).
V slovenskej barokovej literatúre sa do popredia dostáva záujem o slovenské dejiny, úcta k slovenskému jazyku (a jeho používanie ako literárny jazyk), väčšia žánrová pestrosť (duchovná poézia, modlitby, básne, školské hry).
Náboženská baroková poézia
Charakterizuje ju duchovná lyrika, ktorá je sústreďovaná v spevníkoch. Najvýznamnejší spevník – katolícky spevník Cantus catholici (Písně katolické – 1655). Zostavil ho jezuita Benedikt Szöllósi. v tomto spevníku prevládajú piesne českého pôvodu s teologickým zameraním, ale výrazne sa tu uplatňuje ľudový prvok a to najmä vo vianočných koledách a uspávankách. V latinskom predhovore Szöllósi s úctou spomína cyrilo-metodskú tradíciu a chváli slovenský ľud za to, že pri bohoslužbách používa svoj jazyk. Ďalšie spevníky – františkánske kancionále (zborníky náboženských kostolných piesní).
Svetská baroková poézia
Začiatkom tohto obdobia sa tvorila v latinčine. Neskôr sa písala slovakizovanou češtinou alebo bohemizovanou slovenčinou. Základ tvorila príležitostná poézia – umelá (má autora, konkrétneho alebo anonymného), poloľudová (silne ovplyvnená ľudovou poéziou) a ľudová (nemá autora). Najvýznamnejšie rukopisné zborníky a spevníky:
- Cantiones Slavonicae (Slovenské piesne) – autorom je Dionýz Kubík
- Zborník Jána Lányho I – II
- Mikulášsky zborník
- Zborník Jána Buoca
Tieto zborníky obsahujú svetskú ľúbostnú poéziu, v ktorej sa ľúbostný cit zobrazuje ako bolesť, muky a odmietanie z čoho človeka vyslobodí len smrť. Zaľúbenec sa vyjadruje galantne a chce ukázať hĺbku úprimnej lásky napr. Amor, ó, Amor, proč mě sužuješ – Zborník Jána Lányho.
V Mikulášskom zborníku je najvýznamnejšia Píseň o Jánošíkovi zbojníkovi, ktorá opisuje zlapanie a uväznenie Jánošíka.
Zábavná poézia
– patrí medzi svetskú.
Ján Sekáč – napísal zborník Láskavé karhání smíšnopochabných svetských mravů. Má zábavný cieľ. Sú tu uverejnené zábavné veršované príbehy o farárovi a jeho šikovnom odhalení zlodejov alebo o prefíkaných a hlúpych ženách. Základom je poúčať čitateľa ľahkou formou.
Štefan Ferdinand Selecký napísal ľúbostnú báseň Obraz panej krásnej perem malovaný. Do popredia sa dostáva zmysel pre česť a úcta ku krásavici na ktorú sa do Trnavy prichádzajú pozerať i ľudia zo vzdialených krajín a ktorá môže byť alegóriou Trnavskej univerzity.
Jarmočné piesne
Boli populárnou, naivnou poloľudovou poéziou. Šírili sa medzi čitateľmi tlačou. Predavač príbehy predspevoval, niekedy ukazoval výjavy z piesne na vyvesenej tabuli s obrázkami. Mali spravodajský charakter (správy o historických udalostiach, živelných pohromách, hrôzostrašných príhodách a vraždách). Obsahovali množstvo drastických scén a mali výchovný charakter.
Didakticko – reflexívna poézia
Najprv sa uverejňovala v rukopisnej podobe, neskôr bola vydávaná tlačou. veľmi často sa pri tejto poézii prebásňovali ľudové príslovia, poukazujú na mravné hodnoty, podávajú návody, ako sa zachovať v istých životných situáciách. Najvýznamnejší predstavitelia: Peter Benický (1606 – 1669) – pochádzal zo starej zemianskej rodiny. Vo svojej vojenskej službe získal veľa uznaní a zveľadil si majetok. Mal dobrý vzťah k svojim poddaným a odpustil im časť dávok. Neskôr bol nespravodlivo odsúdený za nezákonné získanie dedičstva. Zomrel v Trnave. Jeho najvýznamnejšie dielo je zbierka Slovenské verše – spája tu básnické umenie s ľudovou múdrosťou. Toto dielo je typickou ukážkou prechodu od renesancie k baroku. V tomto diele charakterizuje ľudské chyby a prednosti, dáva príslušné rady, moralizuje v súlade s náboženským presvedčením. Radí úradníkom a sudcom, aby spravodlivo rozhodovali a neprijímali dary. Má kladný postoj k učeniu, vede a vzdelaniu. Odporúča pracovitosť, ironizuje pretvárku a panovačné ženy, dokonca neodporúča skoré a prenáhlené ženenie. Táto zbierka má didaktický zámer, neuvádza iba množstvo poučných príkladov a návodov, ale usiluje sa podnecovať k vlastnému uvažovaniu.
