(1900 – 1918)

Vplyv :
spoločenská situácia: zrýchľuje sa ekonomika v R-U. Výstavba železnice. Slovensko sa stalo najpriemyselnejšou časťou Uhorska, avšak priemysel sa nerozvíjal na celom Slovensku, čo zhoršilo podmienky slovenských roľníkov. Na jednej strave sa zrýchľovala modernizácia spoločnosti, na druhej strane sa stupňovalo hospodárske a sociálne zbedačovanie obyvateľstva. V rámci národnostnej otázky pokračuje odnárodňovanie. Dôsledkom toho k sťahovaniu obyvateľstva za prácou.

kultúrny život: dochádza k hlbokej spoločenskej kríze. Je tu nejednotnosť v názoroch, ako viesť a riadiť národný kolektív. Slabé postavenie buržoázie, Obavy o uchovanie národa slov. spoločnosti a kultúry. Dochádza k zmene postoja spisovateľa, čiže štatútu spisovateľa verejného, politicko-spoločensky angažovaného sa stáva tvorivá osobnosť, individualita. Zobrazuje skutočnosť cez svoje myšlienky, má právo presadzovať vlastný názor, ktorý nemusí zastupovať národné ciele.

Lietrárna moderna na SR nebola programovo uzavretá skupina. Na prelome tvoria autori staršej generácie (napr. P.O.Hviezdoslav, S.H.Vajanský, M.Kukučín, T.Vansová, E.M.Šoltésová a Ľ.Podjavornská) aj mladšie generácie (napr. J.G.Tajovský, J.Čajak, B.S.Timrava) a skupina nastupujúcej generácie básnikov, prozaikov, prekladateľov, literárnych publicistov, kritikov (=slov.lit.mod.).

Medzi básnikov patria:

  • Janko Jesenský
  • Ivan Krasko
  • Vladimír Roy
  • Ivan Gal
  • Andrej Klas

Prozaici:

  • Janko Jesenský
  • Ivan Krasko
  • Ivan Gál
  • Vladimír Roy
  • Ľudmila Groeblová
  • Hana Horáková
  • František Votruba

Kritici:

  • František Votruba
  • Pavol Bujňák
  • Juraj Slávik Neresnícky

Literárny život udržujú časopisy: Literárne listy, Slovenské pohľady, Černokňažník, Dennica – ženský, Živena – ženský.

V myslení v literatúre dochádza ku kríze v umení, v jeho postoji, funkcii i zámeroch. Do popredia sa dostáva modernosť ako nový vzťah k tradícií národnej literatúry. Tradíciu prekonávali novými umeleckými postupmi, neodvrhovali ich. Krasko nadväzoval na Hviezdoslava, Jesenský na Timravu. Modernosť sa prejavovala v prístupe ku skutočnosti cez sociálno-mravné motívy, v netradičnej veršológii ((rytmická usporiadateľnosť verša), v netradične psychické a sociálne prežívanie lyrického subjekta a strata spoločenského ideálu.

Ivan Krasko (1876 – 1958)

Vlastným menom Ján Botto. Bol chemickým inžinierom, básnikom, prozaikom a prekladateľom. Využíval preudonym Ivan Krasko alebo Ján Cigáň.
Písal zbierky: Nox et solitudo (Noc a samota) a Verše. Týmito zbierkami preklenul epochu vo vývine národnej lyriky.

Noc a samota – prvotina. Vniesla do slovenskej poézie ľúbostnú poéziu, nasýtenú osobným smútkom. Motív ženy je v jeho poézii vznešený a bez irónie. Lyrický subjekt (hrdina) je stále v dramatickej polohe (stále rozpoltený), pričom vníma a prežíva šedú skutočnosť. Do popredia sa dostáva vnútorné prežívanie citových a mravných sklamaní. V básňach vyjadruje svoj postoj k svetu. Jeho báseň vždy tvorí ucelený celok. V básňach využíva folklórny priesňový postup, t.z. melodickosť, jednoduchosť, pravidelnosť poetickej schémy. (dodržiavanie rovnakého počtu slabík a rytmu vo verši), jednotvárnosť v lexike (často opakuje tie isté slová, využíva synonymá). Jeho lyrický hrdina sa nevie vyrovnať s pocitom viny, nenaplnenou osobnou túžbou a túži po harmónii. Jeho tvorba bola značne inšpirovaná S.H.Vajanským.

