(16. – 18. storočie)
Talianska literatúra
Taliansky spisovateľ Tarquato Tasso (1544 – 1595). Narodil sa v Sorrente a mal pohnuté detstvo. Jeho otec bol politický vyhnanec. Na otcove želanie začal študovať právo, avšak vo voľnom čase sa venoval študovaniu literatúry, filozofie a písaniu. Jeho najvýznamnejšie dielo je Oslobodený Jeruzalem. Toto dielo nebolo priaznivo prijaté v tejto dobe, a preto sám autor upadal do pochybností a uvažoval o správnosti myšlienok, ktoré napísal. niekoľkokrát požiadal inkvizíciu o vysvetlenie a prešetrenie veršov. Inkvizícia toto dielo nezavrhla, avšak on upadal do chorobných depresií a jeho stav sa zhoršoval. Zomrel v Ríme a Pápež Kliment VIII. ho korunoval za kráľa básnikov. V diele sa preplieta mnoho epizód a využíva symboliku. Jeruzalem so Svätým hrobom – predstavuje duchovné absolútno, svetlo pravdy, moslimovia predstavujú temnotu, záporné stavy, z čoho vyplýva, že moslimom pomáha Lucifer s diablami a križiakom pomáha Boh a archanjel Michal.
Anglická literatúra
Medzi najvýznamnejších básnikov anglického baroku patrí John Milton (1608 – 1674). Bol synom právnika a ankára. Otcova láska k hudbe a umeniu sa preniesla ja na neho. Vynikal ako bystrý pozorovateľ politického diania. Keďže patril k prívržencom Cromwella, ktorého upútali Miltonove názory na politiku, menoval ho za zahraničného tajomníka. Milton písal hlavne diela o slobodnej demokracii a pedagogické spisy. preslávil sa duchovnými eposmi Stratený raj (1667) a Raj znovu nájdený (1671).
Stratený raj podáva spracovaný biblický príbeh o stvorení sveta cez pád anjelov, neposlušnosť človeka až po vyhnanie Adama a Evy z raja. Hlavnou postavou je Satan, ktorý proti Stvoriteľovi zosnuje plán pomsty tým, že zvedie prarodičov na hriech, a tí musia opustiť raj. Scénou je celý svet a vykreslením nádhery sveta, krásy raja a temnoty pekla.
V epose Raj znovu nájdený pokračuje Milton v biblickom námete pokúšania Krista v púšti.
Česká literatúra
Ján Amos Komenský (1592 – 1670) – bol evanjelickým farárom a venoval sa výchove a vzdelávaniu. Pôsobil vo viacerých mestách v Európe (Poľsko, Maďarsko). Posledné roky svojho života prežil v Holandsku a je pochovaný v Amsterdame. Stredobodom jeho tvorby je človek a príroda, čiže pozoroval a spájal človeka s prírodou. Venoval sa spoločenským, politickým, sociálnym a náboženským otázkam. Lit. dielo: Labyrint světa a ráj srdce, kde zobrazuje svet ako mesto, ktorým prechádza pútnik (sám autor) so svojimi dvomi priateľmi.
Prvý: Vězvěd Všudyhod – chcel poukázať na úsilie človeka všetko poznať, vzdelávať sa.
Druhý: Mámení – zobrazuje pohodlného človeka, ktorý sa spolieha na klamstvá. V diele zobrazuje trpkú pravdu a napáchané neprávosti vo svete. Nakoniec autor utečie z povrchného sveta do svojho vnútra a vo svojom vnútri nachádza Krista a pravý pokoj.
Labyrint světa – povrchný svet
Raj srdce – vnútro
Pedagogické spisy:
Didaktika magna (Veľká didaktika) – rozoberá všetky otázky výchovy a vzdelávania. Rozoberá cieľ výchovy, podmienky, zásady a prostriedky výchovy. Položil základy pedagogickej činnosti a utvoril ucelenú pedagogickú sústavu. Zdôrazňuje potrebu vyučovania v materinskom jazyku a nie v latinčine.
Brána jazykov otvorená (Janua lingua rium reserata) – učebnica
Svet v obrazoch (Orbis senzualizm pictus) – učebnica
Informatórium školy materskej – podal tu základy výchovy detí pre rodičov.
Všeobecne jeho dielo charakterizuje vševeda – pansofia. Veril, že sa mu podarí odstrániť rozpory medzi ľuďmi a dovedie ich k večnému mieru.
Španielska literatúra
Vytvoril sa v nej nový opozičný štýl (štýl tvorby) – gongonizmus. vytvoril ho básnik Luis de Góngor. Gongolizmus využíval symboliku, učenosť, obraznosť a rôzne efekty.
Nemecká literatúra
Hans Christoffel von Grimmelshausen – napísal román Dobrodružný Simplicius Simplicissimus. Zobrazuje v ňom osudy mladého chlapca počas 30 – ročnej vojny. Chlapec sa dostane medzi vojakov, zažijú dobrodružstvá až ho choroba a nešťastie prinesú naspäť k Bohu a stane sa pustovníkom na opustenom ostrove.