Hugolín Gavlovič (1712 – 1787) – v detstve osirel. Ako 20 – ročný vstúpil do františkánskej rehole. Jeho vzťah k cirkvi, k prírode a k človeku vyjadruje v diele Valaská škola mravův stodola. Táto kniha mala nahradiť priame kázanie v kostole. Základným cieľom tejto knihy je vyškoliť čitateľa k životnej múdrosti a skúsenosti. prácu rozdelil do troch okruhov. 1. okruh oslovuje všetkých ľudí dobrej vôle bez rozdielu v majetku a spoločenskom postavení. Vyzýva ľudí, aby sa odpútali od pozemským pominuteľných vecí, pričom za pravé šťastie považuje Božiu milosť. Odsudzuje poverčivosť a vieru v sny a upozorňuje na nevyhnutnosť smrti. Nabáda k bázni pred Bohom –> 1. okruh. V ďalších dvoch okruhoch autor rozoberá postoj k ľuďom a k svetu. Predstavuje sa tu ako vzdelaný a rozhľadený autor. Východiská hľadá v Biblii, u anglických spisovateľov, v stredovekej a barokovej literatúre. Gavlovič vo svojom diele berie ohľad na čitateľovo myslenie a vkus. Často vystríha pred opilstvom, podáva tu žartovné príbehy o alkoholizme. Základná funkcia tohto diela: náučno-úvahová a moralizátorská. V diele podáva základy výchovy človeka k slušnosti ako napr. ako sa správať pri jedle, návštevách. Obdivuje chudobných a sedliakov, vyzdvihuje ich šikovnosť, pracovitosť a dôvtip. Dáva najavo svoj nesúhlas s pánmi, lebo ich považuje za príčinu biedy a ponižovania ľudu. vyjadruje svoj nesúhlas s vojnami a vyzdvihuje pravú lásku k vlasti. Odmieta pyšnosť, nadutosť a podceňovanie druhých. Taktiež odmieta moc peňazí. Toto dielo má vyše 1212 veršových básní, ktoré sú napísané bohemizovanou slovenčinou a obsahujú veľké množstvo slovenských nárečových prvkov a hovorových slov. Ďalšie dielo: Škola kresťanská – básnická skladba. Zaoberá sa v nej potrebou a otázkami smrti a poukazuje na to, že človek sa má počas života na smrť pripraviť.
Slovenská baroková dráma
Na Slovensku sa drámy písali po latinsky a boli to školské divadelné hry. V neskoršom období (17. storočie) sa začali písať aj po slovensky. Protestantské hry písal Eliáš Ladiver. Vo svojich hrách bránil evanjelické vyznanie. V týchto hrách vystupujú alegorické postavy, ktoré presadzujú rôzne cnosti a vlastnosti napr. smelosť, pravda, lož. V katolíckych hrách vystupujú postavy z antickej mytológie, rôzne orientálne a dobrodružné témy a rôzne intrigy z histórie.
Slovenská baroková próza
Začala sa rozvíjať v druhej polovici 17. storočia a predstavila sa hlavne memoárovou a cestopisnou literatúrou.
Najvýznamnejší predstavitelia:
Štefan Pilárik st. (1615 – 1693) – napísal dielo Sors Pilarikiana – Los Pilárika Štěpána (Osud Pilárikovský) – epicko – reflexívna báseň. Má dokumentárny charakter.
Predstavitelia evanjelickej inteligencie: Tobiáš Masník, Juraj Láni, Ján Simonides. Títo predstavitelia vo svojich dielach opisovali dojmy zo súdnych procesov a prenasledovaní protestantských kňazov a učiteľov ako aj evanjelickej inteligencie. najvýznamnejšie dielo od Jána Simonidesa Incarceratio liberatio et peregrinatio (Väznenie, vyslobodenie a putovanie). V tomto diele autor rozpráva o nútenom pochode na Galeje od Neapola. Prvú časť cesty po Európe prešiel ako väzeň. Vykresľuje tu utrpenie odsúdených, s ktorými vojaci kruto zaobchádzali. V druhej časti opisuje návrat domov, kde ako slobodný človek mohol voľne vnímať krásu a zaujímavosti krajiny. Najbohatšie zápisky sú z Talianska, kde pobudol dlhší čas (Neapol, Rím, Florencia). Opisuje rôzne umelecké pamiatky a prírodné krásy.
Ján Rezik – dielo Prešovské popravisko postavené v roku 1687 čiže Prešovská jatka. Zachytáva v ňom celú sériu popráv protihabsburských prívržencov, ktorých pred popravou kruto mučili. Je plné dramatického napätia a obrazov, ktoré zobrazujú hrôzu a tragiku.
