Slovenská medzivojnová próza

Posted byadmin
  1. Tématika
    • vojnové zážitky
    • povojnová sociálna skutočnosť
    • historické deje
    • súčasná spoločenská, politická a kultúrna problematika
  2. Pluralita literatúry a umenia = vedľa seba existujú viaceté umelecké smery
  3. 3 generácie
    • a) staršia
      – autori , ktorí písali aj pred vojnou: Timrava, Kukučín, Tajovský, Jesenský,
      Šoltésová, Jégé
    • b) stredná
      – autori, ktorí do literatúry vstúpili počas vojny a príznačné je pre nich experi-
      mentátorské úsilie: Hrušovský, Hronský
    • c) mladá nastupujúca
      – odlišné skupiny zoskupené okolo časopisov (Mladé Slovensko, Svojeť),
      rozvíjajúce sa individuality: Vámoš, Horváth, Latz
      – okolo časopisu DAV: Jilemnický
      – okolo časopisu Vatra s katolíckou orientáciou: M. Hurban

Realizmus → 3. vlna realizmu prebieha v 3 líniách:
1. líniou je priame rozvíjanie realistickej tradície (Jégé, Jesenský, Mária Gregová)
2. líniu predstavuje sociálno-psychologický realizmus (Urban, Hronský)
3. líniu predstavuje socialistický realizmus (Kráľ, Jilemnický).

Priame rozvíjanie realistickej tradície

Ladislav Nádaši Jégé (Pseudonym Ján Grob)

Dolný Kubín, bol lekár = záujem o prírodné vedy, jeden z najvzdelanejších spisovateľov – študoval dejiny, svetovú literatúru ( vplyv Zola).
vychádzal z filozofie pozitivizmu (svet berie taký, aký je, neidealizuje, neprikrášľuje) a racionalizmu
zobrazoval iba to, čo poznal (skúsenosti, štúdium)
využíva jednoduché prostriedky, niekedy satirické a groteskné prvky

tvorba pred rokom 1918- krátke prózy z malomestského prostredia – novela Výhody spoločenského života
po roku 1918 – historické témy Wieniawského legenda – príbeh lásky na pozadí bojov Poliakov s Turkami
historický román Svätopluk – narúša ideálnu predstavu, prináša vlastnú – S. – človeka s ľudskými chybami, slabosťami a vášňami → na úkor historickej pravdivosti (skrášľuje históriu).
Historický román Adam Šangala – obeťou politickej moci býva najčastejšie obyčajný človek.

17. storočie – protireformácia a protiturecké boje (cirkev, šľachta – zdroj neobmedzenej moci ). Adam Šangala – individuálna zmluva (poprava otca) – útek (Orava – Žilina – Trnava) – stretáva dobro, ale hlavne zlo, keď nájde osobné šťastie – dolapia ho a popravia. Jeho putovanie ´radenie epizód popretkávané charakteristikami ľudí, prostredia a pomerov tej doby, zmysel pre detail.

súčasnosť – román Cesta životom – zobrazuje mravné upadnuté zemianstvo; reprezentuje ho slaboch a sebec Ondrej Svoreň; protiklad – doktor Búroš – zásadový národovec
– využíva osobné zážitky

Román Alina Oršágová – zo života povojnových vysokoškolákov

Sociálno – psychologický realizmus

Znaky: Vychádya sa z domáceho i svetového realizmu avšak sa využíva vplyv expresionizmu. Prevláda sociálna tematika. Do popredia sa dostávajú obyčajní ľudia, ktorí sú v mravnej prevahe nad tými, čo majú bohatstvo, moc a postavenie. Do popredia sa dostáva pohľad do vnútra človeka a tým cez postavu zobrazuje vonkajšiu skutočnosť. Postavy sa snažia prekonať zlo a nespravodlivosť páchanú na nižších vrstvách. Dej je zväčša zasadený do dedinského prostredia.

