Delí sa na grécku a rímsku literatúru. jej trvanie: 700 p. n. l. – 5. stor. n. l.
Antická grécka literatúra trvala od 9. stor. pred. n. l. do 5. stor. n. l.
Najstaršie a najlepšie diela z antickej gréckej literatúry pochádzajú z obdobia rodového rozkladu => rozkladu rodového zriadenia a vlády gréckej aristokracie = otrokárska spoločnosť.
Najvýznamnejším predstaviteľom tohto obdobia je básnik Homér (9. stor. p. n. l.) – jeho eposy Illias a Odysea
Illias – dej sa dotýka desaťročnej vojny s početnými návratmi do minulosti. Ide o vojnu medzi Trójou a Spartou, ktorú vyvolal syn trójskeho kráľa, ktorý uniesol Helenu, krásnu ženu sparťanského kráľa. Do bojov zasahujú aj grécki bohovia, ktorí pomáhajú buď jednej alebo druhej strane (Zeus, Afrodita, Apolón, Pallas, Aténa). V epose sú vykreslené i niektoré mytologické príbehy.
Odysea – dej sa odohráva na sklonku 10. roka po skončení trójskej vojny. Odyseus sa vyznamenal tým, že dal postaviť obrovského dreveného koňa, do ktorého sa skryli najlepší bojovníci a tak zničili a dobyli hrdinské mesto Tróju. Z vôle bohov sa všetci ľudia vrátili do svojich domovov okrem Odysea. Zakázali sa vrátiť Odyseovi. Keďže mu zakázali sa vrátiť, čakal ho dlhá, ťažká, úmorná cesta plná nebezpečenstiev. Odysea stíha hnev morského vládcu Poseidona a obraňuje moc bohýň Pallas a Atény. Dej je popretkávaný mytologickými a fantastickými motívmi.
Ezop, Sapfo
Veľkú obľubu u starých Grékov mali Ezopove bájky, ktoré vznikali v 6. stor. p. n. l.
Ezop – bol podľa ústnej tradície otrokom, ktorý bol škaredý a hrbatý. Väčšina jeho bájok sa odohráva vo svete zvierat, hmyzu a rastlín, ktoré sú obohatené o ľudské vlastnosti, ľudské cítenie a správajú sa ako ľudia. V bájkach vystupujú aj ľudia, ktorí sú typizovaní podľa vonkajšieho vzhľadu (v básnickej tvorbe v 7. stro. p. n. l.)
Básnickej tvorbe v 7. stor. p. n. l. sa venovala Sapfo. Na ostrove Lesbos zriadila dom múz a zhromaždila v ňom mladé dievčatá, aby sa učili a zasvätili službe bohom a umeniu. Z jej bohatej tvorby sa zachovala báseň Modlitba k Afrodite.
Grécke umenie
Najviac sa rozvíjalo v aténskej otrokárskej demokracii (5. stor. p. n. l.). Aténska demokracia podporovala všestranný, materiálny a duchovný rozvoj človeka, čiže kalokagatia. Aténsky občan bol vždy príslušníkom určitého kolektívu svojej rodnej obce, z čoho vyplýva jeho aktívna účasť pri riešení verejných otázok. Vlastný prospech stotožňoval s prospechom obce. Službu pre obec považoval za povinnosť, ale aj za právo slobodného človeka. V starovekom grécku sa pojmom lyrika označovali piesne, ktoré sa spievali za sprievodu hudby na lúke, neskôr na púšťach.
Sofokles, Aischylos, Aristofanes
V starovekom Grécku sa pod pojmom dráma rozumelo spojenie slova, hudby, tanca a dialogickej reči. Súčasťou drámy bol aj zbor, herci vystupovali v maskách, ktoré mali magický význam. Tragédiu v starovekom Grécku tvorili Sofokles, Aischyles a Euripides. Komédiu tvoril Aristofanes.
Sofokles – žil v r. 496 – 406 pred n. l. Aktívne sa zúčastňoval na politickom a náboženskom živote obce, čo sa odrazilo aj v jeho tvorbe. Jeho najvýznamnejšie diela sú Antigona a Kráľ Oidipus.
Antigona – mytologický námet, zobrazuje vojnu medzi Oidipovými synmi Polyneikom a Eleaklom, ktorá sa skončila smrťou obidvoch bratov. Ich nástupca Kreon dá Eleakla pochovať ako ochrancu vlasti so všetkými poctami. Polyneika zakáže pochovať, a tomu, kto by to urobil sa vyhráža trestom smrti. Antigona, sestra obidvoch bratov poruší zákaz a vykoná obrad. Keď ju pri tom pristihne Kreon, rozhodne sa, že ju zaživa zavrie do skalnej kobky a nedovolí ani vlastnému synovi, ktorý je snúbencom Antigony, aby ju vyslobodil. Až výstraha veštca Turisia ho presvedčí, aby odvolal zákaz pohrebu a oslobodil Antigonu. Antigona sa však obesí, jej snúbenec Haimon sa pokúsi napadnúť otca, a keď sa mu to nepodarí, prebodne sa mečom. Aj jeho matka spácha samovraždu. Dej sa odohráva na rovine medziľudských vzťahov a proti sebe stojí autorita štátnej moci a žena, ktorá je odhodlaná obetovať svoj život v mene ľudskosti. Kreon sa z toho všetkého zblázni vlastným pričinením.
Kompozícia Antigony:
– prológ (predspev), epilóg (záver, doslov) a 5 dejstiev.
Antigona – je dievča, ktoré dá prednosť povinnosti voči bohom, tradíciám a rodine pred vlastným šťastím a životom.
Kreon – nový kráľ Téby, brat nebohej antigoninej matky, neľútostný, nehľadiaci na názor iných ľudí a zvyklosti predkov.
Haimon – rozvážny, mierny a milujúci antigonin snúbenec.
Kráľ Oidipus – tragédia hrdinu usilujúceho sa za každú cenu uniknúť osudu, ktorý mu pripravili bohovia.
Sofokles sa považuje za najznámejšieho gréckeho dramatika, najprv herca, neskôr autora tragédií. Inovoval grécke divadlo, v jeho hrách vystupovali traja až štyria herci pričom predtým vystupovali len dvaja herci. Zboru dal menej priestoru.
Aischyles (525 – 456 pred n. l.) – predstaviteľ tvorby tragédie; napísal tragédie Pripútaný Prometeus a Oresteina.
Euripides (485 – 406 pred n. l.) – napísal tragédie Trójanky, Ifigéria v Tauride a Hedea. Vo svojich dielach oslavoval demokraciu a upozorňoval na nebezpečenstvo, ktoré hrozí z nadmernej túžby jednotlivca po sláve, moci a bohatstve.
Aristofanes (445 – 406 pred n. l.) – zaoberal sa komédiou; napísal Oblaky a Jazdci.