(1500 – 1650)

Nástup slovenskej humanistickej a renesančnej literatúry sprevádzali pohnuté časy tureckých vpádov, presadzovanie reformácie, boje medzi jej zástancami a odporcami a protihabsburské povstania Bóckaya a Betlema. Neveľmi silná a meštianska vrstva ešte nedokázala výrazne rozvinúť humanizmus a renesanciu a vhodným prostredím boli iba šľachtické a cirkevné kruhy. Strediskom nového talianskeho i európskeho myšlienkového a umeleckého hnutia bol kráľovský dvor Mateja Korvína, panovníka, ktorý založil v Bratislave univerzitu Academia Istropolitana (1465). Na charakter nášho humanizmu vplývala aj česká a viedenská univerzita a reformácia. Školstvo poskytovalo dobrú pôdu pre latinský literárny humanizmus. Napodobňovali sa antickí autori a vypracúvali rôzne aktuálne témy, prevažne príležitostného charakteru. Príležitostné humanistické básne gratulujú k sviatkom a výročiam, oslavujú úspechy a vyjadrujú sústrasť pri úmrtí. Adresátmi bývali priatelia, príbuzní, ale aj cisári a grófi, ktorým bol básnik zaviazaný. Chcel na seba upútať pozornosť, ukázal sa ako vzdelanec, vzorný občan, ktorému leží na srdci spoločenské dobro. V humanizme sa už rodí zmysel pre konkrétnu individualitu. V príležitostnej poézii sa stretávame s početnosťou, väčšinou priemernou tvorbou. Nad priemer vynikli len niektorí básnici: Ján Filický a Ján Bocatius.

Literárna renesancia u nás sa na európsky prúd napojila dosť nevýrazne, napr. sústredením sa na citový, zážitkový vzťah k svetu a uprednostňovaním “národného” jazyka, pod ktorým rozumela češtinu alebo slovakizovanú češtinu. Čeština a latinčina sa na našom území používala ako úradný jazyk i literárny jazyk a evanjelici si ju zvolili ako liturgický jazyk. V tom čase boli ešte styky medzi českými a slovenskými vzdelancami, mnohí Slováci pôsobili v Čechách a obohatili tamojší kultúrny život (Martin Kakovský, Ján Silván, Pavel Kyrmezer, Vavrinec Benedikt), podobne Česi u nás (sa Jakub Jakobeus). Na európsku vlnu teórií ideálnych štátov nadviazoval Martin Rakovský (1535 – 1579) doma väčšími skladbami napísanými v elegickom duchu: Libellus de partibus reipublicae et causis mutationum regnorum imperiorumqoe (Knižka o spoločenských vrstvách v štáte a príčinách prevratov v kráľovstvách a cisárstvach) – podáva v nej svoju predstavu o zložení spoločnosti. Uznáva opodstatnenosť existencie vznešených predstavených, no upozorňuje na oprávnenosť a užitočnosť svedomitej práce roľníkov, remeselníkov, obchodníkov i tých, čo sa dajú najať na ťažkú prácu za mzdu. Za hlavné príčiny rozpadu štátu označuje krutovládu, nespravodlivosť, neschopnosť panovníka, nerovnosť a bezbožnosť ľudu i jeho vládcov. Pokiaľ ide o majetnosť občanov, hlása filozofiu strednej cesty, podľa ktorej je najvýhodnejšie nebyť ani chudobný, ani veľmi bohatý. De magistratu politico (O svetskej vrchnosti) – podáva v nej vzorový model spravodlivého panovníka podľa anticko-kresťanských humanistických zásad.

Humanistický básnik Jakub Jakobeus (1591 – 1645) prišiel z Čiech do Prešova a žil tam ako exulant. Do dejín slovenskej literatúry sa zapísal pomerne rozsiahlou epicko – reflexívnou básňou Gentis Slovanicae la crumae, suspira et vota (Slzy, vzdychy a prosby slovenského národa). Ide o báseň s národno – vlasteneckými myšlienkami, ktoré signalizujú prebúdzanie slovenského národného povedomia u vtedajšieho meštianstva. Personifikovaná postava ubiedenej a plačúcej Matky Slovákov nad strašným osudom, svojim i svojich detí, v náreku rozpráva Kristovi o pohromách, vojnách, more, diablových nástrahách a ostatných nebezpečenstvách, ktoré ohrozujú jej potomstvo. K súcitu vyzýva i slovenskú prírodu. V básni jasne cítiť úctu k slávnej slovenskej národnej minulosti a k hrdinstvu obrancov Slovákov. Jakobeus skladbu vytvoril upravením básne českého básnika Václava Klementa Žobráckeho. Jeho latinské hexametre sa zreteľne opierajú o zákonitosti antického Vergíliovho eposu a celé dielo sa zvykne chápať ako literárny útvar zastupujúci prvý slovenský národný epos.