Jozef Cíger Hronský

Zvolen; bol učiteľ; osobná skúsenosť z 1. svetovej vojny
tajomník a správca Matice Slovenskej
viedol časopis Slniečko

1945 – emigrácia (Rakúsko – Taliansko – Argentína)
založil noviny Slovenská republika a Zahraničnú Maticu slovenskú

Tvorba:
začiatky – poviedková tvorba a novelistika, humorne ladené prózy (Kukučínov typ poviedky)
zb. poviedok:

  • V nás
  • Domov
  • Medové srdce

novely – začína sa orientovať na vnútorný svet postáv v dedinskom prostredí; zaujímavý príbeh

  • Podpolianské rozprávky
  • Tomčíkovci
  • Sedem sŕdc – príbehy 7 žien; výborný prienik do ženskej psychiky

romány – najhodnotnejšia časť jeho diela Proroctvo doktora Stankovského – veľkomesto, život umeleckej inteligencie

Chlieb – sociálny život na dedine v čase hospodárskej krízy (vysťahovalectvo), unamistický román – obraz živelných pohybov dediny (boj o chlieb) – METODEJ CHLEBKO

Jozef Mak – zobrazuje tu človeka ako symbol obyčajného ľudu. Jozef Mak je pasívny voči svojmu osudu, znáša zradu svojej milej, zradu bratovu, matkinu i ženinu smrť, lebo jeho údelom je trpieť. Je nemanželským synom, znáša veľkú biedu, proti osudu sa búri iba príležitostne, postaví si chalupu, odchádza na vojnu a po návrate musí začať odznova. Dej sa odohráva na horehronskej dedine v 70-tych rokoch 19. až 30- tych rokoch 20. storočia.

Dedinskú tematiku rozoberá v románe Na bukovom dvore.

r. Pisár Gráč – je to tzv. exerimentátorský román, je tu vplyv rôznych umeleckých smerov: existencializmus, expresionizmus… Autor cez postavu Gráča podáva svoje osobné skúsenosti z 1. svetovej vojny, pričom román je koncipovaný ako záznam autorovho vedomia. Poukazuje tu na hrozby 2. svetovej vojny. Vojnu zobrazuje ako cirkus, hrdinstvo a vlastenectvo ako falošné hodnoty. Využíva vnútorný monológ, fiktívny dialóg a písanie listov mŕtvemu.

V exile napísal tieto romány:
r. Andreas Búr Majster – vzchádza z romantickej povesti. Dej sa odohráva začiatkom 19. storočia v okolí Bojnického zámku. Nezobrazuje tu historické udalosti ale zamýšľa sa tu nad nenávisťou ľudí a neschopnosťou človeka byť bohom.
r. Svet na trasovisku – sú tu dve ideovo – romantické roviny. V prvej sa autor zaoberá spojením človeka so zemou, ktorú obrába a na ktorej žije. V druhej rovine vzjadruje svoj náyor na SNP pričom konštatuje, že nie je možné aby národ povstal proti vlastnému štátu.

Tvorba pre deti a mládež: Sokoliar Tomáš, Smelý Zajko, Smelý Zajko v Afrike, Budkáčik a Dubkáčik, 3 múdre kozliatka.

Milo Urban

narodil sa na Orave, syn hájnika, vplyv prírody na jeho tvorbu
Znaky jeho tvorby: vplyv ruských realistov (Čechov). Do popredia sa dostáva vykreslenie individuálnych ľudských osudov, fatalizmus (osudovosť), postavy sú dedinčania, ktorí majú problémy s vyjadrovaním. Rozoberá sociálnu problematiku, jeden z hlavných konfliktov jeho diel – riešenie otázky viny, svedomia a trestu.
V r. 1945 emigroval do Rakúska, kde bol zajatý a vrátený do Československa za čo bol v r. 1947 postavený pred súd a odsúdený na verejné pokarhanie.

Novelistika:
zb. Výkriky bez ozveny, zb. Z tichého frontu – v obidvoch rozoberá sociálne témy, do popredia sa dostáva ponor do duše slovenského človeka z dediny.

novela: Jašek Kutliak spod Bučinky – tu sa Urban prejavil ako vynikajúci rozprávač. Zobrazuje tu vnútorný konflikt človeka, ktorý prežíva prvú lásku a do popredia sa dostáva prítomnosť prírody.

novela: Za vyšným mlynom – na jej podklade Eugen Suchoň napísal operu Krútňava. Hlavnou postavou je Ondrej Zimoň, ktorý zabije svojho soka v láske a rozhoduje sa, či sa má priznať, odcudzí sa celému svetu, rodine, žene, kamarátom, pije, ale súčasne sa bojí odhalenia. Je to dráma svedomia. Táto novela nesie znaky antickej drámy.

Romány: románový cyklus (vytvorený súčasne s novelami) piatich románov Pentalúgia z prostredia hornooravskej dediny Ráztoky. Rozoberá tu obdobie od začiatku 1. svetovej vojny až do konca 2. svetovej vojny + SNP.

