(800 – 1500 n. l.)
– delí sa na dva etapy:
- formovanie stredovekej literatúry (800 – 1000)
- literatúra písaná po latinsky (1000 – 1500), po česky a slovakizovanou češtinou (polovica 14. storočia)
Začiatky slovenskej stredovekej literatúry súvisia s príchodom kresťanstva na naše územie. Bohoslužobným jazykom v tomto období bola latinčina.
863 – príchod bratov Konštantína a Metoda, ktorí prišli zo Solúna odkiaľ poznali solúnske nárečie. Pred príchodom Konštantín a Metod zostavili prvé slovenské písmo – hlaholiku – na základe písmen malej gréckej abecedy -> prvý slovenský spisovný jazyk – staroslovienčina.
867 – bratia odišli do Ríma obhájiť slovanskú bohoslužbu, to znamená, aby aj staroslovienčina bola cirkevno-kresťanským jazykom (hebrejský, latinský a grécky jazyk). Pápež Hadrián II. v tomto období potvrdil a schválil staroslovienske preklady bohoslužobných kníh a vymenoval Metoda za arcibiskupa.
Konštantín ostal v Ríme, kde vstúpil do kláštora, prijal meno Cyril a onedlho zomrel. Žil približne v rokoch 827 – 869.
Metod sa vrátil na veľkú Moravu, kde však už vládol Svätopluk, ktorý podporoval franských kňazov – Metoda uväznili a odviezli do Bavorska. Z väzenia ho prepustil až pápež Ján VIII. Vo väzení bol dva roky. Pápež Ján VIII. potvrdil platnosť staroslovienskej liturgie. Po Metodovej smrti (827 – 885) pápež Štefan V. zakázal slovanskú bohoslužbu. Slovanskí kňazi boli prenasledovaní, uchýlili sa do Bulharska, kde na začiatku 10. storočia zostavili nové písmo – cyriliku – na základe veľkých písmen gréckej abecedy.
Literatúra, ktorá sa z tohto obdobia zachovala sa delí na pôvodnú a prekladovú.
Prekladová literatúra
Konštantín a Metod do staroslovienčiny preložili Misál (omšová kniha), Evanjelia (Nový zákon), Breviár (modlitebná kniha pre kňazov), Žahár (zbierka žalmov), Spevník, Súdny zákonník (pre svetských ľudí).
Metod preložil Starý zákon (okrem kníh Makabejských) a napísal niekoľko cirkevných spisov. Konštantín napísal veršovaný Proglas (predspev) k svätému Evanjeliu – vznikol v 9. storočí. Oslavuje v ňom slovanský preklad písma a vyzdvihuje domáci jazyk ako základ knižnej vzdelanosti. Proglas je prvá slovenská báseň s obrazným štýlom a biblickými citátmi, obsahuje nábožensko-didaktické (výchovné) motívy.
Diela Konštantína a Metoda sa zachovali len v neskorších odpisoch (11. a 10. storočia).
Pôvodná literatúra
Najznámejšie veľkomoravské pamiatky: Pochvala Cyrilovi Filozofovi, Pochvalné slovo na Cyrila a Metoda, Život Sv. Konštantína (asi r. 870). Napísal ich Konštantínov a Metodov žiak Kliment, ktorý musel odísť pred prenasledovaním z Veľkej Moravy a uchýlil sa do Macedónie.
Ďalšia významnou veľkomoravskou pamiatkou sú Moravsko-panónske legendy. Tvoria ich Život Sv. Konštantína (autor Kliment) a Život Sv. Metoda (autor Gorazd). Moravsko-panónske legendy predstavujú umeleckú prózu a zároveň historický dokument. Autori sa pridržiavajú konkrétnych faktov a udalostí.
Život Sv. Konštantína – opisuje jeho detstvo, štúdium, nadanie, múdrosť a súcit s trpiacimi. Autor sa sústreďuje na jeho predmoravskú činnosť a obhajobu slovanského bohoslužobného jazyka v Benátkach pred pápežským dvorom. Nezobrazuje len náboženské a jazykové problémy, ale všíma si aj spoločenskú situáciu vo Veľkomoravskej ríši. Legenda je napísaná prózou, vznešeným rétorickým štýlom. Obsahuje rečnícke otázky, prirovnania, kontrasty, ale aj dramatické dialógy, biblické citáty a podobenstvá.
Život Sv. Metoda – je kratší, epickejší, vecnejší, menej legendový. Metodovej mladosti sa venuje len veľmi stručne, podrobnejšie sa zaujíma jeho činnosťou vo Veľkomoravskej ríši. Metodov život bol viac než dvadsať rokov spätý s Veľkou Moravou. S jeho osobnosťou je spätý vznik samostatnej cirkevnej provincie na našom území. Legenda obsahuje aj historické dokumenty o schválení slovanskej liturgie a vymenovaní Metoda za arcibiskupa. Štýl legendy je jednoduchší, i keď obsahuje mnohé básnické figúry a trópy. Niet v nej prvkov zázračnosti.
Staroslovienska literatúra nezanikla ani po odchode Metodových žiakov z Veľkej Moravy. Jeho nasledovníci, pôsobiaci v Bulharsku, vytvorili diela O písmenách (mních Chrabr, začiatok 10. stor.) a Život Naunov (biografická próza, začiatok 10. stor.). Starosloviensky jazyk mal vysokú gramatickú, syntaktickú i štylistickú úroveň a vyrovnal sa latinčine i gréčtine.
Veľkomoravská a cyrilo-metodská tradícia zohráva v živote nášho národa veľkú úlohu. Pozornosť sa jej venovala najmä po 17. storočí, keď sa začal formovať slovenský národ. O históriu Veľkej Moravy sa zaujímali historici (J. B. Magin), o domáci jazyk jazykovedci (A. Bernolák). V období národného obrodenia sa táto tradícia uplatňovala aj v umeleckej literatúre ( J. Hollý, J. Kollár, Ľ. Štúr, J. M. Hurban).