Exulantská literatúra (napísaná v exile)
Samuel Hruškovič (1694 – 1748) – napísal autobiografickú prózu Vita Samuelis Hroscowitz (Život Samuela Hruškoviča). Opisuje v nej skúsenosti chudobného študenta, ktorý si musel vzdelanie od detstva vydobýjať. Oboznamuje s vyšším i nižším školstvom, informuje o kuruckých vojakoch, zbojníkoch a učiteľoch. Využíva kritickejšiu charakteristiku postáv. Dielo je preplnené nábožnými úvahami.
Daniel Liman ml. – Itinerarium (Cestovný denník). Zachytáva v ňom putovanie Poľskom, Pruskom, Litvou, Bieloruskom, Ukrajinou a Moldavskom. Využíva jednoduchý štýl, zobrazuje rôzne zážitky i panický úlet cez Dneper spolu so švédskym vojskom, ktoré Peter Veľký porazil. Zobrazuje všetky oblasti života tamojšieho obyvateľstva, sociálnu úroveň, odievanie, obyčaje. Zážitky podložil náboženskou interpretáciou (ľutoval matku, ktorá nemohla dať svojim deťom jesť, lebo ju vojsko o všetko obralo). Oboznamuje čitateľov s dôležitými historickými udalosťami a osobnosťami. Slovenčinu označuje za matku slovanských jazykov a ruštinu a poľštinu za jej dcéry. Tento svoj názor rozoberá v básni Chvála budiš tobě, náš předobrý Bože, z tak velikého dobrodiní. Zostavil českú gramatiku, ktorá sa volá Základy slovenskej gramatiky – Rudimenta gramaticae Slavicae.
Móric August Beňovský napísal autobiografickú cestopisnú prózu Pamäti a cesty grófa Mórica Augusta Beňovského. v tomto diele opisuje zajatie na Sibíri a Kamčatke, plavbu do Číny a na Madagaskar, kde ho domorodci vyhlásili za svojho kráľa.
V umeleckej próze sa vyvíjala ja zábavná próza, a to rôzne bájky, anekdoty a facécie (krátke žartovné rozprávania) napr. Ostrovtipné nápady a veliké cigánství a hádky (koniec 18. storočia).
Vedecká a popularizačná literatúra
Začala sa rozvíjať v druhej polovici 17. storočia a v 18. storočí. Je to odborná próza. Na Trnavskej univerzite sa rozvíjali humanistické predmety a to hlavne pod vedením profesora Martina Szentirániho. Na Prešovskom lýceu sa najviac rozvíjala prírodná filozofia a experimentálny výskum.
Matej Bel – polyhistorik, rektor Banskobystrického a neskôr Bratislavského lýcea. Narodil sa v Očovej. Napísal veľa vedeckých článkov a diel vo viacerých jazykoch, a to hlavne v latinskom, nemeckom, maďarskom a českom. Venoval sa historickým, zemepisným, národopisným, hospodárskym a spoločenským otázkam. Opieral sa o historické pramene a archívne dokumenty. Napísal Notitia hungaricae norae historizogeographica (Historicko – zemepisná vedomosť o novom Uhorsku) – encyklopedické dielo, z ktorého vyšli iba štyri zväzky, v ktorých opisuje niekoľko uhorských stolíc, a to prešporskú, zvolenskú, liptovskú, turčiansku a malohontskú.
Pavol Doležal – napísal dielo Grammatica Slavoci – Bohemica (Gramatika Slovensko – Česká). Bol uznávaný jazykovedec a úvod k tejto gramatike napísal Matej Bel. Touto gramatikou autor obraňuje a chváli slovenský jazyk. Táto gramatika obsahuje aj prvú katolícky tlačenú postulu (zbierka básní), ktorej autorom je Alexander Máčay. Volá sa Panes primitiarium aneb Chleby prvotín. Máčay tu poukazuje na potrebu slovakizovania a na nedostatok slovenských katolíckych kníh; poukazuje na to, že slovenskí vzdelanci, ktorí obraňovali Slovákov a Slovanov boli v rámci Uhorska utláčaní.
Daniel Sinapius – Horčička – zbierka prísloví: Neo – forum Latino – Slovonicum (Nový trh latinsko – slovenský). V tomto diela vyjadril nespokojnosť nad tými, ktorí sa odvracajú od materinského jazyka a zanedbávajú ho. Zhromaždil tu vyše 500 latinských a slovenských prísloví. Niektoré boli priamo slovenského pôvodu, iné boli prebrané z poľských zdrojov.
Adam František Kollár – historik, právnik a riaditeľ Viedenskej cisárskej knižnice. Vo svojom diele kritizoval zákonodarcov, zlé nažívanie poddaných a navrhoval zdanenie šľachty a cirkvi, začo mu hrozilo vyhnanstvo – časť nákladu spálili. Jeho dielo: De originibus et usu perpetuo potestatis legislatoriae (O pôvode a stálom používaní zákonodarnej moci).