1. román: Živý bič – zobrazuje tu vnútorný svet ľudí vo vojne, kedy sa viditeľne menili ľudské charaktery. Je to tzv unanimistický román (kolektívny hrdina). Hrdinom sú tu dedinčania, ktorí sa ako jednoliaty celok prísne oddeľujú od vládnucej vrstvy a jej prisluhovačov. Román je rozčlenený na dve časti: Stratené ruky a Adam Hlavaj.

2. román: Hmly na úsvite – zobrazuje tu 20–te roky 20. storočia v Ráztokách a v Prahe. Porovnáva tu dva svety, porovnáva tu život meštiakov a život proletárov. Je tu postava Adama Hlavaja, ktorý je roľníkom, orie, stavia dom, zobrazuje dedinčanov, ktorí majú jedinú istotu v pôde.

3. román: V osídlach – zobrazuje tu 30-te roky 20. storočia v Bratislave.

4. román: Zhasnuté svetlá – zobrazuje tu udalosti okolo vzniku SR (40-te roky), kde Adam Hlavaj vystupuje ako redaktor. Táto postava má autobiografické črty.

5. román: Kto seje vietor – od vzniku RS po SNP

román Na brehu krvavej rieky – bol vydaný v r. 1994 posmrtne. Zobrazuje tu roky 1938 – 1948. Vystupuje tu veľa postáv, ktoré prežili život v emigračných táboroch a povojnové Československo.

memoáre:
Zelená krv s podtitulom Spomienky hájnikovho syna – zobrazuje tu život na gymnáziu
Kade tade po Halinde s podtitulom Neveselé spomienky na veselé roky

Socialistický realizmus

Vychádza zo skupiny DAV. Sú to predstavitelia, ktorí tak ako v poézii, ktorí vo svojej tvorbe presadzujú proletárske a ľavicovo orientované názory. Medzi najvýznamnejších prozaikov patrí Peter Jilemnický. Bojovali proti fašizmu, vojne a presadzovali odstránenie triednosti (nie triednej! ).

Peter Jilemnický

Narodil sa v severovýchodných Čechách. Pracoval ako učiteľ a kronikár. Istý čas pôsobil v ZSSR. V r. 1942 ho zatklo gestapo a bol odsúdený na 8 rokov nútených prác. Po oslobodení pracoval ako kultúrny atašé Československého veľvyslanectva v Moskve.
Jeho tvorbu značne ovplyvnila Marxistická literatúra a po roku 1945 sa považuje za zakladateľa metódy socialistického realizmu v našej literatúre.

Prozaická tvorba:
debut: Devadesát devět koní bílých – zobrazuje tu romanticko-tragický osud učiteľa Bartoša, ktorý trpí nevyliečiteľnou chorobou a nenaplnenou láskou.
prózy: Červená 7, Vražda v aeropláne A-71, Život po smrti, Zakryté karty – zobrazuje v nich cudzokrajné prostredie. Prózy sú ladené protivojnovo. Objavuje sa motív života po smrti. Vplyv poetizmu a konštruktivizmu.

román: Víťazný pád – dej sa odohráva na Kysuciach v povonových rokoch. Je to kniha o kysuckej biede a kráse. Dejová osnova je zložená z troch zlomov hlavnej postavu Maťa Horoňa. 1. zlom – Horoň sa vracia z vojny úplne zmenený, dostáva sa do konfliktu s otcom, lebo si chce vziať za ženu chudobné dievča Magdalénu Kotrizovú. Magdaléna ho však zrádza a Maťo ju zabije. 2. zlom – po nešťastnej otcovej smrti sa Maťo rozhodne hospodáriť na otcovskej pôde, voda mu však zoberie dom i celú úrodu. 3. zlom – Maťo sa nevzdáva, nakoniec sa zžije s prírodou a prinúti ju, aby sa prebudila k novému životu.

román: Zuniaci krok – rozoberá tu problém kolektivizácie slovenských a českých vysťahovalcov v okolí Čierneho mora.

román: Pole neorané, Kus cukru – rozoberá v nich obdobie kolektivizácie a odstraňovania triednych rozdielov a združstevňovanie dedín.

Kompas v nás – kniha o ľudskom šťastí. Šťastie delí na psychologické a bytostné.
novely: O dvoch bratoch, Prípad Evy Burdovej
román: Kronika – zachytáva tu SNP avšak zjednodušene podľa ideových a politických názorov nasupujúceho systému (1947). Do popredia sa tu dostáva aj kolektivizmus a zdôrazňovanie vedúcej úlohy KS v ďalšom vývoji. V 60-tych rokoch je toto dielo normotvorným základom tvorby metódou socialistického realizmu.

