(1830-1850)
Spoločenská situácia: Rakúsko-Uhorsko, pričom Uhorsko je hospodársky zaostalé. Kríza feudalizmu.
vznikajú živelné sedliacke vzbury
na čelo revolučného hnutia sa dostáva stredná šľachta a zemianstvo, ktorá bojuje proti Viedni a za samostatnosť Uhorska
na čelo hnutia sa postavil Lajos Kossuth
hnutie malo národno-oslobodzovací charakter, pod vplyvom čoho sa začal rozvíjať nacionalizmus a násilná maďarizácia
slovenské národné hnutie bolo pod útlakom, a to maďarským, čiže národnostným a rakúskym, čiže hospodárskym
v 30-tich rokoch dochádza k formovaniu štúrovskej školy a to v Bratislave → rozvoj politický aktivít
1829 vzniká Spoločnosť česko-slovanská. Vznikla na bratislavskom lýceu a založil ju Samo Chalupka a Karol Štúr. Bola študenstkým samovzdelávacím spolkom, ktorý po príchode Ľ. Štúra zmenil svoj program na národné a politické otázky. Zaniklo r. 1837 bola zakázaná za slobodomyseľné názory mládeže. Členovia spoločnosti začali pracovať na Katedre reči a literatúry česko-slovenskej, ktorej vedúcim bol profesor Jozef Palkovič a jeho zástupcom bol Ľudovít Štúr.
Ľudovít Štúra však v roku 1843 z katedry odvolali kvôli jeho vlasteneckej činnosti a s ním odišli aj jeho stúpenci z Bratislavy do Levoče. Reakciou na tento odchod je báseň Janka Kráľa „Duma bratislavská“
24.4.1836 – vychádzka na Devín, ktorá sa uskutočnila v tajnosti. Tam prijali Štúrovci symbolické slovanské mená, a to Štúr Velislav, Hurban Miloslav
Národný a politický program Štúrovcov
na 1. mieste je otázka sposovného jazyka
snažili sa vytvoriť jazyk vhodný pre katolíkov a evanjelikov. Tento jazyk, bol vytvorený na základe stredoslovenského nárečia a mal fonetický pravopis
k dohode o uzákonení došlo v roku 1843 na Hurbanovej fare v Hlbokom, kde sa dohodli Štúr, Hurban, Hodža
prvé diela napísané v spisovnej slovenčine: Janko Kráľ – „Duma bratislavská“, Ján Hollý – almanach „Nitra“
proti uzákoneniu spisovnej slovenčiny bol Ján Kollár. Svoje názory vyjadril v diele „Hlasové o potřebě jednoty spisovného jazyka pro Čechy, Moravany a Slováky.“ Na túto prácu reagoval Ľ.Štúr s článkom Hlas proti hlasom a Hodža knihou „Dobruo slovo Slovákom súcim na slovo“.
Literatúra
prevažuje láska k vlasti nad osobnými citmi
do popredia sa dostáva slovanský humanizmus a ľudová slovesnosť
hlavný literárny druh: lyrika. Vznikajú v nej nové žánre: duma, krakoviak, ponášky na ľudovú pieseň a balady.
autori z ľudových piesní preberali: veršovú stavbu, obrazy, trópy a námety
epika: vzniká veršovaná epika, ktorá obsahuje lyricko-reflexívne prvky, historické povesti a kratšie prózy zo súčasného života so satirickým tónom
dráma: v úzadí, nerozvíja sa.