Národnovlastenecká idea sa u nás rozvíjala i v nasledujúcich obdobiach, t.j. v osvietenstve, klasicizme, romantizme a Matka Slovákov sa stala dôstojnou predsedkyňou Matky Slávy u Jána Kollára a Jána Hollého.

Humanistická odborná próza

Základnou úlohou odbornej prózy je rozvíjanie vzdelanosti. Tvorbe odbornej prózy sa venovali Ján Jesenius, ktorý predviedol prvú pitvu a Vavrinec Benedikt z Nedožier – vytvoril prvú českú gramatiku: Dve knihy českej gramatiky. V tejto knihe upozorňuje na rozdiely medzi slovenčinou a češtinou a nabáda ľudí, aby používali materinský jazyk.

Renesančná poézia na Slovensku

Delí sa na historické piesne, ľúbostnú poéziu a duchovnú poéziu.

  1. historické piesne – veršovaná epika s protitureckou alebo protihabsurskou tematikou. Najstaršou je Pieseň o zámku Muránském. Napísal ju Martin Bošňák. V tejto piesni opisuje dobýjanie Muráňa a potrestanie hradného pána. Ďalšie: Píseň o Sigetském zámku, Písně o některých zámkoch, O modrom kameni, Divíně a Zvoleně. Štefan Komodický – O Jágri a některých vítězích.
  2. ľúbostná poézia – Píseň o dvoch uherských pánoch a tureckého císaře dceře (Siládi a Hadmaži), Osem anonymných ľúbostných piesní, ktoré sú zapísané v kódexe Jána Jóba Fanchaliho.
  3. duchovná poézia – základom je náboženská tematika. Predstaviteľ Ján Silván, ktorý vydal zbierku piesní Písně nové na sedm žalmů kajícich i jiné žalmy. V týchto piesňach využíva svou vnútornú potrebu vypovedať o svojich pocitoch, vášňach a bolestiach. Využíva jednoduché štylistické prostriedky a biblické námety. Eliáš Láni, ktorý písal piesne s námetmi tureckých vpádov, poznačené predstavami o trestajúcom Bohu. Daniel Pribiš – vytvoril zbierku duchovných piesní a preložil katechizmus z nemčiny do češtiny. Do nej doložil aj piesne kritizujúce spoločenské zriadenie. Juraj Franovský – zostavil dielo Cithara sanetorum (Písně duchovné staré i nové) – zborník evanjelických duchovných piesní. Zostavil ho z diel iných autorov, značnú časť tvoria české piesne, preklady z Nemčiny, texty Martina Luthera a menej je tam slovenských piesní.

Renesančná próza na Slovensku

Renesančné prozaické diela sa zachovali najmenej. Väčšinou mali mravoučný a zábavný charakter: Legenda o Sv. Jurajovi, poviedka Amor a Psyché

Slovenská renesančná dráma

Uplatňovala sa v školských hrách. vystupovali v nich študenti. Hlavnou úlohou pre študentstvo bolo ukázať, ako ovládajú latinčinu, ako dokážu vystupovať na verejnosti a úroveň memorovania textu. Predstavenia sa konali väčšinou na konci školského roku, alebo pri nejakých významných príležitostiach. Hry mali výchovný charakter. Témy boli buď z Biblie, z dejín alebo z antiky.

V 16. storočí drámu tvoril Pavel Kyrmezer – dve drámy: Komedie česká o bohatci a Lazarovi a Komedie nová o vdově. Vo svojich drámach využíva realistické a ľudové prvky.