Lyrizačné tendencie

– patria k slovenskej medzivojnovej próze
Túžba po novom umení, „svetovosť“, ale nie izolovanosť od domácich tendencií. Lyrizujú sa všetky zložky literárneho diela. Patria tu autori okolo Mladého Slovenska a Svojeťa.

  • Ornamentálna próza – vnútorná zložitosť vedomia človeka 20. storočia (viac lyriky); ozdobnosť štýlu a jazyka.
    predstavitelia: Tido Jozef Gašpar, Ján Hrušovský, Gejza Vámoš, Iva Horváth
  • lyricky orientovaná próza – zmyslové vnímanie skutočnosti, zobrazovanie sociálnych tém, dedinskej problematiky, psychologické námety; postava žije pasívne, prijíma skutočnosť, žije vo vlastnom svete. Je to medzičlánok medzi ornamentálnou prózou a prózou naturizmu
    predstavitelia: Ján Bodenek, Jozef Cíger-Hronský
  • lyrizovaný naturizmus – rozprávkovomýtické príbehy; jednotiaca problematika – dedina (vplyv francúzskych spisovateľov – vrchárska tematika)
    predstavitelia: Ľudo Ondrejov, Dobroslav Chrobák, František Švantner, Margita Figuli

Ornamentálna próza

Expresívno-lyrický ornamentalizmus; snaha vyrovanť sa tvarom literárneho diela modernistickým európskym prúdom. Vplyv expresionizmu; vzbura proti opisnému realizmu a proti konvenciám. Autori chcú zobraziť takú skutočnosť, v ktorej možno najlepšie zachytiť ľudské city a pocity; pesimizmus, tragika. Postavy – nešťastné (vnútorný svet verzus vonkajšia spoločnosť). Tvar – experiment s jazyokm, so slovom. Kompozícia – bez časovej a logickej následnosti = snový postup.
Spoločné: obava, že človek už nemôže byť človekom, túžba po úniku z tragiky vojny.

Tido Jozef Gašpar

– námorník, diplomat, šéf propagandy => väzenie, dramaturg, novinár
5 kníh publicistiky pod mostom “Slovensko sa musí brániť, lebo je malé” – hybridný žáner (beletrizovaný).
Umelecká tvorba – znaky surrealizmu a expresionizmu, ornamentalizácia. V popredí dekoratívne vyjadrovacie prostriedky, až barokový jazyk (“jazykové rozkošníctvo“) => témy – rozkoš výslovnosti a exotiky. Je romantik – ospevoval hodnoty života v rozpore s historickou realitou (rozpor duše a sveta), má zmysel pre citové zložky.

zb. noviel

  • Hana
  • Deputácia mŕtvych
  • Karambol
  • Buvi Buvi
    – erotika, zmyslovosť, vášeň, konfrontácia, prítomnosť s minulosťou, motívy ženy, mora lásky a sklamania; postavy – výbušné, nevyspytateľné, vášnivé

– vojnová skúsenosť:

  • V cudzine a iné rozprávky
  • Námorníci
  • Červený koráb – podľa skutočných udalostí – vzbura na lodi

etika jednotlivca – mravná sila (všeľudský poriadok – dobro jednotlivca)

Ján Hrušovský

– úradník, redaktor, prozaik
– 1. črty: osobné zážitky z vojny; ďalšie prózy -> exotické krajiny, žena + dôsledky vojny s jej hrôzami (vplyv expresionizmu)
Novely – nové témy a motívy, psychologické a sociálne prvky, zobrazuje vnútornú ľudskú drámu a využíva estetiku škaredého.
zb. poviedok a noviel:

  • Pompiliova Madona
  • Zmok
  • Dolorosa

    • – poukazuje tu na ľudskú biedu, utrpenie vo vojne, pokrivené ľudské charaktery a cudzokrajné prostredie.

román: Muž s protézou – námet čerpá z rakúsko-talianskeho frontu. Hlavnou postavou je poručík Seeborn, ktorý má namiesto srdca protézu a vyhlasuje, že sa mu takto žije lepšie. Román obsahuje zápisky, v ktorých autor zachytáva psychické stavy dôstojníka a deprimujúce myšlienky. Seeborn má vzťah k dvom ženám, k herečke Erne a k Míne, ktorá kvôli nemu nechá snúbenca, ale onedlho zomiera. Opustený snúbenec vyzve Seeborna na súboj (Seeborn vyhrá).