Najznámejšia báseň zo zbierky Nox et solitudo Vesper Dominicae (Nedeľný večer).

Jehovak – inšpirovaná národno-sociálnou situáciou a je napísaná na spôsob žalmu zo starého zákona.

Zbierka Verše – nevyužíva tu 4-veršovú strofu ako v prevej , ale ako veršovaný systém využíva sonet. Je to intímna lyrika. Využíva alegorické postavy ako je napr. démon pustovník, otrok , symbolizujúce slová ako aj mystickosť a tajomnosť.
Písal aj prózu, ktorú vydával po pseudymom Bohdana J. Potokinová. Boli to sentimentálne príhody. Najznámejšie:

  • List mŕtvému
  • Almužna
  • Svadba

Janko Jesenský (1874 – 1945)

Bol básnik, prozaik a publicista. Jeho tvorbu môžeme rozdeliť na 2 obdobia:
Poézia:
Do 1. obdobia zaraďujeme túto tvorbu:
Verše – základným a jediným motívom bola láska. Kompozícia – piese)n. Táto zbierka je rozdelená na 3 časti:

  1. Piesne – vystihuje svoje vlastné pocity, využíva paródiu, iróniu až paradox. Tieto verše sú akési hry na lásku
  2. Verše sentimentálne – poézia ovplyvnená nemeckým romantickým revolučným básnikom Henrichom Heinem.
  3. Bez nadpisu – zobrazená básnikova životná filozofia – básne s národným motívom.

Verše II. – vyjadruje ľúbostnú a národnú poéziu a súčasťou nej je jeho jediná lyricko-epická skladba Náš hrdina.

Po búrkach – príležitostná poézia daným udalostiam, ktoré sa uskutočnili.

Do 2. obdobia zaraďujeme:

  • Čierne dni
  • Proti noci
  • Na zlobu dňa I., II.
  • Reflexie, aťď.

Próza:
Vytvoril tu netradičného hrdinu, ktorý je vo vnútornom napätí so spoločnosťou, teda s jej tradíciou, ideálmi, spoločenskou etikou. Základom jeho krátkych próz je určitý konflikt, čiže citová alebo mravná kríza hrdinu, rozpor medzi slovami a činmi, komická protiklad správania sa doma a verejnosti. Najznámejšie krátke prózy:

  • Pani Rafiková
  • Štastie v nešťastí, nešťastie v šťastí
  • Štvorylka
  • Strašidlo
  • Slnečný kúpeľ

súborné poviedky:

  • Malomestské rozprávky
  • Novely
  • Zo starých časov

Jesenský sa snažil prostredníctvom jednej postavy charakteriovať daný spoločenský jav a nastoliť istý problém.

Román Demokrati – útočil na malosť a tuposť slov. meštiaka. Odkrýva slabé miesta v morálke a v zmysle života. Napísal ho pomocou humoru a irónie.
Hlavná postava Dr. Landík, ktorý sa snaží do života vniesť demokratizmus, čo je prameňom jeho utrpenia a konfliktných situácií. Odmieta karierizmus a nachádza uspokojenie v skromnom živote malého úradníka a v šťastnom živote so slúžkou Hanou, ženou schopnou všetkých obetí. Protikladom Dr. Landíka je advokár Dr. Petrovič, ktorý navonok vyzdvihuje demokraciu, ale súhlasí s tým, aby sa do popredia dostal nedemokratickým spôsobom. Jeho životným krédom sú peniaze a politická moc.