V 17. stor. tvoril Juraj Fesák Mošovský – napísal hru Komedie Ruth. Tejto hre spracováva biblický príbeh o statočnej neveste , ktorá sa obetavo starala o svoju svokru.

Bolo za okrajom

V tragédii Othello (1604) víťazí podlosť a intrigy nad čistým ľudským citom. Čierny vojvoda benátskeho vojska Othello v žiarlivosti podľahne intrigám karieristu Jaga a zavraždí svoju nevinnú manželku Desdemonu. Keď zistí, že sa dal oklamať spácha samovraždu.

Zo školského prostredia čerpá námet tragédie Macbeth (1606). Ctižiadostivý vojvodca Macbeth, ktorému čarodejnice predpovedajú slávu, zavraždí s pomocou lady Macbeth škótskeho kráľa Duncana, ktorý je hosťom na jeho hrade. Zmocní sa trónu a stáva sa z neho krutý tyran a vrah. Neskôr ho prenasledujú vidiny, je nešťastný, pretože lady Macbeth sa pometie a zomiera. Presvedčí sa o nezmyselnosti svojho konania, ale už je neskoro. Synovia zavraždených sa mu pomsta a zabijú ho. spravodlivým škótskym panovníkom sa stáva syn zavraždeného kráľa Duncana. Víťazí pravda nad ľudskou podlosťou.

Kráľ Lear (1608): Starý kráľ chce rozdať ríšu svojim trom dcéram. Staršie dcéry sa otcovi neúprimne láskajú a tak získajú dedičstvo. Najmladšia dcéra Kordélia je úprimná k otcovi, preto na ňu pyšný kráľ zanevrie. vydá ju za francúzskeho kráľa a sám žije u svojich starších dcér. Pretože im prekáža, vyženú ho. Staršie sestry sa navzájom nenávidia, a keď Goneril otrávi sestru Regan a sama spácha samovraždu, najmladšia dcéra prichádza s francúzskym vojskom chudobnému otcovi na pomoc. Po vylodení pri anglických brehoch padne do zajatia a vo väzení ju zavraždia. Samoľúby panovník vidí, že sa vo svojich dcérach zmýlil a pri pohľade na mŕtvo Kordéliu mu pukne srdce.

Jedna z najkrajších piesní je Píseň o Sigetském zámku, ktorá rozpráva o obliehaní sigetskej pevnosti Turkmi a hrdinskom odpore obrancov na čele s grófom Mikulášom Zrínskym. Pevnosť však padla do rúk Turkom pre zradu puškára. Ohlasom na rytiersku európsku epiku je takmer unikátny motív v našej renesančnej poézii, motív ženy bojujúcej v mužskom prestrojení. Epitetá, nesúce znaky citového kladného vzťahu k realite (prepekný, veselý), umelecky využívané opakovania motívov, veršov a strof – boli príbuznými znakmi s ľudovou poéziou.

Rytierska veršovaná romanca Píseň o dvoch uherských pánoch a tureckého císaře dcéra (Siládi a Hadmáti): Sultánova dcéra, hoci príslušníčka pohanského sveta, vyslobodí šľachticov Siládiho a Hadmátiho a tureckého väzenia a utečie spolu s nimi. Napriek kladným vlastnostiam uhorských pánov vyjde v súboji o sultánovu dcéru najavo Hadmátiho chyba, že totiž má doma manželku a nemôže ponúknuť dievčine manželstvo.

Pavel Kyrmezer – Komedie česká o bohatci a Lazarovi: Spracúvala biblický príbeh o nadutom boháčovi, ktorý nechce zmierniť biedu chudobného Lazára ani omrvinkami zo svojho blahobytného stola. Za takúto bezcitnosť ho smrť prekvapí uprostred hladovania a čerti ho odnesú do pekla. Kyrmezer dáva prednosť aj realistickým aj ľudovým prvkom (postavy čerta, problém majetkového zabezpečenia vdovy po boháčovi).

Komédia nová o vdově: Odsudzuje chamtivosť úžerníckeho kupca, ktorý bezohľadne vymáha dlh od chudobnej vdovy. Pomôže jej prorok zázračným rozmnožením oleja. celá hra má poradie biblickej udalosti. Ostro kritizuje súveké mravy, kde bohatstvo znamenalo moc a beztrestne utláčanie chudobných a nemajetných.