román: Peter Pavel na prahu nového sveta – taktiež sa opiera o zážitky z vojny. Príbeh sa odohráva na konci vojny na talianskom fronte. Hlavnou postavou je nadporučík Peter Pavel, ktorý je podobný Seebornovi.
debut: Kniha spomienok a zápiskov z východného frontu (Zo svetovej vojny)

Gejza Vámoš

– narodil sa v židovskej rodine, vyštudoval medicínu
– v ’39 emigroval do Číny, neskôr na Taiwan a do Brazílie, kde zomrel
– s Jarkom Elenom založil v Prahe časopis Svojeť

debut: Editino očko – zb. noviel
– novely majú autobiografický ráz. V Editinom očku si jeho sestra pri hraní sa s perom vypichne oko. Autor tento príbeh podáva z dvoch strán. Z pohľadu brata a lekára.
V novelách vyjadruje svoj pesimistický názor na skutočnosť človeka a má potrebu usmerňovať ho a vystríhať. Túto zbierku venoval svojim sestrám a zaoberá sa tu hľadaním podstaty človeka a poukazuje na jeho egoizmus.

román: Atómy Boha – autobiografický román. Človek ako biologický objekt. Príbeh začínajúceho lekára – infekčné oddelenie = po všetkom, čo vidí => dobrovoľný odchod z tohto nezmyselného sveta.

novela: Jazdecká legenda – humoristické rozprávanie o štyroch lekároch počas vojenčiny.

román: Odlomená haluz – v čase nástupu rasistických teórii fašizmu, odl. haluz – židia, rovnosť všetkých nás na biologickom princípe

Románová tvorba: expresívny slovník, humor, irónia => sarkazmus, pesimizmus, skepsa

Ivan Horváth

– študoval na Sorbone
– po vojne – vyské politické funkcie; 50. roky – uväznený (burž. nacionalizmus)
Tvorba: rozpor sna a skutočnosti, zachytáva vnútorné problémy človeka a jeho emócie
kniha Človek na ulici
– cyklus 5 noviel – Bratia Jurgovci – ukazuje citové rozpoloženie 4-och bratov, ktorí hľdajú svoje šťastie

6. novela: Laco a Bratislava – lyrický obraz vysokoškolákov v Bratislave (prvky poetizmu)
súbor 5-tich noviel Vízum do Európy – približuje atmosféru veľkých európskych miest cez ľudí, čo v nich žijú; pútavý dej, plastická kresba postáv

Próza naturizmu

– vznik – 30-te roky – odraz pocitvo zo spoločenskej situácie
– vrchol – koniec 2. svetovej vojny
– svojrázna vetva európskeho expresionizmu
– pramene: folklór, ornamentalizmus, franc. regionalizmus (Ramuz, Gione), dom. literatúra (Hronský)
– témy: láska, priateľstvo, česť, príroda, detstvo, domov => zákl. životné hodnoty
– žáner: rozprávkovo mýtická epika (baladická rozprávka, novela, román, poviedka)
– čas: prírodno-biologický kolobeh ročných dôb, ľudského života
– prostredie: dedina, vrchy, lazy, kopanice, príroda
– znaky:

  • odklon od ideovosti, spoločenskej angažovanosti, od sociálnych problémov a realisitického zobrazenia skutočnosti
  • záujem o vnútorný svet postáv
  • záhadnosť, tajuplnosť, rozprávkovosť (dobro verzus zlo, szmbolika postavy)
  • umelecké prostriedky z lyriky (metafory, rztmu, …)
  • protiklad svet čistoty, prírody (“tam hore”) verzus svet mesta (“tam dole”)
  • subjektívnosť

– proces lyrizácie:

  1. jazykom
  2. motívmi s lyrickým nábojom (láska, príroda, domov, detstvo, …)
  3. prežívanie udalostí – samotná udalosť

Predstavitelia:

  • Ľudo Ondrejov
  • Margita Figuli
  • Dobroslav Chrobák
  • František Švantner
  • Jozef Horák
  • Hana Zelinová

Ľudo Ondrejov

– notár, šofér, redaktor, úradník MS, zväzu slov. spisovateľov => profesionálny spisovateľ
– zbierka lyrických próz Martin Nociar Jakubovie – lyrický denník o hľadaní lásky, o nenávisti a zlobe
– trilógia:

