Indická literatúra
– najvýznamnejšia literatúra na strednom východe. trvala od 5. do 15. storočia. Najväčší básnik starej Indie Kálidása, žil v období zlatých vekov indických dejín. Napísal dva cykly poézie Kruh ročných období a Oblak poslom.
Čínska literatúra
Bola najvýznamnejšia. Základom vzdelanosti bolo čínske znakové písmo, čínska filozofia a tradícia. Trvala od 5. do 15. storočia. Náboženstvo – indický budhizmus. Ovplyvnila celý ďaleký východ. Patrili tu dvaja básnici: Li Po a Tu Fu.
Li Pu – veľmi talentovaný a vzdelaný básnik. Jeho najznámejšie diela: Pijanské básne, Básne priateľom. Verše => básne proti vojne, v ktorých vyjadroval veľkú lásku k domovine.
Tu Fu – vo svojich básňach poukazoval na ťažký každodenný život a utrpenie ľudu. Zbierka básní: Perly a ruže.
Perzská literatúra
– trvala od 10. do 14. storočia.
Básnik: Ipjás Bin Júsuf Nizámi => dvorské epické dielo Lajlí a Madčmín = romantické rozprávanie o beznádejnej láske dvoch mladých ľudí, ktorých rodiny žili v nepriateľstve.
Básnik: Mušarif Ihn Muslih Sadí => dielo Ružová záhrada – krátke príbehy a rozprávania doplnené poučeniami a výrokmi mudrcov.
Arabská literatúra
– 2 diela -> Korán a Tisíc a jedna noc.
Korán (vznik – 7. storočie) – svätá kniha moslimov a základné dielo arabskej a islamskej kultúry. Najstaršie časti koránu vznikli v Mekke a majú poetický charakter.
Tisíc a jedna noc (vznik – 8. storočie) – zbierka orientálnych rozprávok a príbehov. Tieto dve diela sú po Biblii najprekladanejšie diela na svete. Najstaršie rozprávky sú: O kráľovne Šeherezáde, O Sindibádovi, O dedinských sultánoch, O bohatých kupcoch.
Bolo za okrajom
alegória – hlbší ukrytý zmysel diela
Pieseň o Rolandovi: Dej sa odohráva v 8. storočí za vlády Karola Veľkého, ktorý viedol križiacke výpravy proti pohanom v Španielsku. Jeho verný rytier Roland s vojskom padol do ich pasce, no hrdinsky bojoval proti presile. Cisár Karol mu prišiel na pomoc neskoro, lebo Roland sa zdráhal zatrúbiť na roh, aby privolal pomoc. Cisár pobije nepriateľov – kresťanstvo víťazí, ale domov si odnáša len mŕtve telá najudatnejších rytierov, medzi nimi i Rolanda.
Pieseň o Nibelungoch: V nej sa bájny kráľovič Siegfried ožení s Kriemhildou a získa obrovský poklad Nibelungov. Neskôr ho pomocou intríg a zrady zabijú. Kriemhilda chce pomstiť manželovu smrť, preto sa vydá za vodcu Hunov, kráľa Atillu, ktorého vojsko povraždí všetkých Burgundov, ale sama pri tom zomiera. Poklad Nibelungov ukrytý v rieke Rýn, nikto viac nenájde.
Slovo o pluku Igorovom: Neznámy autor v ňom opisuje boj ruského kniežaťa Igora s kočovnými kmeňmi. Neveľké Igorovo vojsko je porazené a Igor padne do zajatia. Jeho žena Jaroslavna doma oplakáva svojho muža a prosí prírodné živly, aby mu pomohli vrátiť sa. Igorovi sa podarí ujsť zo zajatia, vráti sa domov a spolu s ďalšími kniežatami pripravujú ďalšiu výpravu.
Veľkomoravské kniežatá (Mojmír, Rastislav) museli bojovať proti politickému a kultúrnemu vplyvu Východofranskej ríše, ktorý upevňovali franskí kňazi latinskou liturgiou, nezrozumiteľnou nášmu ľudu. Rastislav vypravil k byzantskému cisárovi Michalovi III. posolstvo so žiadosťou o vierozvestcov. Michal III. mu roku 863 poslal bratov Konštantína a Metoda. Obaja poznali slovanské nárečie z okolia svojho rodiska Solúna.
Proglas – Predspev k Svätému Evanjeliu: Oslavuje sa v ňom slovanský preklad písma a vyzdvihuje sa domáci jazyk ako základ knižnej vzdelanosti. Autor v proglase poukazuje na to, že ak túžime po radosti, chceme sa zaviť hriechu i svet zbaviť chudoby, musíme počúvať to, čo nám hovorí vlastný rozum a Božie slovo, ktoré nám bolo zoslané. Ďalej poukazuje na to, že aby sme rozumeli Božiemu zákonu musíme poznať písmená, a aby sme sa vedeli dorozumieť, musíme vedieť jazyk, ktorému každý rozumie.
Legenda o Sv. Svoradovi a Benediktovi: Napísal ju biskup Maurus. Zobrazuje udalosti zo života oboch mníchov, ktorí pôsobili za panovania Štefana I. Svorad vstúpil do benediktínskeho kláštora na Zobore pri Nitre a neskôr odišiel do pustovne na skalku pri Trenčíne, kde klčoval les, zachovával pôst a trýznil sa. Jeho žiakom a spolupustovníkom bol Benedikt. Zomrel krátko po Svoradovi, keď ho zbojníci – v nádeji, že má peniaze – zabili a hodili do Váhu. Oboch pochovali v Nitrianskej bazilike. Čoskoro po smrti sa stali známymi, s ich menom sa spájali zázraky a začali ich ctiť ako svätcov. Legenda idealizuje najmä Svoradovu osobu. Maurus tu využil aj ľudové podania, napr. epizódu o zbojníkovi, ktorého Svorad vzkriesil a oslobodil. Legenda je stručná a okrem neveľkého úseku rytmizovanej prózy, kde sa píše o Svoradových cnostiach, väčšia časť sa vyznačuje jednoduchým hovorovým štýlom.
Legendy o Sv. Štefanovi: Zaoberajú sa jeho bojmi s maďarskými pohanskými kniežatami a úsilím o upevnenie kresťanstva v Uhorsku.