Ján Baltazár Magin – jeho dielo Murices … sive Apologia (Ostne … alebo Obrana). Magin tu polemizuje znevažujúcimi názormi istého maďarského profesora, obraňuje slovenskú šľachtu, duchovenstvo, meštianstvo i slovenský národ, zdôrazňuje práva a výsady mesta Trenčína, Cyrilometodijskú tradíciu a rozšírenosť slovenského jazyka.
Ústna ľudová slovesnosť
Do popredia sa dostáva piesňová lyrika. Najviac sociálne piesne, ktoré pripomínali kontrasty medzi chudobnými a bohatými. Najvýznamnejšou postavou je Juro Jánošík. Najvýznamnejšia pieseň Hore háj, dolu háj. Ďalšia pieseň Bol by ten Jánošík bojoval, keby sa bol varoval. Mali tematiku ľúbostnú, vojenskú, žartovnú a v ústnej ľudovej slovesnosti to bola balada. Rozprávky s časovými, realistickými, humoristickými a dobrodružnými prvkami (zbojnícke námety a príbehy).
Zbojnícka tematika – Jánošík, ktorému sa pripisovali nadľudské vlastnosti. Čarovné rozprávky sa začínajú formovať v období baroka. Najčastejšia téma Boj s drakmi. Najvýznamnejšia tematika na svete Víťazstvo dobra a súcit s biednymi – Popoluška, Pamodaj šťastia, lavička, Popolvár najväčší na svete. Kompozície čarovnej rozprávky využívali trojstupňovú gradáciu, protiklad dobra a zla, ustálené úvodné a záverečné vety.
Realistické rozprávky
V nich hlavným hrdinom bola bytosť, ktorá vynikala dôvtipom a šikovnosťou napr. rozprávky O troch grošoch, Ženský vtip, Neboj sa.
Ľudové hry
Spájali sa väčšinou s jednotlivými výročiami, napr. vianočné betlehemské hry.
Bolo za okrajom
antitéza – popieranie daného tvrdenia
hyperbola – zveličenie
Epos Oslobodený Jeruzalem je epos o osudoch prvej križiackej výpravy a do popredia sa dostávajú dve základné témy. 1. svet zbraní, ktorý úzko súvisí s teologickými predstavami. 2. svet ľudských citov – najpoužívanejšie trópy hyperbola a antitéza.
Oslobodený Jeruzalem (Torquato Tasso): Na Božiu výzvu zorganizuje Gotfred križiacku výpravu na oslobodenie Jeruzalema od pohanskej poroby. v boji zahynú udatní kresťanskí i moslimskí bojovníci. Križiaci nakoniec mesto dobyjú. Počas bojov mladá Sofiona sama seba obžaluje z krádeže, len aby zachránila nevinných kresťanov. Milujúci Olindo neváha a ide sa dať spolu s ňou upáliť. Zachráni ich mohamedánska bojovníčka Klorinda, ktorá sa tesne pred smrťou dá pokrstiť. Armida je zaklínačka z nepriateľského tábora. Bojuje proti križiakom, ale nakoniec víťazí láska ku kresťanovi Rinaldovi.
Peter Benický – Slovenské verše:
15. Nemáme chváliť to, čo nie je naše (cudzími menami).
63. Nemali by sme zastávať len tých silných a bohatých, ale aj chudobných a slabých.
73. Nabáda ľudí, aby pracovali, nie len doma sedeli a čakali, kedy prídu peniaze sami.
154. Nemáme sa priskoro ženiť, ale máme si naplno užiť život, kým sme ešte mladí.
Hugolín Gavlovič – Valaská škola mravův stodola: Hle človek opilý – žádnemu nemilý: Autor poukazuje na to, ako vyzerá opitý človek a na to, že ak sa chceme opiť, máme si to premyslieť aj 100- krát.
Móric August Beňovský – Pamäti a cesty grófa Mórica Augusta Beňovského: Pretože M. B. Beňovský opustil služby francúzskeho kráľa, rozhodol sa informovať ho o stave kolónií prostredníctvom ministrov, aby si francúzsky minister nepodrobil obyvateľov Madagaskaru násilím. Opýtal sa náčelníkov, či chcú, aby kolónia ďalej existovala, alebo nie, oni však toto rozhodnutie nechali na neho. Počas slávnosti sa mal stať najvyšším náčelníkom. počas nej zložil pred každým kmeňom Madagaskaru prísahu. Celá slávnosť je spísaná v domorodej reči, ale latinským písmom.
polyhistorik – človek, ktorý sa zaoberá viacerými vednými disciplínami