  • Zbojnícka mladosť
  • Jerguš Lapin
  • Na zemi sú tvoje hviezdy

– zb. Mladosť – krátke príbehy z Jegušovho detstva; človek v symbióze s prírodou; vplyv spomienok na vlastné detstvo; čas – záležal na striedaní ročných období; svojské romantické poňatie prírody a citlivé pochopenie detskej psychiky
– cestopisy:

  • Africký zápisník
  • Horami Sumatry
  • Príhody v divočine

– umelecká fikcia, exotické a dobrodružné námety

– knihy pre deti – Rozprávky z hôr

Dobroslav Chrobák

– narodil sa v Hybiach
– študoval v BA a v Prahe, bol elektrotechnický inžinier, , pracoval v Slovenskom rozhlase a prednášal na Slovenskej vysokej škole technickej
– spoluautor Rukoväte dejín slovenskej literatúry
– bol ovplyvnený vitalizmom, expresionizmom, sociálno-psychologickými tendenciami

– zb. noviel Kamarát Jašek – reálne aj fantastické mýtické prvky, objavovanie tajomného, zvláštneho; lyrika je vo vnímaní skutočnosti očami rozprávača ako postavy; dôležitý ponor do vnútra postavy

– novela – rozprávka Drak sa vracia – kruhová kompozícia – rozprávanie Evy Jariabkovej, retrospektíva
– spätosť postáv a prírody, prírody a deja
– konflikt:
a) Drak x dedina
b) Drak x Šimon
Drak – tajomná ytosť, opovrhovaný okolím pre svoju “inakosť” “… nepatril nikomu. Bol vždy sám. Sám proti všetkým… i proti sebe samému.”
riešenie – obsiahnutie “stratenej cti, lásky a dôvery ľudí”

František Švantner

– narodil sa v Bystrej (mýto pod Ďumbierom)
– bol učiteľom

Tvorba:
– zb. noviel Malka – 8 noviel, spája ich motív smrti na princípe zločin – trest; slabá dejová línia, láska Valacha a Málky – valach žiarli na Šajbana (M. brat, ale Valach to nevie);
– Šajban – negatívna postava, zabije pre peniaze, pôsobí magicky na Malku
– Valach – udá Šajbana, keď zistí, že je to M. brat, ide ho varovať – nájde mŕtvu Malku
– Malka – ženský ideál, zobrazená ako súčasť prírody, malomravná tajomná, Valach ju chce chrániť, koná pudovo (vplyv expresionizmu)
– dej je popretkávaný opismi krajiny, Malky a duševnými stonmi Valacha
– príroda – žije, dýcha
– dej sa odvíja okolo hľadania údajného soka v láske a pokusov o jeho odstránenie
– postavy reálne aj nereálne
– hl. postava – rozprávač – horár – krčmár (chamtivec)
– nereálne – Zuna – mýtická dievčina “divá ľaľia”, horská kráska, vlkodlak
– Tavo – uhliar, tajomný, napoly reálny
– svet – tam hore (Zuna, Tavo)
– tam dole (krčmár)
– mýtus prírody, čara, človek nemá právo zasahovať do nej, aj keď príroda zasahuje do deja, vzťah k človeku nie je harmonický
– záver – príroda si berie Zunu “… yrástla medzi vrchmi … preto sa s nimi zasnúbila … mohla byť šťastná medzi ľuďmi, ktorých všetky možnosti, ba aj náruživosť sú zmerané iba smrťou?! … hole si ju vychovali, nuž si ju i vzali, lebo aj ony majú svoje nevesty”

– zb. noviel Dráma – reakcia na 2. svetovú vojnu – ako práz. živel

– román: Život bez konca – osudy Panlinky – detstvo, dospievanie, dospelosť => 3 obdobia – konic Rakúsko-Uhorskej monarchie, 1. svetová vojna, predmníchovská ČSR

Margita Figuli

– narodila sa vo Vyšnom Kubíne
– bola bankovou úradníčkou => prof. spisoateľka
– zb. noviel Pokušenie – ženské hrdinky x dobová morálka; víťazí oslobodzujúca láska
– 4. zväzk. román Babylon – historický námet
– posledné roky pred dobytím Chaldejskej ríše pred dobytím Peržanmi; zobr. nadčasové hodnoty, napr. ľudský život
– autobiograf. románová kronika Mladosť – obd. 1. sv. vojny
– novela: Tri gaštanové kone